Bratislava 30. apríla 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
Už je to 13 rokov, čo si pripomíname okrem Sviatku práce aj Deň pristúpenia Slovenskej republiky (SR) k Európskej únii (EÚ). Slovensko sa stalo jej členom pred 20 rokmi. Je zároveň dňom pracovného pokoja, ako aj pamätným dňom
Členstvo v Európskej únii prináša našim občanom mnohé benefity. Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nesporne považujeme za jeden z najväčších úspechov EÚ. V rámci programu Erasmus+ už viac ako 40.000 slovenských vysokoškolákov malo možnosť vyskúšať si štúdium a život v zahraničí. Ako súčasť schengenu môžeme navyše voľne cestovať bez hraničných kontrol a iných obmedzení. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie máme aj bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta. Slovenský pas je desiatym najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 182 krajín.
Pamätný deň reaguje na vstup SR do EÚ 1. mája 2004, keď sa uskutočnilo dosiaľ najväčšie rozširovanie Únie v jej histórii. K 15 členským krajinám pribudlo desať nových – Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
Pozmeňovací návrh, na základe ktorého sa 1. máj stal pamätným Dňom pristúpenia SR k EÚ, schválili poslanci Národnej rady SR na svojej schôdzi 26. októbra 2010. Treba však pripomenúť, že prvý pokus o schválenie príslušnej novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bol v parlamente v júni 2007 neúspešný.
Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej SR 4. októbra 1993, keď Slovensko podpísalo v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ – tzv. asociačnú dohodu. Prístupové rokovania s EÚ boli oficiálne ukončené 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ uzavretím kapitol poľnohospodárstvo a financie a rozpočet.
Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 % oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom SR v EÚ vyjadrilo 92,46 % hlasujúcich. Išlo o v poradí piate referendum, ale ako jediné spomedzi deviatich, ktoré sa doteraz na Slovensku konali, bolo platné.
József Berényi: Členstvo v EÚ v uplynulých 20 rokoch prinášalo SR stabilitu
Členstvo v Európskej únii (EÚ) prinášalo Slovensku za uplynulých 20 rokov najmä stabilitu. Skonštatoval to líder kandidátnej listiny Maďarskej aliancie do eurovolieb József Berényi. Pripomenul, že aj maďarská komunita bola súčasťou vyjednávania členstva Slovenska v EÚ. Niektoré rozhodnutia Únie však podľa neho vyvolali nestabilitu, týkajú sa nelegálnej migrácie či kultúrno-etických tém.
Berényi na utorkovej tlačovej konferencii zdôraznil, že SR vstúpila do EÚ za dobrých a vhodných podmienok, najťažšou kapitolou bolo podľa neho poľnohospodárstvo.
“Bol to veľmi náročný proces, lebo okolité krajiny V4 boli pred nami, začali rokovania oveľa skôr ako SR,” povedal Berényi, ktorý bol jeden z vyjednávačov vstupu SR do EÚ.
Medzi najväčšie pozitíva členstva Slovenska v EÚ patria podľa neho významný hospodársky rast, príchod zahraničných investorov, pokles nezamestnanosti, ako aj modernizácia spoločnosti. Za jeden z najväčších prínosov označil otvorené hranice, čo je dôležité aj pre slovenských Maďarov, ktorí môžu ľahšie udržiavať kontakty s maďarskou stranou.
Nestabilitu spôsobilo podľa neho napríklad rozhodnutie pustiť na územie EÚ množstvo nelegálnych migrantov, ako aj vojna v európskom priestore.
“Nepodarilo sa zabrániť vypuknutiu rusko-ukrajinskej vojny,” doplnil s tým, že aj to je veľký zdroj nestability.
“Núteným presadzovaním gender ideológie, prehnanými opatreniami v oblasti zelenej politiky či poľnohospodárstva vyvolávajú európske inštitúcie odpor v rámci niektorých členských štátov EÚ,” povedal.
Kritické hlasy však majú podľa neho v Bruseli odozvu. Pripomenul, že vďaka protestu poľnohospodárov či predstaviteľov automobilového priemyslu zmiernila Európska komisia niektoré podmienky. Zaviedli sa aj opatrenia na zamedzenie nelegálnej migrácie. Kritizuje však, že EÚ sa naďalej nezaoberá otázkou národnostných menšín.
Berényi si takisto myslí, že presadzovanie zmien rámci európskych inštitúcií a kritika Bruselu neznamenajú snahu vystúpiť z EÚ. Slovensko podľa neho inú alternatívu ako členstvo v EÚ a NATO nemá.