Košice 29. októbra (TASR) – Slovenský vedec dostane v porovnaní s britským vedcom v rovnakom projekte za rovnakú prácu zhruba tretinový plat, konštatuje vo svojom výskume ekonóm Mike Galsworthy z University College London. Obrovské finančné rozdiely medzi krajinami východnej a západnej Európy pritom majú za následok vysoký odliv mozgov. "Ak špičkoví východoeurópski vedci nedostanú dobrý plat v ich vlastnej krajine, a to ani keď je hradený z fondu EÚ, hľadajú si neraz svoje uplatnenie v zahraničí a tunajšia veda ostáva ochudobnená o ľudský potenciál," uviedol dnes v Košiciach Galsworthy z prestížnej britskej univerzity.

Dôležité je podľa neho začať prepájať informácie, aby Európska komisia (EK) spolu s iniciatívami prichádzajúcimi zdola pomáhala nachádzať inteligentné riešenia, ako podporiť východnú Európu na ceste k využitiu jej obrovského vedeckého potenciálu naplno.

Zverejnená dopadová štúdia EK, o ktorú sa opiera aj Galsworthyho výskum, uvádza, že západoeurópske štáty získali v oblasti zdravotníckeho výskumu celkom 34-krát väčšiu finančnú podporu EÚ, ako 12 stredo a východoeurópskych členských krajín EÚ, ktoré do nej vstúpili po roku 2004. Jeden z hlavných dôvodov pre odliv vedeckých kapacít do západnej Európy je jednoznačne vyššie platové ohodnotenie. Vedci a výskumníci v dvanástke krajín na východe dostávajú nepomerne menšiu mzdu, ako dostávajú ich západní kolegovia, i keď pracujú v rámci EÚ projektov na rovnakom poste, či úlohe. "Stredoeurópske a východoeurópske vlády nechávajú svojich vedcov poddimenzovaním ich platov doslova v kaši. Následne Európska komisia situáciu ešte zhoršuje tým, že adaptuje výšku platov na lokálne pomery," hovorí Galsworthy.

Aby sa zastavil únik mozgov z východnej Európy, ekonóm navrhuje zvýšenie platov východoeurópskych vedcov. Kompenzačné mzdy by síce na jednej strane zaťažili rozpočet štrukturálnych programov, avšak v konečnom dôsledku by zabránili zbytočnej migrácii vedeckých talentov za lepšími platovými podmienkami na Západ. V oblasti lekárskych vied, kde vedci zo strednej a východnej Európy zaostávajú najvýraznejšie, by zdvojnásobenie ich platov zaťažilo rozpočet jednotlivých projektov iba 2,5 percenta. Aj pri dvojnásobnom zvýšení miezd v týchto krajinách by únia na výskume podľa Galsworthyho ušetrila a benefitom by bola zvyšujúca sa úroveň vedeckej základne v strednej a východnej Európe. Tomuto problému sa však nevenuje dostatočná pozornosť na národnej úrovni, ani na úrovni EK. "Vidieť obrovské finančné rozdiely medzi východom a západom ma viedlo hlbšie a hlbšie do politiky a bol som šokovaný z niektorých vecí, na ktoré som prišiel," vraví Galsworthy.

Britský ekonóm vystúpi dnes popoludní v Košiciach na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) na tému Podfinancovanie medicínskeho výskumu vo východnej Európe v rámcových programoch EÚ. Ide o súčasť programu sympózia asociácie výskumných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku, Ukrajine a v Maďarsku pod názvom Cassiovia Life Sciences (CLS). K jej zakladajúcim členom patria zo Slovenska Ústav experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ, Ústav mikrobiológie a gnotobiológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie, Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV a Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Asociácia CSL vznikla v tomto roku vzhľadom na potrebu medziregionálnej kooperácie vedeckých inštitúcií zaoberajúcich sa biomedicínskym výskumom. Myšlienkou bolo integrovať potenciál výskumných inštitúcií a prepojiť ho s možnosťami malých a stredných podnikov.

"V rámci projektov nového výskumného programu EÚ Horizont 2020, ktorý zastreší všetky súčasné programy v oblasti európskej vedy a výskumu, máme pripravené dva výskumné projekty s priamymi výstupmi do praxe. Urobíme maximum pre to, aby sme v rámci nich získali finančné prostriedky, čomu má napomôcť aj spolupráca v rámci asociácie CLS, pretože prioritným cieľom jej členov a partnerov je kooperácia pri príprave európskych projektov," vysvetlil dnes prezident CLS a prednosta Ústavu experimentálnej medicíny LF UPJŠ Alojz Bomba. Slovensko podľa jeho slov výrazne zaostáva vo financovaní vedy za západnými európskymi krajinami, pričom dozrela spoločenská požiadavka zmeniť túto situáciu. "Objem finančných prostriedkov určených na výskum sa na Slovensku nezvyšuje, ale naopak znižuje, takže reálny zdroj prostriedkov do budúcna sú projekty rámcových programov EÚ. Faktom však je, že naše vedecké inštitúcie nevyužívajú ani zďaleka svoj potenciál a v čerpaní fondov v SR zaostávame nielen za západnými krajinami EÚ, ale aj krajinami ako sú Česká republika, Maďarsko, Slovinsko a Cyprus," konštatoval. Medzinárodné združenie sa podľa neho sformovalo práve kvôli riešeniu tejto otázky s cieľom pomôcť svojim členom a partnerom stať sa súčasťou európskych projektov, čo bude mať nielen regionálny, ale aj celoslovenský dopad. Za nevyužívaním možností čerpania eurofondov vidí Bomba práve nedostatočné skúsenosti slovenských vedcov s účasťou na projektoch rámcových programov a predovšetkým s ich riadením. Výskumníci totiž musia realizovať náročné administratívne práce spojené s riadením projektov, ktoré v zahraničí vykonávajú vyškolení projektoví manažéri, a ich motivácia klesá aj kvôli slabému platovému ohodnoteniu.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.