PAHREBA. Ako náš parlament schválil “pozývaci list”

Bratislava 15. novembra 2015 (HSP/Foto:Facebook)

 

A je to tu. Parlament schválil súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na našom území. Napriek tomu, že drvivá väčšina občanov Slovenska je proti tomu, poslanci to odklepli. Zo 126 prítomných „za“ hlasovalo 115, traja proti a šiesti sa zdržali 

Ilustračné foto
Ilustračné foto

Nazdar, Jožo. Čo máme nového v Grécku, Turecku či v Sýrii? Tam to vrie. Iba u nás, pod Tatrami, je ticho. Nič sa nedeje. Všade panuje pokoj a bratská láska.

Reklama

Akože nič sa nedeje? Naši politici sa činia a pripravujú pre nás veselší život. Za chvíľu tu bude rušno. Budeme tu mať cudzie vojská, základne a všade budú samé nálepky NATO.

Počkaj – počkaj. Čo to melieš? Máš na myslí ten návrh, ktorý pred pár dňami schválil parlament? Čo sa ti nepozdáva? Aké vojská, aké základne? Pozorne som sledoval, o čo tu kráča a myslím si, že je to v poriadku. Sme predsa v NATO a v EÚ alebo nie? 

Reklama

Sme. A kvôli tomu musíme si pchať hlavu do slučky? Máme málo problémov a chceme mať ďalšie navyše? Potrebujeme, aby sa tu rozťahovali cudzí vojaci? Čo sme – kolónia?

Ale prečo hneď kolónia? Aké vojská, aké základne? Presne viem o čo ide. Parlament odsúhlasil pôsobenie styčného integračného tímu NATO na Slovensku. Volá sa to NATO Force Integration Units alebo NFIU. Nezabúdaj, že jeho vytvorenie schválili ministri obrany všetkých členských krajín NATO ešte 8. októbra. Čo sa týka Slovenska, tak integračný tím bude sídliť v kasárňach v bratislavských Vajnoroch. Nakoľko viem,  pôsobiť tam bude 41 osôb, z toho 21 príslušníkov našich Ozbrojených síl. Zvyšní vojaci budú z ostatných členských krajín NATO. A čo sa ti na tom nepozdáva?

To, že je to iba prvý krok. Nebudú cudzie vojská, nebudú základne… Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú! Sám vieš, v každom zákone sú také diery a je napísaný tak „múdro“, že tú istú frázu dá sa traktovať tak aj inak a ešte aj onak. Dnes hovoria, že základne nebudú a potom povedia, že na tom sme sa dohodli na začiatku a že oni to aj avizovali, lenže sme si to nevšimli a nepochopili sme presne, čo oni navrhovali. A budú tu aj cudzie vojská, aj technika, aj základne. Nevieš, ako sa to robí v politike? A keď sem naklusajú, bude už neskoro…

Neviem, kam chodíš na takéto sprostosti. Veď Slovenské ministerstvo obrany na svojom webe celkom jasné uviedlo, že pripravovaný integračný tím NATO Force Integration Units – NFIU to nebude cudzia základňa na Slovensku. Veď aj premiér to odmietol a prisahal, že žiadna cudzia základňa tu nebude. Nepostačí ti premiérovo slovo? Vo  viacerých prieskumoch sa preukázalo, proti základniam sa vyslovuje cca tri štvrtiny Slovákov. Tak asi ani vláda, ani parlament nepôjde proti ľudu. Žiadne obavy!

Nepôjde? Ak ich pritlačia, tak pôjde a nebude mať inú šancu. Keď už niečo podpíšu, tak potom ťažko to odmietnu. Ak zo západu zafúka silnejší vietor, tak poriadne si pozametá aj s našou vládou, aj s parlamentom, aj s prezidentom. Vlastne s tým ani netreba – ten vo všetkom súhlasí s Bruselom, Berlínom či Washingtonom. Takže základne tu budú!

