Na Slovensku už máme prvé prípady opičích kiahní. Informoval o tom Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) a cez agentúru TASR o tom informovali všetky veľké médiá. Napriek tomu, že na Slovensku ročne zomiera mnoho ľudí na omnoho horšie choroby, ktorým médiá prakticky nevenujú pozornosť, v prípade opičích kiahní je to iné. Hoci vo svete sa počet nakazených stále ráta nanajvýš v tisícoch a o úmrtiach na toto ochorenie v Európe zatiaľ nie sú žiadne informácie, mainstreamové médiá o opičích kiahňach intenzívne informujú.

A nielen o tom, že ochorenie sa šíri, ale tiež o tom, že niektoré štáty už začali kupovať vakcíny. Po dvoch koronových rokoch, počas ktorých bola verejnosť naozaj dosť intenzívne cvičená vakcinačnou loby, tu asi každému ako prvé napadne, či sa tu neschyľuje k čomusi podobnému, tentoraz v prípade opičích kiahní. Ako to teda je? Je tu naozaj hrozba nejakej vážnej „opičej“ pandémie, podobnej ako tá koronavírusová? Budú nás presviedčať, aby sme sa dali zaočkovať? Pozrime sa na to bližšie.

Aké je to ochorenie?

ÚVZ informuje, že opičie kiahne sa začínajú príznakmi podobnými chrípke, napríklad horúčkou, únavou, bolesťami svalov, zimnicou či opuchom lymfatických uzlín. Do troch dní od nástupu týchto nešpecifických príznakov sa obvykle objavuje už aj vyrážka typická pre opičie kiahne, tá však nemusia byť rozsiahla, časté sú prípady iba s niekoľkými léziami, ktoré sa ďalej nerozširujú. Z Afriky, odkiaľ choroba pochádza, sú správy o tom, že malá časť prípadov sa môže končiť aj smrteľne, ale zdá sa, že s veľkou pravdepodobnosťou v európskych podmienkach táto choroba takmer nie je smrteľne nebezpečná.

Vírus sa do organizmu dostáva dýchacími cestami, sliznicami alebo pri poranení kože, pričom k prenosu dochádza priamym kontaktom s infekčnými léziami, telesnými tekutinami alebo veľkými kvapôčkami priamo z tváre do tváre počas priameho a dlhodobého kontaktu, alebo nepriamo, napríklad kontaminovanou posteľnou bielizňou, oblečením, uterákmi či riadom. Inkubačná doba je zvyčajne 6 – 13 dní, ochorenie trvá dva až štyri týždne. Po odpadnutí poslednej chrasty je človek neinfekčný. Ochorenie môžu prenášať aj hlodavce a primáty.

Omnoho menšia nákazlivosť je daná už veľkosťou vírusu

Čo je tu dôležité zdôrazniť? Prenos je oveľa ťažší ako v prípade covidu. Je to dané už tým, že vírus opičích kiahní je väčší a ťažší ako koronavírus. Kvapôčky letiace vzduchom, ktoré ho obsahujú, musia byť oveľa väčšie ako tie, v ktorých sa prenáša koronavírus, a preto sa udržia vo vzduchu oveľa kratšie.

Prenos vzduchom je preto prakticky možný iba pri naozaj blízkom „prskaní“ na druhú osobu. Zvyčajne je na nakazenie takýmto spôsobom potrebný dlhodobý kontakt tvárou v tvár. Ochorenie sa šíri zväčša iba pri naozaj blízkom kontakte medzi ľuďmi. Okrem toho, na rozdiel od koronavírusov, na infekčnej osobe infekciu často už zďaleka vidno, a tak je ľahké sa jej vyhnúť. Zaujímavá je tiež informácia, že údajne 98 percent ľudí nakazených opičími kiahňami sú homosexuáli starší ako 20 rokov.

Zdôraznime: doteraz známe varianty vírusu opičích kiahní boli podstatne menej nákazlivé ako vírus ochorenia Covid-19. Koeficient nákazlivosti opičích kiahní je omnoho nižší ako jedna, a preto je veľmi jednoduché toto ochorenie dostať pod kontrolu.

V čom je ten podstatný rozdiel?

Vírus opičích kiahní je príbuzným vírusu pravých kiahní. Je to veľký, zložitý, obalený DNA vírus o rozmeroch cca 250 x 200 nm, teda je úplne iného typu, než napríklad jednoduchý RNA vírus SARS-CoV-2 spôsobujúci ochorenie Covid-19. Okrem iného je omnoho stabilnejší a podstatne menej mutuje. Môže za to mechanizmus, pomocou ktorého si vírus s dvojvláknovou DNA napráva poškodenia spôsobené mutáciami: obe vlákna sa navzájom „kontrolujú“ a opravujú chyby, podobne ako to prebieha aj v bunkách vyšších organizmov.

