Pápež František prijal poľské hnutie Solidarność pred jeho 40. výročím

Vatikán 5. decembra 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)

„Podmienkou pre pozitívne zmeny v spoločenských štruktúrach je zmena mentality, presvedčení a postojov, ku ktorým treba vychovávať mladé generácie. V opačnom prípade sa samotné nové štruktúry stanú skazenými, priťažkými a neúčinnými, ba až škodlivými.“ Tieto slová adresoval pápež František v stredu 4. decembra vedeniu známeho poľského odborového hnutia Solidarita (Solidarność)

Nezávislá odborová organizácia a hnutie, ktoré sa pričinilo o pád komunizmu v Poľsku, bude zakrátko sláviť 40 rokov existencie. Svätý Otec členov Solidarity prijal ráno pred generálnou audienciou.

Ako pripomenul Svätý Otec, odborové hnutie bolo protagonistom politických a spoločenských zmien v Poľsku, no zároveň bolo silnou inšpiráciou aj za hranicami krajiny. Poukázal aj na duchovný podnet, aký Poľsko načerpalo pre svoj zápas za slobodu od sv. Jána Pavla II.:

„Chcem pripomenúť, že úprimné hľadanie, ktoré jednotlivci či skupiny vykonávajú, aby našli dobro, pravdu a spravodlivosť, je vždy sprevádzané prítomnosťou Boha (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium – EG, 71). Už je to 40 rokov, čo sv. Ján Pavol II. zvolával pre svojich krajanov práve túto prítomnosť Boha a vanutie Ducha Svätého, volajúc: «Nech tvoj Duch zostúpi! A nech obnoví tvárnosť zeme. Tejto zeme!» (Homília, Varšava, 2. jún 1979).“

Slovo solidarita neznamená len občasný prejav štedrosti, povedal pápež:

„«Slovo „solidarita“ sa akoby častým používaním opotrebovalo a niekedy býva nesprávne interpretované: znamená totiž omnoho viac ako len občasný prejav štedrosti» (EG, 188). Je to citlivosť na hlas bratov a sestier, ktorým bolo odopierané právo na dôstojné pracovné podmienky, na spravodlivú odmenu potrebnú na podporu rodiny, na zdravotnú starostlivosť či odpočinok.“

Svätý Otec pripomenul, aká je úloha Cirkvi vo vzťahu k politike. V tejto súvislosti upozornil, že bez hlbšej zmeny v ľudských srdciach politické zmeny nefungujú:

„V dialógu so štátom a so spoločnosťou Cirkev nemá k dispozícii riešenia na všetky jednotlivé otázky. Spolu s rozličnými silami v spoločnosti však sprevádza také návrhy, ktoré čo najlepšie zodpovedajú dôstojnosti ľudskej osoby a spoločnému dobru» (EG, 241).

Treba pripomenúť, že podmienkou pre pozitívne zmeny v spoločenských štruktúrach je zmena mentality, presvedčení a postojov, ku ktorým treba vychovávať mladé generácie. V opačnom prípade sa samotné nové štruktúry stanú skazenými, priťažkými a neúčinnými, ba až škodlivými“ (porov. EG, 189).

S poľským hnutím Solidarność sa spája i meno katolíckeho kňaza Jerzyho Popieluszka. Na Pápežskej univerzite Urbaniana v Ríme sa v týchto dňoch koná konferencia a výstava o tomto blahoslavenom mučeníkovi, ktorý bol barbarsky zabitý komunistami v roku 1984.

Počiatky hnutia Solidarność siahajú do roku 1980, keď robotníci v gdaňských lodeniciach vyhlásili okupačný štrajk. Medzi ich požiadavkami, ktoré komunistická strana nakoniec akceptovala, bol aj vznik nezávislých odborov.

V roku 1981 bolo členmi organizácie 10 miliónov Poliakov, čo predstavovalo tretinu pracujúcich krajiny. Kvôli rastúcej popularite hnutia i jeho lídra Lecha Wałęsu bola Solidarność vtedajším režimom zakázaná a jej činnosť prešla do ilegality. Wałęsa získal v roku 1983 Nobelovu cenu za mier a po páde komunizmu sa stal poľským prezidentom.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.