Obete nezákonných sterilizácií by mohli dostať odškodné 5000 eur

“Zámerom navrhovateľa je snaha o uzavretie ľudskoprávnej a spoločenskej témy, v súvislosti s ktorou sa uznesením vlády SR číslo 674 z dňa 24. novembra 2021 vláda Slovenskej republiky ospravedlnila za sterilizácie žien v rozpore s právom a odsúdila porušovanie ľudských práv dotknutých žien,” vysvetlil Peter Pollák (OĽANO), ktorý návrh predložil.

Žiadosť by mala obsahovať opis rozhodujúcich okolností, za ktorých došlo k výkonu sterilizácie, a to najmä označenie zdravotníckeho zariadenia a časového údaja, kedy došlo k sterilizácii. K žiadosti by sa mal pripojiť výpis zo zdravotnej dokumentácie alebo iné doklady preukazujúce skutočnosti, že došlo k výkonu sterilizácie v rozpore s právom.

“S ohľadom na značný časový odstup od výkonu zdravotného úkonu sterilizácie a dôvodný predpoklad o skartácii príslušnej zdravotnej dokumentácie a s tým súvisiacou nemožnosťou pre žiadateľov zabezpečenia potrebnej dokumentácie na preukázanie nároku na odškodnenie zákon stanovuje ako možnosť dôveryhodného preukázania nároku aj vyjadrenie žiadateľa, ktoré bude možné vyvrátiť len existenciou spochybňujúcich dôkazov,” doplnil poslanec.

Žiadosti by mali okrem ministerstva prijímať aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a Centrum právnej pomoci. Zároveň by mali poskytovať asistenciu žiadateľom pri podaní žiadosti a pri jej doplnení.

Zákon by mohol nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Ďalšie návrhy a novely, ktoré schválili poslanci

Štátne orgány, ako aj orgány verejnej moci, by mohli byť povinné zverejňovať analýzy, ktoré si nechávajú vypracovať od súkromných subjektov a sú financované z verejných rozpočtov. Vyplýva to z novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania.

“Predložený návrh nadväzuje na právnu úpravu povinného zverejňovania zmlúv uzatváraných vyššie uvedenými povinnými osobami a bol vypracovaný predovšetkým s cieľom zaviesť dodatočné pravidlá, ktoré zabezpečia ešte transparentnejšie a hospodárnejšie nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami,” píše sa v dôvodovej správe.

Povinné zverejňovanie analýz by malo podľa slov predkladateľa zabezpečiť verejnú kontrolu efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov v súvislosti s vypracovávaním najrôznejších analýz, ktoré si povinné osoby obstarávajú. Verejnosť by mohla preskúmať analýzu dodanú súkromným subjektom.

Novela by mohla nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2024.

Zriadenie útvaru podpory riadenia v rezorte zdravotníctva

Zriadiť by sa mohol útvar podpory riadenia v rezorte zdravotníctva, ktorým sa má zabezpečiť koordinovaná podpora riadenia organizácií v pôsobnosti ministerstva. A to predovšetkým v oblasti finančného plánovania, centrálneho kontrolingu, analýz pre centrálne verejné obstarávanie, sledovania majetku, v oblasti investičných projektov, ako aj ďalších procesov. Vyplýva to z novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania.

Cieľom novely je definovanie výkonu právomocí rezortu v tejto oblasti a tiež zabezpečenie podpory sledovania majetku organizácií v pôsobnosti ministerstva. Návrh podľa predkladateľov reaguje na zadlženosť organizácií v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti rezortu zdravotníctva. Priniesť má koordinované zapojenie organizácií v pôsobnosti ministerstva do prípravy strategických rozhodnutí rezortu, ktoré sa týkajú ich pôsobnosti i včasnú a dostatočnú informovanosť o rozhodnutiach.