Dôležitým dôsledkom je fakt, že na rozdiel od RNA vírusov, napríklad spomenutého koronavírusu, kde vzniká množstvo mutácií a variantov, vírus opičích kiahní sa mení iba veľmi málo a nevzniká u neho toľko rôznych kmeňov.

Jestvujúce kmene sú dobre zmapované a pravdepodobnosť spontánneho vzniku nového, úplne iného a naozaj nebezpečného variantu, smrtiaceho, virulentného a odolného proti liekom a očkovaniu, je malá.

Liečba a prevencia je jednoduchšia ako u koronavírusu

Dosiaľ síce neexistuje špecifická liečba opičích kiahní, ale chorobu je možné účinne potláčať bežnými antivirotikami a prostriedkami na zmierňovanie príznakov.

Na rozdiel od Covidu-19 a kontroverzných vakcín proti tomuto ochoreniu, proti proti kiahňam a ochoreniam spôsobeným príbuznými vírusmi tu oddávna boli dostupné „klasické“ a výborne fungujúce vakcíny. Veď už samotný názov „vakcína“ bol odvodený od historicky prvej vakcíny, ktorú v roku 1770 objavil škótsky lekár Edward Jenner na prípade kiahní a kravských kiahní (vaca – krava).

S tým súvisí aj ďalšia výhoda pri boji proti tomuto ochoreniu: proti opičím kiahňam a na prevenciu ich šírenia môžu dobre účinkovať aj vakcíny proti príbuzným vírusom. Vakcíny v 70. rokoch pravé kiahne úplne vyhubili, ale staršie ročníky obyvateľov sú ešte proti nim zaočkované, čo by ich malo chrániť aj pred opičími kiahňami. Aj to môže prispieť k menšej nebezpečnosti tohto ochorenia: spomeňme si, že na Covid-19 zomierali najmä starí a chorí ľudia, a práve tí majú v tomto prípade už proti ochoreniu určitú ochranu. Mladší toto očkovanie nemajú, ale časť z nich má zase očkovanie proti ovčím kiahňam, proti ktorým sa aj dnes na Slovensku za príplatok bežne očkuje.

A teda, aký je tu vlastne problém?

Známe kmene opičích kiahní teda pre ľudstvo vyzbrojené modernými poznatkami nie sú žiadnou hrozbou. Žiaľ, problém môže byť ukrytý v slovách „známe kmene“. Spontánny vznik nejakého nového kmeňa, ktorý by mal úplne iné charakteristiky, sa nedá vylúčiť, ale pravdepodobnosť je štatisticky extrémne malá. Ibaže problém je, že naším súperom nemusí byť iba sama príroda.

Keby niekto v biologickom laboratóriu zmenil vírus na nepoznanie, teda by ho urobil nákazlivejším a oveľa smrtonosnejším, tak by okrem základných fyzických informácií o víruse nemuselo platiť nič z toho, čo sme povedali vyššie a hrozba pandémie by teoreticky mohla byť reálna. Pripomeňme si, čo už dávnejšie povedala česká virologička Soňa Peková: dnes sú vo svete desiatky a možno stovky laboratórií, v ktorých vám modernými technológiami zosyntetizujú na zákazku ľubovoľný biologický materiál. Teda aj vírus s požadovanými vlastnosťami…

Len úplne mimochodom tu môžeme poznamenať, že aktuálne sa šíriaci západoafrický kmeň vírusu opičích kiahní, ktorý sa má momentálne šíriť vo svete, pochádza z Nigérie, kde pôsobia najmenej štyri biologické laboratóriá Spojených štátov. Takisto v laboratóriách na Ukrajine mali USA venovať veľkú pozornosť práve výskumu okolo vírusu pravých kiahní a americkí inštruktori školili ukrajinských špecialistov na núdzové reakcie pri prepuknutí ich epidémie. Výskumu tohto vírusu sa venuje aj Americký National Institute of Health (NIH) a napríklad aj Institute of Virology vo Wuhane. Týmto však vôbec nič nechceme naznačiť.

A napokon, možno ani nebude treba skutočne smrtiaci vírus. Na strašenie svetovej verejnosti, na jej udržiavanie v režime pandemickej disciplíny a poslušnosti, aby si zvykla na myšlienku, že Covid-19 nemusel byť posledný, ale že podobné pandémie budú prichádzať častejšie, a preto treba poslúchať a očkovať sa, tak ako odborníci v televízii prikážu – na to možno postačí aj hrozba obyčajnými opičími kiahňami. Samozrejme, za výdatnej pomoci mainstreamových médií.

Vláda USA má už nakúpené milióny vakcín proti opičím kiahňam a FDA, vládna agentúra USA zodpovedná za kontrolu potravín a liečiv, schválila ďalšiu, dvojdávkovú vakcínu proti pravým aj opičím kiahňam, hoci v tom čase bolo v USA iba pár desiatok prípadov opičích kiahní a celosvetovo ich bolo len niekoľko stoviek. No nedali by ste si pre istotu pichnúť včeličku?

Ivan Lehotský