Soľ a svetlo slúžia pre druhých
„Zdá sa to byť málo“, avšak Pán „prostredníctvom nášho mála koná zázraky, koná úžasné veci“, pripomenul pápež. Potrebujeme teda tento postoj pokory, ktorý spočíva v tom, aby sme sa snažili byť len soľou a svetlom:
„Byť soľou pre druhých, byť svetlom pre druhých, pretože soľ nedáva chuť sebe samej, vždy slúži druhým. Svetlo neosvecuje seba samé, vždy slúži iným. Byť soľou pre druhých. Je to tá štipka soli, ktorá pomáha jedlu, len štipka. V obchode sa soľ nepredáva na tony, ale v malých baleniach, a to stačí. A soľ sa nepýši sama sebou, pretože neslúži sebe. Vždy pomáha druhým – pomáha konzervovať veci, dodáva im chuť. Jednoduché svedectvo.“
Žiadne zásluhy
Byť kresťanom všedných dní znamená byť ako svetlo, ktoré „je pre ľudí, je na to, aby nám pomohlo v hodinách temna“, pokračoval Svätý Otec:
„Pán nám hovorí takto: „Si soľou, si svetlom.“ – Nuž dobre, Pane, pritiahnem do kostola mnoho ľudí a vykonám to a to? Nie. Ale budeš konať tak, že keď to druhí uvidia, budú chváliť Otca. Nebude ti prisúdená ani žiadna zásluha. Keď jeme, nepovieme:
„Aká dobrá je tá soľ.“ Ale povieme: „Aké dobré cestoviny, aké dobré mäso, a podobne“. Nehovoríme: „Aká dobrá soľ.“ Keď ideme v noci domov, nehovoríme: „Aké dobré je to svetlo“. Nie, svetlo si neuvedomujeme, avšak žijeme s tým, ktoré nám svieti.
V tomto zmysle sme my kresťania anonymne uprostred života.“
Svätosť všedných dní
„Nebuďme protagonistami v úsilí o zásluhy“, pripomenul v závere homílie pápež František s tým, že netreba konať ako ten farizej, ktorý vzdáva vďaky Pánovi, mysliac si, že je svätý:
„Peknou modlitbou pre nás všetkých by bolo položiť si na záver dňa otázku: „Bol som dnes soľou? Bol som dnes svetlom?“ Toto je svätosť v každodennosti. Nech nám Pán pomáha to pochopiť.“