Implementovať by sa mohol jednotný systém finančného plánovania pre všetky organizácie v pôsobnosti ministerstva vrátane príspevkových organizácií. Novelizácia má tiež štandardizovať reportingový proces vrátane zadefinovania jedného kontaktného bodu na úrovni ministerstva zdravotníctva pre organizácie v pôsobnosti ministerstva a ostatných stakeholderov.

Nový útvar zriadený na úrovni ministerstva zdravotníctva by mal posudzovať strategické investičné projekty a inovácie z celorezortného strategického pohľadu, vytvoriť a spravovať by mal zásobník týchto projektov vrátane neschválených a použiteľných v ďalšom období, ale tiež vyhodnocovať strategické investičné projekty po ich ukončení, a to z technického i ekonomického hľadiska a prijímať na základe nich potrebné opatrenia. Navyše, má koordinovať zdieľanie informácií a najlepšej praxe o implementácii strategických projektov medzi organizáciami v pôsobnosti rezortu a ďalšími kľúčovými stakeholdermi.

Novela má ambíciu priniesť strategické usmerňovanie verejného obstarávania pre organizácie v pôsobnosti ministerstva, poskytovať im štandardizovanú podporu predovšetkým pri príprave podkladov, realizácii zákaziek a pri vysporiadaní sa s námietkami a podporovať centrálny nákup vybraných komodít pre organizácie v pôsobnosti ministerstva, najmä v oblasti prístrojovej techniky, liekov, hardvéru, softvéru, bežného spotrebného tovaru.

Povinné lyžiarske prilby pre všetkých maloletých

Lyžiarska prilba by mohla byť povinná pre všetkých lyžiarov mladších ako 18 rokov. Aktuálne platí 15-ročná veková hranica. Vyplýva to z novely zákona o Horskej záchrannej službe (HZS), ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania. Právna úprava má priniesť zvýšenie bezpečnosti neplnoletých na zjazdových tratiach.

Cieľom návrhu je tiež riešiť praktické problémy týkajúce sa zneužívania označenia HZS. Legislatívna skratka “horská služba” sa má vypustiť a v celom zákone nahradiť termínom “Horská záchranná služba”. Zaviesť sa má výslovný zákaz používania označenia a znaku HZS osobami, ktoré nevykonávajú úlohy horskej služby. Zneužitie má byť priestupkom. Legislatíva tiež špecifikuje podmienky registrácie v Národnej asociácii horských vodcov, upravuje podmienky pre členov a zavádza status registrovanej osoby, ako aj disciplinárnu zodpovednosť.

Okrem toho sa má rozšíriť rozsah vodcovskej činnosti o vedenie kurzov technickej pomoci v horách. Ako vysvetlili predkladatelia, v praxi často dochádza k aplikačným a výkladovým problémom vo vzťahu k možnosti pohybu príslušníkov HZS a iných osôb pri výcviku v teréne chránených území bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody. “V záujme dosiahnutia súladu pri aplikácii predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny v súvislosti s výkonom úloh HZS sa navrhuje výcvik horských záchranárov explicitne vymedziť ako jednu z úloh,” uviedli.

Novela ráta i s tým, že finančné prostriedky získané za výkon záchrannej činnosti by už nemuseli byť viazané na rozpočtový rok. Ich reklasifikácia na prostriedky, ktoré možno viesť na samostatnom účte, má viesť k efektívnejšiemu nakladaniu s výdavkami. Ako zdôvodnili predkladatelia, financie sa používajú na nákup materiálno-technického vybavenia, ktorého obstaranie je časovo náročné, a hlavne v čase pred skončením rozpočtového obdobia, keď je očakávaný najvyšší príjem za výkony HZS, je problematické. “Navrhovanou zmenou budú môcť byť prostriedky prijaté na samostatný účet po skončení rozpočtového roka použité na úhradu výdavkov v nasledujúcom roku,” načrtli.
Účinnosť zákona navrhujú autori od 1. januára 2024.