Pri pravidelnom poludňajšom stretnutí s veriacimi spojenom s požehnaním z okna Apoštolského paláca pápež František vyslovil aj silnú výzvu zameranú na Afganistan. Veriacich pozval k intenzívnej modlitbe a pôstu za trpiacich afganských obyvateľov a za budúcnosť tejto krajiny. Pamätal aj na Venezuelu postihnutú živelnou pohromou.

Svätý Otec pripomenul aj blížiaci sa „Svetový deň modlitby za starostlivosť o stvorenstvo“, ktorý sa spája s dátumom 1. septembra.

Vychádzajúc z evanjeliového čítania 22. cezročnej nedele z Markovej 7. kapitoly pápež František vyzval vyvarovať sa vonkajškovej nábožnosti a zamerať sa na to, čo je vo viere ústredné a týka sa vnútra človeka, jeho srdca. Okrem iného uviedol:

„Ak sa pozrieme do svojho vnútra, nájdeme tam takmer všetko, čím opovrhujeme vonku. A ak s úprimnosťou poprosíme Boha, aby nám očistil srdce, potom naozaj začneme robiť svet čistejším.“

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie ukazuje niekoľkých zákonníkov a farizejov, ako sú zaskočení Ježišovým prístupom. Sú pohoršení, lebo jeho učeníci jedli bez toho, aby najskôr splnili tradíciu rituálneho obmytia. Spoločne uvažujú: „Takéto spôsoby sú v rozpore s náboženskou praxou“ (porov. Mk 7,2-5).

Aj my sa môžeme spýtať: prečo Ježiš i jeho učeníci prestupujú tieto tradície?

Veď v podstate nie sú to zlé veci, ale dobré rituálne zvyky, jednoduché umytie sa pred jedením. Prečo Ježiš o to nedbá? Lebo pre neho je dôležité priviesť vieru späť k jej stredu. V Evanjeliu to vidíme neustále: toto (úsilie) prinavrátiť vieru k jej stredu. A odvrátiť riziko, ktoré platí tak pre oných zákonníkov, ako aj pre nás: dodržiavať vonkajšie formálnosti, odsúvajúc na druhoradú úroveň stredobod viery.

Aj my si veľakrát „maskujeme“ dušu. Vonkajšia formálnosť, a nie podstata viery: toto je rizikom. Je to riziko vonkajškovej nábožnosti: javiť sa navonok dobrým, zanedbávajúc očistu srdca. Stále je tu pokušenie „odbaviť si to u Boha“ nejakou vonkajšou zbožnosťou, ale Ježiš sa neuspokojuje s takýmto kultom. Ježiš nechce vonkajšok, chce vieru, ktorá ide až k srdcu.

Vskutku, hneď potom zvoláva zástup, aby vyslovil veľkú pravdu: „Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka“ (v. 15). Naopak, „znútra, z ľudského srdca“ (v. 21) sa rodia zlé veci. Tieto slová sú revolučné, lebo podľa mentality danej doby sa myslelo, že niektoré jedlá alebo vonkajšie kontakty robia človeka nečistým. Ježiš obracia perspektívu naruby: neškodí to, čo prichádza zvonka, ale to, čo sa rodí zvnútra.

Drahí bratia a sestry, toto sa týka aj nás. Často si myslíme, že zlo pochádza predovšetkým zvonka: zo správania sa iných; od toho, kto o nás zmýšľa zle; zo spoločnosti. Koľkokrát hádžeme vinu na iných, na spoločnosť, na svet, za všetko to, čo sa nám stane! Je to vždy vina „iných“: na vine sú ľudia, tí, čo vládnu, nešťastie atď. Zdá sa, akoby problémy vždy prichádzali zvonku. A trávime čas prisudzovaním vín; ale tráviť čas obviňovaním ostatných je strácaním času. Stávame sa nazlostenými, zatrpknutými a držíme si Boha ďaleko od srdca. Ako tí ľudia z Evanjelia, ktorí sa sťažujú, pohoršujú sa, polemizujú a neprijímajú Ježiša.

Nie je možné byť skutočne nábožnými, keď sa sťažujeme: sťažovanie sa vnáša jed, vedie ťa k rozčuľovaniu, urazenosti a smútku, k tomu smútku srdca, ktorý zatvára dvere Bohu.

Prosme dnes Pána, aby nás oslobodil od pripisovania viny ostatným tak ako deti: „Nie, to som nebol ja! To ten druhý, to on…“. Pýtajme si v modlitbe milosť nemárniť čas špinením sveta sťažnosťami, lebo toto nie je kresťanské. Ježiš nás radšej pozýva vnímať život a svet na základe nášho srdca. Ak sa pozrieme do svojho vnútra, nájdeme tam takmer všetko, čím opovrhujeme vonku. A ak s úprimnosťou poprosíme Boha, aby nám očistil srdce, potom naozaj začneme robiť svet čistejším. Lebo jestvuje neomylný spôsob, ako zvíťaziť nad zlom: začať ho porážať vo svojom vnútri.

