Pri takmer 40-minútovom stretnutí s novinármi, ktorí ho sprevádzali počas 37. apoštolskej cesty, hovoril pápež František aj o starom a novom kolonializme, ako to urobil už počas cesty, najmä pri stretnutí s predstaviteľmi krajiny v Québecu. Na otázku inuitskej novinárky výslovne odsúdil tzv. objaviteľskú doktrínu, založenú na ideológii kultúrnej nadradenosti. Medzi hodnotami domorodých národov v tejto súvislosti vyzdvihol schopnosť „dobre žiť“: v harmónii s prírodným prostredím a so zmyslom pre poéziu, vo vyváženosti „jazyku hlavy, jazyku srdca a jazyku rúk“.

Pápež František vyjadril pevné stanovisko v otázke nemeckej synodálnej cesty, ktoré vyslovil už pred troma rokmi vo vlastnoručne písanom liste nemeckým katolíkom. Na otázku americkej novinárky vysvetlil neustále živý vývoj morálneho učenia, ktorý sa vyznačuje kontinuitou. Svätý Otec okrem toho zdôraznil materský charakter Cirkvi a významnú úlohu žien pri odovzdávaní viery.

Pri otázke o možnom zrieknutí sa pápežského úradu uviedol, že zatiaľ neuvažuje o rezignácii, hoci to považuje za jednu z možností. Frekvenciu zahraničných ciest hodlá znížiť, avšak potvrdil účasť na medzináboženskej konferencii v Kazachstane a na budúci rok by chcel zrealizovať odloženú cestu do Afriky: najprv ekumenickú púť pokoja do Južného Sudánu a potom aj návštevu Konga. Pápež František opäť potvrdil aj svoju túžbu navštíviť Ukrajinu.

Prepis tlačovej konferencie

Prvú otázku položila, kanadská novinárka inuitského pôvodu Jessica Ka’Nhehsíio Deerová: Ako potomok absolventa rezidenčnej školy viem, že pozostalí a ich rodiny chcú vidieť konkrétne činy nasledujúce po vašom ospravedlnení, vrátane odmietnutia „objaviteľskej doktríny“. Vzhľadom na to, že táto skutočnosť je stále zakotvená v ústave a právnych systémoch Kanady a Spojených štátov, kde sú pôvodní obyvatelia naďalej okrádaní o svoju pôdu a zbavovaní moci, nebola to premárnená príležitosť urobiť v tomto zmysle vyhlásenie počas vašej cesty do Kanady?

Pápež František: Nerozumiem poslednej časti otázky. Môžete vysvetliť, čo máte na mysli ako „objaviteľskú doktrínu“?

Jessica Ka’Nhehsíio Deerová: Keď sa rozprávam s pôvodnými obyvateľmi, hovoria, že keď ľudia prišli kolonizovať Americký kontinent, existovala doktrína objavenia, ktorá nejakým spôsobom posilňovala myšlienku, že pôvodní obyvatelia nových krajín sú menejcenní ako katolíci. Takto sa Kanada a Spojené štáty stali „krajinami“.

Pápež František: Ďakujem za otázku. Myslím, že toto je problém každého kolonializmu, každého. Aj dnes: dnešné ideologické kolonizácie majú rovnaký vzorec. Kto nevstúpi na jeho cestu, je menejcenný. V tejto súvislosti však chcem ísť ďalej. Považovali ich nielen za menejcenných: nejaký trochu bláznivý teológ sa pýtal, či majú dušu. Keď šiel Ján Pavol II. do Afriky, do prístavu, kde boli otroci nalodení [ostrov Gorée, dvere bez návratu], vykonal znamenie, aby sme dospeli k pochopeniu tejto drámy, kriminálnej drámy: tí ľudia boli hodení na loď v katastrofálnych podmienkach a potom sa stali otrokmi v Amerike. Je pravda, že sa ozvali jasné hlasy, ako napríklad Bartolomej de las Casas, Peter Claver, boli však v menšine. Vedomie ľudskej rovnosti prichádzalo pomaly. A hovorím vedomie, pretože v podvedomí ešte stále niečo je…