Reklama

Neblázni. Čo sa zmenilo, v čom je problém? Už dávnejšie sa každý polrok pripravuje – citujem – návrh na vyslovenie súhlasu vlády Slovenskej republiky s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky a s vyslaním ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na účel vojenských cvičení. Zmenilo sa na tom niečo? Čo také nové prinieslo nedávne hlasovanie v parlamente? Rovno tam odklepli, že odteraz u nás budú cudzie základne? Je to v tom návrhu? Je?

Treba vedieť čítať aj medzi riadkami. Potichu do Európy prichádzajú ďalší a ďalší vojaci USA a ťažká technika, budujú sa nové základne, vytvárajú sa nové operačné strediská. Tvárime sa tak, akoby nám niečo hrozilo a pripravujeme sa na vojnu. Hrozí nám niečo? Hrozí nám niekto? Alebo budeš opakovať mainstreamové somariny, že zajtra sem dorazia ruské tanky? Dokedy budeme zo seba robiť somárov a skákať tak, ako pískajú v Bruseli, Berlíne či Washingtone? Keď sa niekomu chce hrať na vojačikov, tak nech sa pekne hrá, ale nás nech nechá na pokoji. Musíme zasa byť pešiakmi v cudzej veľkej šachovej hre? Chcú Američania robiť špinavosti Rusom? Je to ich vec, ale nemusia nás do toho zaťahovať. Presnejšie, my sa musíme brániť, aby nás do toho nezatiahli. Ale už sme v tom po uši, hlavne po tom hlasovaní v parlamente. Aspoň teraz sa ľudia zamyslia, koho si zvolili za poslancov a koho treba voliť.

Len tu nečítaj prednášky o vysokej politike. Ide o obranu štátu – o nič iné. Styčný integračný tím NATO vznikne u nás na budúci rok. Zvýši celkovú  reakcieschopnosť NATO a uľahčí nasadenie jednotiek veľmi rýchlej reakcie a rýchleho nasadenia. Počas mieru bude podporovať plánovacie aktivity. Bude  koordinovať cvičenia našich Ozbrojených síl kolegami z členských štátov NATO. Náš rezort obrany už začal s prípravnými prácami na budovanie potrebnej infraštruktúry. Mimochodom slovenské NFIU bude začlenené pod velenie Mnohonárodného zborového veliteľstva Severovýchod v Štetíne. Čom sa ti nepáči? Sme predsa členskou krajinou NATO…

No veď to. A stávame sa kolóniou EÚ a USA. Hovor čo chceš, ale onedlho pod hocijakou zámienkou sa tu stále častejšie budú objavovať cudzí vojačikovia a potom aj základne. Lebo niekto povie, že sa situácia zhoršila, riziko, že Európu niekto prepadne sa zvyšuje. A máš to tu – už ti pod balkónom vybudujú vojenskú základňu. A naši ľudoví poslanci, takpovediac zástupcovia ľudu, svorne dvíhajú ruky: nech sa páči, posielajte sem cudzích vojakov! A v  celom parlamente ako v slávnom americkom filme sa nenašlo ani sedem statočných, ale iba traja. Ostatní odklepli „pozývaci list“ – ako v roku 1968. Zasa sme tam…

Aký „pozývaci list“, aký rok 1968? Čo zasa melieš? Je to úplne iná situácia.

Reklama

Aká iná situácia? Vtedy sme v rámci zabezpečenia vlastnej obrany pred mýtickým agresorom a kontrarevolúciou pozvali armády priateľských štátov – a robíme to aj teraz. Aký je v tom rozdiel? Že to vtedy bola Varšavská zmluva a teraz je to NATO? Ale zmysel je ten istý.

Prosím ťa. Neporovnávaj dve neporovnateľné veci. Čo k tomu priplietaš rok 1968 a ten pozývaci list? Dnes si už nik nepamätá na to, ako to vtedy bolo a kto ho napísal.