Prví otcovia Cirkvi, mnísi, keď sa ich pýtali: „Ktorá cesta vedie k svätosti? Ako mám začať?“, hovorili, že prvý krok je obviniť seba samého: obviň sám seba. Obvinenie seba samých. Koľkí z nás sú behom dňa, v nejakom okamihu dňa či týždňa, schopní obviniť v duchu seba samých? „Áno, toto mi spravil henten…, niečo otrasné…“ A ja? Tiež to takto robím, alebo sa zachovám inak? Je tu totiž táto múdrosť: naučiť sa obviniť sami seba. Vyskúšajte si to, pomôže vám to. Mne to pomáha, keď to dokážem spraviť. Ale je to osožné, všetkým to urobí dobre.

Panna Mária, ktorá zmenila dejiny čistotou svojho srdca, nech nám pomáha očisťovať to naše, prekonávajúc predovšetkým zlozvyk obviňovania iných a sťažovania sa na všetko.“

Solidarita s Afganistanom a Venezuelou

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania veriacim Svätý Otec nasmeroval pozornosť všetkých na drámu, ktorú v súčasnosti prežíva obyvateľstvo Afganistanu:

„Drahí bratia a sestry, s veľkým znepokojením sledujem situáciu v Afganistane a zdieľam utrpenie smútiacich za tými, čo prišli o život pri samovražedných útokoch minulý štvrtok, i tých, ktorí hľadajú pomoc a ochranu. Zosnulých zverujem do milosrdenstva všemohúceho Boha a ďakujem tým, ktorí sa angažujú v pomoci tým ťažko skúšaným ľuďom, osobitne ženám a deťom.

Prosím všetkých, aby naďalej pomáhali núdznym a modlili sa, aby dialóg a solidarita viedli k nastoleniu pokojného a bratského spolužitia a poskytli nádej pre budúcnosť krajiny. V takýchto historických chvíľach nemôžeme zostať ľahostajní, učia nás tomu dejiny Cirkvi. Ako kresťanov nás táto situácia zaväzuje. Preto vyzývam všetkých, aby zintenzívnili modlitbu a konali pôst. Modlitba a pôst, modlitba a pokánie. Teraz je ten čas. Hovorím to s vážnosťou: zintenzívnime modlitbu a praktizujme pôst, prosiac Pána o milosrdenstvo a odpustenie.“

Ďalší prejav solidarity venoval pápež František Venezuele:

„Som nablízku obyvateľom venezuelského štátu Mérida, ktorých v posledných dňoch zasiahli záplavy a zosuvy pôdy. Modlím sa za zosnulých a ich rodiny a za všetkých, ktorí trpia v dôsledku tejto katastrofy.“

Svetový deň modlitby za stvorenstvo

Blížiaci sa vstup do mesiaca september, ktorý sa už viac rokov spája s povedomím kresťanov o dôležitosti ochrany Božieho stvorenstva, pripomenul pápež František týmito slovami:

„Srdečne pozdravujem členov Hnutia Laudato si‘. Ďakujeme vám za vašu angažovanosť v prospech nášho spoločného domova, najmä pri príležitosti Svetového dňa modlitby za stvorenstvo a nasledujúceho Času stvorenstva. Krik Zeme a krik chudobných sú čoraz vážnejšie a znepokojujúcejšie a vyžadujú si rozhodné a naliehavé kroky, aby sa táto kríza premenila na príležitosť.“

Svätý Otec z okna Apoštolského paláca pozdravil prítomných veriacich z Ríma i pútnické skupiny. Boli medzi nimi saleziánski novici, chorvátska skupina zo Záhrebu, školská púť z Litvy, mládež z Malty i skupina organizátorov akcie Via lucis s chudobnými na železničných staniciach.

Púť v mariánskej svätyni Oropa

Pápež František vyslovil aj pozdrav na diaľku pútnikom v starobylej mariánskej svätyni Oropa, ktorá sa nachádza na južnom predhorí Álp v talianskom regióne Piemont:

„Osobitne pozdravujem veriacich, ktorí sa zhromaždili vo svätyni Oropa na sviatok korunovácie podobizne Čiernej Madony. Svätá Panna nech sprevádza Boží ľud na ceste svätosti.“

Na spomenutom pútnickom mieste, ktorého história siaha do 4. storočia, sa od roku 1620 začala tradícia korunovácie Madony s Ježiškom, ktorá sa obnovuje pravidelne raz za sto rokov.

Na tohtoročnej historicky piatej slávnosti korunovácie v Orope, posunutej o rok z dôvodu pandémie, zastupoval Svätého Otca ako osobitný legát kardinál Giovanni Battista Re, dekan Kardinálskeho zboru.

Pápež František sa ako zvyčajne rozlúčil prianím požehnanej nedele a prosbou o modlitbu za neho.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.