Vždy máme – dovolím si to povedať – akoby koloniálny postoj redukovať ich kultúru na tú našu. Je to niečo, čo pochádza z nášho rozvinutého spôsobu života, v ktorom niekedy strácame hodnoty, ktoré majú oni. Napríklad: domorodé národy majú jednu veľkú hodnotu, ktorou je harmónia so stvorenstvom a aspoň niektorí, ktorých poznám, to vyjadrujú slovom dobre žiť. To neznamená, ako to chápeme my zo Západu, dobre si užiť alebo prežívať bezstarostný život „la dolce vita“, to nie. Dobre žiť znamená chrániť harmóniu a toto je pre mňa veľká hodnota pôvodných národov. Harmónia.

Sme zvyknutí redukovať všetko na hlavu, naopak osobnosť pôvodných národov – hovorím všeobecne – sa vie vyjadrovať v troch jazykoch: v jazyku hlavy, v jazyku srdca a v jazyku rúk. A to ale vo všetkých súčasne a vedia, ako používať tento jazyk v súvislosti so stvorenstvom. Potom tento zrýchlený progresivizmus trochu prehnaného, trochu neurotického rozvoja, ktorý máme, nie? Nehovorím proti rozvoju: rozvoj je dobrý. Avšak nie je dobré konať ho s úzkosťou –  len rozvoj-rozvoj-rozvoj… Pozrite, jedna z vecí, ktorú naša príliš rozvinutá, komerčná civilizácia stratila, je schopnosť poézie: domorodé národy majú túto poetickú schopnosť. A to neidealizujem.

Potom táto doktrína kolonizácie: je to pravda, je zlá, je nespravodlivá. Aj dnes sa používa: možno rovnako, v hodvábnych rukavičkách, ale používa sa aj dnes. Niektorí biskupi z istej krajiny mi napríklad povedali: „Keď naša krajina žiada o úver od medzinárodnej organizácie, kladú nám podmienky, i tie legislatívne, ktoré sú koloniálne. Aby ti dali kredit, prinútia ťa zmeniť trochu tvoj spôsob života.“

Vrátiac sa teraz k našej kolonizácii Ameriky, ku kolonizácii Angličanov, Francúzov, Španielov, Portugalcov, čo sú štyri krajiny, ktorým vždy hrozilo toto nebezpečenstvo… či skôr tá mentalita, že „my sme nadradení a títo pôvodní obyvatelia sa nepočítajú“, a toto je vážne. Preto musíme pracovať na tom, čo hovoríte: vrátiť sa späť a sanovať, povedzme, to tak, to čo bolo urobené zle, s vedomím, že rovnaký kolonializmus existuje aj dnes. Spomeňme si napríklad na prípad, ktorý je univerzálny a dovolím si ho povedať. Mám na mysli prípad Rohingov v Mjanmarsku: nemajú právo na občianstvo, sú na nižšej úrovni. Aj dnes.

Druhá otázka

Brittany Hobsonová (The Canadian Press): Veľakrát ste povedali, že je potrebné hovoriť jasne, úprimne, priamo a s paréziou. Viete, že Kanadská komisia pre pravdu a zmierenie označila systém rezidenčných škôl za kultúrnu genocídu a tento výraz bol opravený na jednoducho genocídu. Ľudia, ktorí uplynulý týždeň počúvali vaše slová ospravedlnenia, vyjadrili ľútosť nad tým, že nebol použitý termín genocída. Použili by ste tento termín a uznali, že členovia Cirkvi sa podieľali na tejto genocíde?

Pápež František: Je pravda, nepoužil som to slovo, pretože mi to neprišlo na um, avšak opísal som genocídu a ospravedlnil som sa, požiadal som o odpustenie za túto prácu, ktorá je genocídna. Toto všetko som napríklad aj odsúdil, nie je tak? Odoberanie detí, zmena kultúry, zmena myslenia, zmena tradícií, zmena rasy, povedzme to tak, celej jednej kultúry. Áno, je to technické slovo – genocída – ale nepoužil som ho, pretože mi to nenapadlo. Ale opísal som, že to bola pravda, áno, bola to genocída, áno. Spokojne môžete referovať, že som povedal: áno, bola to genocída.