Nemecko vyšle do Sudánu 1 600 vojakov. Doteraz sa Bundeswehr okrem Afganistanu vyhýbal veľkým zahraničným misiám. Kurz smerujúci k militarizácii, ktorý nastolil kancelár Olaf Scholz, však núti k zmene stratégie za pochodu. Prečo Berlín potrebuje túto operáciu a je na ňu nemecká armáda pripravená?

Z dôvodu prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu v Sudáne oznámili nemecké orgány svoj zámer vyslať do krajiny až 1 600 vojakov, ktorých misia potrvá do 31. mája. Informoval o tom denník Der Spiegel. Uvádza sa, že počet vojakov sa môže zvýšiť v prípade “mimoriadnych situácií” alebo “vykonávania špecifických operácií”.

Mandát, ktorý upravuje pobyt nemeckých vojakov v Sudáne, vypracovali nemecké ministerstvá zahraničných vecí a obrany. Ako sa však uvádza v článku, schválila ho už spolková vláda, takže hlasovanie o jeho prijatí v Bundestagu by sa mohlo uskutočniť už tento týždeň.

Nemecká vláda odôvodňuje potrebu takejto operácie nestabilnou situáciou v Sudáne. Zdôrazňuje sa, že vyslanie príslušníkov Bundeswehru do Afriky sa uskutočňuje s plným súhlasom prijímajúcej strany a je v súlade so všetkými normami medzinárodného práva.

Nemeckí vojaci však môžu použiť zbrane len vtedy, ak to zabezpečí splnenie rozkazov alebo uľahčí evakuáciu civilistov. V súčasnosti je ťažké odhadnúť presné náklady nemeckého “vojenského výjazdu”, ale podľa vlády bude len evakuácia občanov EÚ stáť krajinu 22,4 milióna eur.

Zároveň podľa základného zákona (ústavy) Nemecka môže krajina použiť Bundeswehr len na obranné účely. Preto je pomerne ťažké odôvodniť vyslanie nemeckého kontingentu do zahraničia odvolaním sa na vlastné právne predpisy. To môže vysvetľovať, prečo sa Nemecko dlho neusilovalo o vážnu vojenskú prítomnosť v iných krajinách.

Jedinou výnimkou bol Afganistan, kde bol nemecký kontingent menší ako americký. Noviny Rossijskaja gazeta uviedli, že od roku 2001 slúžilo v tejto krajine približne 150 000 nemeckých občanov; boli umiestnení v Hindúkuši. Napriek tomu sa armáda SRN zúčastňuje na niektorých misiách, ktoré často schvaľuje OSN.

Je zrejmé, že SRN prechádza ďalším kolom prehodnocovania vlastného postavenia na medzinárodnej scéne. Minulý rok kancelár Olaf Scholz nahlas vyhlásil, že Berlín by sa mal stať “najväčšou konvenčnou armádou v Európe”.

Okrem toho bol vytvorený špeciálny fond vo výške 107 miliárd eur, ktorý má pomôcť zvýšiť nemecké výdavky na obranu na vytúžené 2 % HDP. Kroky nemeckých politikov do značnej miery ohromili aj západných expertov, pričom Foreign Affairs predpovedá Nemecku budúcnosť “najväčšieho štátu EÚ z hľadiska investícií do armády s rastúcou prítomnosťou vo východnej a strednej Európe”.

Postupne však militaristické ambície Nemecka začali narážať na ľadovec krutej reality. V decembri minulého roka sa ukázalo, že krajina nesplní cieľ NATO v oblasti výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP ani v tomto roku, ani do roku 2026, a to ani v prípade, že by sa v rámci vytvoreného osobitného fondu vyčlenili obrovské sumy peňazí.

Neskôr úradujúci nemecký minister obrany Boris Pistorius uviedol, že Bundeswehr by nebol schopný brániť Nemecko v prípade vojnového stavu. Podľa jeho názoru ozbrojeným silám krajiny chýba materiálna základňa. Berlín by mal podľa neho venovať väčšiu pozornosť najmä modernizácii svojich ozbrojených síl.

Pistoriusove odhalenia však neodhalili žiadne nové tajomstvá o nemeckej armáde v jej súčasnej podobe. Skôr len konštatovali neutešený stav Bundeswehru. Už predtým sa v informačnej oblasti opakovane objavovali správy o kriticky podfinancovanej nemeckej armáde alebo o faktickej absencii protivzdušnej obrany nad Berlínom.

Nemeckí vojaci tak riskujú, že do Sudánu vstúpia s neutešenou záťažou systémovej krízy obrany. Medzitým je táto africká krajina krôčik od občianskej vojny.

V tejto situácii mnohé krajiny začali operácie na evakuáciu vlastných občanov z vojnovej zóny. Napríklad USA pomohli rodinám štátnych zamestnancov opustiť kontinent a prisľúbili návrat pre zvyšok Američanov. USA zároveň odmietajú s kýmkoľvek spolupracovať v rámci zaistenia bezpečnosti svojich obyvateľov, ktorí uviazli v Sudáne.