Prečo? Tieto informácie nie sú utajené: kto chce – ten ich nájde. V auguste r. 1968 podobný dokument vyprodukovali v bývalom Československu. Vtedy tento list veľkému vodcovi svetového proletariátu Leonidovi Iľičovi Brežnevovi podpísali a poslali piati súdruhovia: Alois Indra, Drahomír Kolder, Odldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. V liste žiadali  členské krajiny Varšavskej  zmluvy o pomoc pred fiktívnou hrozbou „kontrarevolúcie“. A teraz „pozývaci list“ do Bruselu a Washingtonu poslal celý náš parlament.

Pozri sa. Ak to odklepol celý náš parlament, asi to nie je somarina. Ak to urobil, asi  to považuje za správne. Azda nechceš povedať, že sú všetci naši poslanci hlupáci?

Všetci nie. Predsa šiesti sa hlasovania zdržali, ale to by som nekomentoval, pretože nepoznám ich postoje a dôvody, prečo sa zdržali. Ale presne vieme, že proti hlasovala iba trojica poslancov: Helena Mezenská, Igor Hraško a Štefan Kuffa. Nie sedem, ale traja statoční! Preto konštatujem, že parlament teda po 47 rokov zasa pripravil „pozývací list.“ Pozri sa, dá sa hrať so slovíčkami tak a onak – hlavne v politike. Ale – prekladám oficiálny text – vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NATO – v preklade do ozajstnej slovenčiny to znamená vyslovenie súhlasu s prítomnosťou okupačných, cudzích vojsk na našom území. Opakujem, je to iba prvý krok pred budovaním základní. Už sme sa zaviazali nakupovať americké plechové haraburdy – vojenské vrtuľníky. Načo? Stále nám zdôrazňujú, že sa musíme brániť. Na plné ústa však sa boja povedať – pred kým. Ale jasné naznačujú – pred lotrami Rusmi. Aj ty si myslíš, že by nás Rusi mohli napadnúť? Že sem zajtra pošlú MIGy a tanky?

Dúfam, že sa to nestane, ale sám vidíš, čo sa deje. Na tej Ukrajine to pokračuje už dva roky a bohvie, kedy sa to skončí. Teraz sa Rusi zamontoli do Sýrie…

A kvôli tomu prepadnú aj Európu? Rusi napadli Ukrajinu? Alebo sú to práve tí, ktorí ako jediní žiadajú, aby predovšetkým na Ukrajine bola zastavená paľba? Lebo presne vedia, že je to bratovražedná vojna, ktorú nechcú! Lebo vedia, že to vyhovuje niekomu inému… Áno, Rusi išli do Sýrie, aby pomohli svojmu spojencovi – Asadovi. Letecky tam útočia druhý mesiac – a už predstavujú nebezpečenstvo pre Európu? Američania vo viacerých krajinách Blízkeho Východu bojujú už 20 rokov. A je to v poriadku? Zasa dvojitý meter: čo môžu Američania, tak Rusi nemôžu z toho ani desatinu percenta? Je to pravá demokracia! Nie je to väčšie nebezpečenstvo pre Európu? Dupľom, že sa to už aj prejavilo. Prečo milióny utečencov ťahajú do Európy? Kto a čo ich vyhnalo z domovov? Je to vojna, ktorú rozpútali Američania na Blízkom Východe. Čo vojna – mnohé vojny! A teraz tento najmierumilovnejší štát u nás bude rozmiestňovať svojich vojakov a budovať základne, ako to urobil už pomaly vo všetkých krajinách EÚ? Potrebujeme tu takého žandára? Fakt, nechápeš, o čo tu kráča?

Ale čo to všetko má spoločne s dokumentom, ktorý schválil parlament? Opakujem, nejde o základne a nemusíš sa obávať, že ich tu niekto začne budovať. Ale zlepšovať obranu musíme. Napríklad aj z dôvodu teroristickej hrozby. Hádam, videl si, čo sa v ostatných hodinách deje v Paríži. Musíme byť v strehu. Treba zabezpečiť obranu.

