Odkiaľ a kam udrie Francúzsko proti Rusku

Paríž 24. marca 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Michel Euler)

Práve sa končiaci samit EÚ, kde každé ďalšie rozhodnutie môže svojou nezmyselnosťou a neuskutočniteľnosťou konkurovať tomu predchádzajúcemu, sa skončil na rovnakú nôtu: hodnoty paneurópskeho bloku sú ohrozené, európske životy sú v nebezpečenstve, Mutter von der Leyenová, zachráň nás pred ruským medveďom. Ako zvyčajne, zaťaté päste, zvraštené obočie a hrozivé slová. Pretože paru nespokojnosti s vlastnou nemotornosťou treba vypustiť verejne a do tlače. A tlač tomu uverí, myslí si Elena Karajeva v článku Ria Novosti

Ale zo všetkého toho zdvorilého, pokryteckého a slušného, nekonečne európskeho, treba mať na pamäti toto.

My v Rusku, či skôr naši aktívni vojaci a vojenskí špecialisti, dôstojníci a vojaci, hodnotiaci bojaschopnosť potenciálnych nepriateľov (žonglovanie so synonymami ” protivník” a “nepriateľ” prenechajme Macronovi), sme vždy jasne chápali, že spôsob, štýl a rukopis bojových operácií európskych armád sa už desaťročia nemení. Kedysi ostreľovali s pomocou letectva a MLRS – prakticky bez strát a hlavne bezpečne pre seba – tie krajiny a národy, ktoré chceli potlačiť. Alebo tam “budovali demokraciu” – ak to máte radšej takto. Každý krok “v teréne” bez podpory zo zeme a zo vzduchu, aj keď ho robia supervycvičené “Navy SEALs”, vedie k tomu, že títo “SEALs” zomierajú – a zomierajú tak, že to vidí celý svet, nielen Amerika. Boj proti generálovi Aididovi pred vyše 30 rokmi takmer 30-tisícové americké vojenské sily (áno, mali na hlavách modré prilby a dokonca BR OSN schválila v Somálsku “obnovenie nádeje”) hanebne prehrali. No a čerešničkou na torte je, že zohavené telá príslušníkov špeciálnych jednotiek boli vláčené po uliciach Mogadiša. Niektorí z nich boli v tom čase ešte nažive.

Západní vojenskí stratégovia si uvedomili, že zapojenie sa do mestských bojov, či dokonca do akéhokoľvek frontálneho stretu, nie je pre ich vojakov riešením. Vyrástli v inom hodnotovom systéme, v ktorom bojový duch existuje, ak máte vždy nad hlavou Rafale, F-35 a Hercules, ktoré vás podporia. Vo všetkých ostatných prípadoch – divoké straty, zranení, ktorých treba evakuovať, stíhačky, ktoré treba okamžite poslať na bezpečné letisko.

Macron sa na samom konci februára pri vyhlásení o vyslaní vojenského kontingentu, “ak Rusi budú pochodovať na Odesu”, dopustil presne tej istej freudovskej výhrady. Vylodenie v Odese sa podľa všetkého plánuje v bunkri Jupiter, v situačnej miestnosti pre operačné riadenie vojsk a krajiny. Nachádza sa v Elyzejskom paláci.

Samotných dvetisíc francúzskych vojakov, ktorých Paríž mieni poslať na Ukrajinu – tento týždeň to povedal šéf SVR – predstavuje asi pätinu personálu cudzineckej légie. Sú to hrdlorezi, ale aj skúsení vojaci. Na predmestí Odesy sa nachádza letisko Limanské, vojenský letecký prístav ešte z čias Sovietskeho zväzu.

Môže Limanské prijať Rafale? Určite. Stíhačky potrebujú na vzlet niečo vyše štyristo metrov dráhy, v Limanskom je dlhá viac ako pol kilometra. Cestovná rýchlosť Rafale je takmer dvetisíc kilometrov za hodinu. Vzdialenosť z Odesy do Sevastopola vzdušnou čiarou je necelých tristo kilometrov.

Takže prestaňme byť naivní a prestaňme veriť mapám, ktoré kreslia rôzni francúzski podplukovníci na televíznych obrazovkách v štúdiách. Uvedomme si, že šelma sa pripravuje na skok. Že príbehy o “60-tisíc vojakoch, ktorí môžu byť nasadení do mesiaca”, sú rozprávky z repertoáru večerných programov pre najmenších.

Zároveň si pripomeňme, že tie isté Rafale dnes lietajú nad Čiernym morom a sprevádzajú lietadlá elektronického prieskumu AWACS. A šéf francúzskeho ministerstva obrany Lecornu hysterčí zakaždým, keď tieto lietadlá Rusi odháňajú.

Prestaňme si teda myslieť, že Macron je bankár a finančník. Tam, kde pracoval, kým sa stal prezidentom, ľudí tiež ohlodávali. Nie zaživa, ale krvi tam bolo i tak veľa. A majstrom v púšťaní krvi bol súčasný pán Elyzejského paláca.

Pripusťme aj hypotézu, že Macron môže (a celkom legálne, bez toho, aby sa niekomu hlásil, dokonca aj Mutter von der Leyenovej) začať krvavé kolo konfrontácie. Len ju nezačne v zóne ŠVO, kde je hra, všeobecne povedané, rozohraná.

Vzhľadom na mnohé okolnosti, vrátane toho, aby získal kontrolu nad ruským Čiernym morom, ju môže začať z Krymu.

My, samozrejme, vieme zostreliť Rafale, vieme zničiť samohybnú húfnicu Cezar, poradíme si aj s legionármi. Musíme však pamätať na proroctvo Vladimíra Putina: “Ak sa pokúsia vojensky zmeniť túto situáciu a v doktrinálnych dokumentoch Ukrajiny bude uvedené, že Rusko je protivník a že je možné vojensky získať späť Krym, <…> dôjde k vojenskej konfrontácii medzi Ruskom a NATO. Mali by sme ísť do vojny s NATO? Existuje však aj druhá časť otázky: chcete ísť do vojny s Ruskom? Chcete, aby Francúzsko išlo do vojny s Ruskom? Ale tak to predsa bude!”

Francúzsky prezident sa vyhol odpovedi na túto otázku. Nuž, berme jeho mlčanie ako znak súhlasu.

Prečítajte si tiež:

• Pentagón potvrdil, že Macron má pravdu: NATO bude musieť ísť do vojny s Ruskom