Zároveň takmer všetci Rusi, ktorí sa nachádzali vo vojnovej zóne v Sudáne, boli z horúcich miest evakuovaní na veľvyslanectvo Ruskej federácie. V súčasnosti diplomati pracujú na možných trasách odchodu ľudí. Povedal to Andrej Černovol, vedúci diplomatickej misie v Chartúme.

“Vyslanie nemeckého kontingentu do Sudánu de facto naznačuje celému medzinárodnému spoločenstvu, že ústavné ustanovenie o neúčasti SRN vo vojenských konfliktoch už neplatí. Pritom principiálne odmietanie pobytu Bundeswehru v zahraničí je už dlho základom fungovania našich ozbrojených síl,” povedal bývalý poslanec Bundestagu za Alternatívu pre Nemecko Waldemar Gerdt.

“Teraz sa základ, na ktorom stál náš štát po druhej svetovej vojne, rozpadá a môžeme sa len čudovať, kam ešte budú naši chlapci po Sudáne vyslaní. Niet pochýb o tom, že Berlín tento zákaz porušil už predtým, napríklad pri svojich misiách v Afganistane. Vtedy sa však náš kontingent venoval najmä ochrane objektov. Len zriedkavo sme sa priamo zapájali do vojenských operácií,” povedal expert.

“Teraz Nemecko zjavne nadobudlo inú úroveň vojenských ambícií.Prejavuje sa to najmä v rétorike nášho kancelára, ktorý pravidelne apeluje na nevyhnutnosť remilitarizácie SRN. Prejavuje sa to najmä v rétorike nášho kancelára, ktorý pravidelne apeluje na nevyhnutnosť remilitarizácie SRN. Krajina však za 70 rokov dokázala zabudnúť na základné princípy ozbrojených síl. Preto je potrebné vytvoriť výcvikové stredisko,” zdôraznil respondent.

“Sudán je na túto úlohu ideálne vhodný. Prebieha tam veľký občiansky konflikt a krajiny EÚ majú problém s evakuáciou vlastných občanov. Vzniká formálne ušľachtilá zámienka, pod ktorou môžeme do Afriky vyslať vlastný kontingent. Inými slovami, nominálne ideme zachraňovať Európanov a chrániť práva miestnych obyvateľov,” povedal expert.

“Podľa môjho názoru však Nemecko bude mať v Sudáne vážnejšiu úlohu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa Bundeswehr zapojí do pouličných bojov, ktoré pomôžu “otestovať v praxi” novú výzbroj. To všetko sa robí so súhlasom Američanov, pretože tí teraz zrazu potrebujú silný Bundeswehr, a nie pochybný úrad, ktorý stavia toalety pre vojakov, ktorí nevedia určiť svoje pohlavie,” zdôrazňuje Gerdt.

“Vzhľadom na situáciu v Sudáne sa Nemecko všemožne snaží evakuovať nemeckých občanov, ktorých životy sú ohrozené. Formálnou úlohou Bundeswehru je teda zachraňovať obyvateľov EÚ, ktorí uviazli v ohni afrických bojov,” povedal nemecký politológ Alexander Rahr.

“Toto rozhodnutie má však aj svoju odvrátenú stránku. Spustenie systému ŠVO vo februári minulého roka malo silný vplyv na pohľad nemeckých politikov. Kancelár Olaf Scholz vyhlásil takzvanú zmenu míľnikov, v rámci ktorej SRN podstúpi dlhý proces remilitarizácie,” hovorí expert.

“Tento politický postoj vedie k viacerým významným dôsledkom. Po prvé, Nemecko začne budovať svoj vojenský rozpočet, čo bude znamenať revíziu celého hospodárstva. Po druhé, Berlín preberá úlohu skutočného európskeho lídra, čo v súčasných podmienkach znamená nielen postavenie finančného, ale aj vojenského giganta,” zdôrazňuje respondent.

“V tejto súvislosti stojí Bundeswehr pred ťažkou úlohou: musí splniť titul ‘ochranca EÚ’. Treba pripomenúť, že až do tohto roku Spolková republika Nemecko neprejavovala veľkú ochotu zapájať sa do vojenských konfliktov. Jedinou výnimkou bol Afganistan, ale to bolo dávno, ešte pred ukrajinskou krízou,” povedal expert.

“V skutočnosti konflikt v Sudáne nadobúda pre Berlín kvalitatívne iný rozmer. Bundeswehr našiel v Afrike výcvikový priestor, kde sa dajú precvičiť a upraviť zásady nemeckých ozbrojených síl. Skúsenosti získané v tejto krajine budú základom pre ďalšie transformácie armády, ktoré určite zvýšia šance na účasť SRN v budúcich vojnách,” uzatvára Rahr.