Treba! Ale nemýliš si zasa jablká s hruškami? Tie cudzie vojská a základne by neboli určené proti teroristom, ale proti „východnému agresorovi“ – mýtickému súperovi, ktorého Američania nenávidia. A kvôli tomu musíme tu trpieť cudzie vojská a základne? Proti teroristom sa bojuje inak a inými prostriedkami. Nepleť to sem. Tvrdím, že každý, kto podporí prítomnosť cudzích vojsk na našom území, je vlastizradca. Nie náhodou viacerí naši  občania podpisujú petíciu za vystúpenie z NATO, zúčastňujú sa protestných pochodoch a nechcú cudzie vojská a základne. Všimli si to naši poslanci? Preboha, komu a kedy NATO pomohlo? Rozpútalo viaceré vojny – to áno. Ale aby ukončilo aspoň jednu – o tom neviem nič. Tak potrebujeme tu takýchto „mierotvorcov“? Aby to vyvolali aj u nás?

Ja by som to príliš nepreháňal. Ani ja by som tu nechcel mať cudzie vojská a základne a dúfam, že k tomu nedôjde. Nemyslím si, že parlament urobil prvý krok týmto smerom. Nepredbiehajme udalosti. A dupľom – menej ako o 4 mesiace budú parlamentné voľby, garnitúra poslancov sa čiastočne zmení. Uvidíme, kam to budú smerovať. Možno netreba maľovať čerta na stenu. A nepovažuj všetkých poslancov za vlastizradcov.

Reklama

Všetkých určite nepovažujem. Ale mnohí z nich by sa mali zamyslieť – čo robia a komu slúžia. Zvolil ich ľud, tak tento ľud by mali zastupovať, hájiť jeho záujmy. Ak väčšina Slovákov tu cudzie vojská a základne nechce, tak poslanci by to mali rešpektovať a nepodliehať tlaku z Bruselu, Londýnu či Washingtonu. Nie tieto mestá, ale Bratislava je hlavným mestom Slovenska. Na to by nemali zabúdať. Nech sa nebabrú s následkami, ako je to v otázke s utečencami, ale nech radšej odstraňujú zlo, ktoré splodilo tie problémy. A čo sa týka nás všetkých, tak je to veľké poučenie. Vážení dámy a pani, chlapci a dievčatá, vidíte, koho ste si zvolili pred štyrmi rokmi a kam to dotiahli a ešte mienia dotiahnuť. Tak vezmite rozum do hrsti a 5. marca 2016 si zvoľte tých správnych. Tých, ktorí túto krajinu nepotlačia ešte ďalej na pokraj priepasti a nezatiahnu do vojny, ale zabezpečia tu mier a budú sa starať o to, aby táto krajina prekvitala, ale nebudú sa hrať na cudzích psíkov s ovisnutými ušami… Sme aspoň trochu nezávislý štát? Tak robme to, čo je prospešné pre túto krajinu, ale nie pre cudzieho „uja“. A v parlamente nepotrebujeme iba troch, ale všetkých 150 statočných – našich, proslovenských. Potom u nás bude pokoj, sloboda a demokracia. Amen.

Eugen Rusnák

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

20:00

Futbalisti Bochumu prehrali v sobotňajšom zápase 23. kola nemeckej Bundesligy na pôde Borussie Mönchengladbach 2:5. Za hostí odohral celý zápas Slovák Matúš Bero, ktorý asistoval v 88. minúte pri góle Kevena Schlotterbecka na 2:4. 

19:16

Pápež František prijal rezignáciu poľského arcibiskupa Andrzeja Dziegu obvineného z krytia sexuálneho zneužívania neplnoletých osôb kňazmi, oznámil v sobotu Vatikán.

19:00

Holandská polícia ukončila v sobotu blokádu diaľnice v Amsterdame, na ktorej protestovali klimatickí aktivisti. Policajti predbežne zadržali okolo 300 osôb.

18:00

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková pricestovala v sobotu do juhoukrajinského prístavného mesta Odesa, práve v deň, keď invázia Ruska na Ukrajinu vstupuje do tretieho roka. Informovala agentúra DPA.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková
Na snímke nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková
17:32

Parížsku Eiffelovu vežu, ktorá bola pre štrajk zamestnancov zatvorená päť dní, v nedeľu znova otvoria. Vedenie tejto významnej francúzskej pamätihodnosti oznámilo, že dosiahlo dohodu s odbormi.

17:24

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová počas svojej návštevy Kyjeva oznámila, že Ukrajina dostane v marci prvých 4,5 miliardy eur z už skôr oznámeného balíka makrofinančnej pomoci vo výške 50 miliárd eur.

Predsedníčka EK v ten istý deň v Kyjeve povedala: “Sme tu dnes, aby sme vám povedali, že Európa vás bude podporovať tak dlho, ako to bude potrebné, a to ďalšou finančnou podporou, väčším množstvom munície, väčším výcvikom vašich jednotiek, väčšou vzdušnou obranou a väčšími investíciami do obranného sektora v Európe a na Ukrajine.”

17:18

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval v sobotu Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby vynakladali väčšie úsilie o zaistenie svojej účinnej obrany. Uviedol to vo vyhlásení pri príležitosti druhého výročia invázie Ruska na Ukrajinu.

17:05

Telo Alexeja Navaľného bolo odovzdané jeho matke.

Informovala o tom Navaľného spolupracovníčka Kira Jarmyšová v denníku X.

Podľa nej sa matka opozičníka, ktorý zomrel v ruskom väzení, stále nachádza v meste Salechard, kde bolo uložené telo jej syna.

Otázka pohrebu sa rieši.

16:50

Stovky ľudí sa v sobotu zúčastnili na zhromaždeniach v nemeckom hlavnom meste Berlín i v lotyšskej Rige, aby si pripomenuli druhé výročie ruskej invázie na Ukrajinu.

16:41

Holandský premiér Mark Rutte v sobotu ubezpečil Kyjev, že Holandsko stále podporuje Ukrajinu. Pripojil sa tak k ďalším európskym lídrom, ktorí na druhé výročie ruskej invázie prejavili solidaritu s Ukrajinou. Podobne urobila aj slovinská prezidentka.

Mark Rutte
Na snímke holandský premiér Mark Rutte

 

16:29

Pokračuje podpisovanie vojenských dohôd s partnerskými krajinami.

Zelenskyj podpísal “dohodu o bezpečnostnej spolupráci” s kanadským premiérom Trudeauom.

Dokument predpokladá vyčlenenie viac ako troch miliárd kanadských dolárov pre Ukrajinu v roku 2024.

16:20

Ukrajina a Taliansko podpísali dohodu o bezpečnostných zárukách.

Oznámil to Volodymyr Zelenskyj po stretnutí s premiérkou Giorgiou Meloniovou v Kyjeve.

Taliansky minister zahraničných vecí predtým uviedol, že táto dohoda “nebude mať žiadnu právnu silu” a je “politická a symbolická”.

16:00

Kanada zaznamenala za deväť mesiacov súčasného fiškálneho roka zvýšenie rozpočtového schodku na viac než štvornásobok. Za vysokým rastom rozpočtového deficitu je výrazne vyšší rast výdavkov než príjmov.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Rozkvitnuté krókusy (Crocus sativus) v kráľovskom St James\'s Parku po dažďovej prehánke v Londýne

Autor: TASR/AP-Alastair Grant

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Marian Kotleba

Milan Šupa

Dušan Hirjak

Erik Majercak

Gustáv Murín

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali