Hodiť to do obálky. Tú obliznúť. Nalepiť na ňu známku. Poslať. A čakať, až na Pražskom hrade zasadne kandidát lepších ľudí. Keď nie, spochybniť voľby, prepočítavať hlasy a vynútiť si víťazstvo kandidáta. Že to je možné v USA alebo Rakúsku, ale nie v Českej republike? Tak pozor! Čoskoro korešpondenčné hlasovanie bude platiť aj v Česku.

Senát schválil návrh na zavedenie korešpondenčnej voľby prezidenta a poslancov. Volebnú novelu predložilo päť desiatok senátorov na čele s Markom Hilšerom z klubu Starostov a Tomášom Czerninom za TOP 09. Novela, pod ktorou sú podpísaní aj všetci členovia vedenia hornej komory, by podľa predlohy mala platiť od budúceho roka.

Novela vychádza z vládneho zákona o správe volieb. Počíta s tým, že si volič vyžiada od zastupiteľského úradu identifikačný lístok, predvyplnenú doručovaciu obálku a hlasovaciu obálku. Hlasovací lístok s preferovaným volebným zoskupením by si vytlačil na webových stránkach ministerstva vnútra, prípadne označil preferenčnými hlasmi, potom by ho vložil do hlasovacej obálky a tú potom aj s vyplneným identifikačným lístkom do doručovacej obálky. Písomnosť by potom odoslal alebo osobne doručil zastupiteľskému úradu, ktorý by ju v deň volieb odovzdal volebnej komisii. Lístky by potom boli započítané spolu s ostatnými do celkových výsledkov volieb. Tvorcovia novely náklady odhadli na päť miliónov korún.

Hlasovanie poštou by mohlo využiť vyše 600-tisíc Čechov, ktorí v cudzine žijú trvalo alebo tam odišli za prácou či štúdiom. Podľa súčasných pravidiel môžu Česi v zahraničí hlasovať len na veľvyslanectvách, čo je údajne časovo aj finančne nákladné pre krajanov, ktorí žijú ďaleko od ich sídiel.

O zákone bude ešte rozhodovať Poslanecká snemovňa. Dá sa ale odhadnúť, že všetko prejde bez zakopnutia. Stúpenci korešpondenčného hlasovania majú teraz po októbrových voľbách v Snemovni väčšinu.

Nie je tajomstvom, že Česi v cudzine dávajú prednosť stranám alebo kandidátom hlásajúcim pravdoláskarské hodnoty. Pozrime sa na výsledok tohtoročných snemovných volieb v zahraničí. Nad 50 percent hlasov dostala koalícia Pirátov a Starostov. Koalíciu Spolu krajanci nadelili nad 34 percent hlasov. Tretie hnutie ÁNO predstavovalo 4,99 percent hlasov. Posledné prezidentské voľby vyzerali podobne. Vo finále Jiří Drahoš u Čechov v cudzine nazbieral nad 90 percent hlasov, pán Miloš Zeman mierne pod 10 percent hlasov.

A o to tu môže ísť. Päťkoalícia, bývalý demoblok, skrátka lepší ľudia spoliehajú na to, že zahraničie bude istiť víťazstvo ich kandidáta, aby absolútne ovládli našu republiku. V najhoršom prípade môžu výsledok volieb napadnúť.

Stačí si spomenúť na prezidentské voľby v susednom Rakúsku pred piatimi rokmi. Korešpondenčné hlasovanie pripravilo o víťazstvo Norberta Hofera, kandidáta Slobodnej strany Rakúska. Najprv podľahol iba o 30 863 hlasov nezávislému kandidátovi s podporou Zelených Alexanderovi Van der Bellenovi. Nie je ani treba písať, že v zahraničí Rakúšania hlasovali skôr za Van der Bellena. Potom kvôli chybným obálkam pre korešpondenčnú voľbu sa muselo hlasovanie odložiť o dva mesiace.

Takže? Komu korešpondenčné hlasovanie v Česku prospeje? Na to sa Sputnik spýtal známeho poslanca za SPD a bývalého diplomata Jiřího Kobzy.

„Išlo o očakávateľný krok. Päťkoalícia (ODS, TOP 09, KDU-ČSL, STAN, Piráti) toto avizovala ako jednu zo svojich hlavných legislatívnych priorít už dlhšiu dobu. A možno tiež predpokladať, že sa časom tieto subjekty, ktoré teraz presadili v Senáte možnosť korešpondenčného hlasovania pre českých občanov žijúcich v zahraničí, budú snažiť právo na korešpondenčnú voľbu preniesť aj do Českej republiky.

V mene zachovania elementárnej slobody súťaže politických strán a férovosti volebného procesu treba tieto snahy úplne odmietnuť a robiť všetko preto, aby nikdy neboli realizované v praxi. Napríklad aj formou následnej sťažnosti na Ústavný súd, pokiaľ tento návrh schváli aj Snemovňa a ak prehlasuje prípadné veto prezidenta republiky.

Z toho dôvodu, že ide o protiústavné narušenie jedného zo základných princípov volebného práva – tajnosti hlasovania, čo je absolútne zásadný a definičný rys spôsobu výkonu volebného práva v akomkoľvek politickom systéme, ktorý chce byť nazývaný demokratickým.

Tento princíp (tajnosť hlasovania) môže byť zaistený a garantovaný iba vtedy, ak je výkon hlasovacieho práva osobný a individuálny (vykonávaný fyzicky vhodením hlasovacieho lístka do volebnej urny za závesom vo volebnej miestnosti) – a kontrolovateľný volebnou komisiou. Čo pri tzv. diaľkovom hlasovaní (korešpondenčné a elektronické voľby) nie je možné.

Korešpondenčné (a elektronické) hlasovanie teda smeruje aj k narušeniu ďalšieho kľúčového piliera demokratického volebného práva, ktorým je jeho rovnosť. Zjednodušene povedané, zásada, že jeden občan má jeden volebný hlas. Nič viac, nič menej. To je opäť korešpondenčnou voľbou narušené.

Nehovoriac už o tom, ako sme videli napríklad v USA alebo v Rakúsku, že korešpondenčné hlasovanie – a najmä proces počítania korešpondenčných hlasov – ničí v občianskej verejnosti dôveru v spravodlivú politickú súťaž, delegitimizuje politickú reprezentáciu vzídenia z volieb, v ktorých je používané, doslova rozvracia a rozotvára celú spoločnosť a umožňuje podvody a manipulácie,” hovorí poslanec.

Podľa päťkoalície je to v prospech demokracie. Nie je to ale tak, že to je iba v jej prospech? Veď v zahraničí hlasujú prevažne jej stúpenci.

„Samozrejme, protiústavný krok a krok, ktorý jasne smeruje proti spravodlivosti a slobode priebehu volieb nemôže byť nikdy v prospech demokracie, ba práve naopak.

A je aj na zváženie, či majú vôbec ľudia trvalo, niekoľko rokov (alebo mnohokrát aj niekoľko desiatok rokov) žijúci v zahraničí mimo Českej republiky, ľudia, ktorí fakticky vôbec nepoznajú naše miestne problémy a reálie, v českých parlamentných voľbách hlasovať. A ak áno, tak ich nijako neobmedzuje to, že sa musia raz za štyri roky dostaviť na najbližší zastupiteľský úrad Českej republiky.

V prípade volieb ústavných orgánov totiž nemá byť v žiadnom prípade rozhodujúcim činiteľom ich jednoduchosť, ale ich ústavnosť, spravodlivosť, férovosť a nespochybniteľnosť.

Volebné právo je vrcholným občianskym a politickým právom, ktoré nesmie byť vystavené najmenšiemu riziku zneužitia. A, ako každé právo, je aj toto spojené s určitou zodpovednosťou a nesamozrejmosťou, ktorá sa prejavuje napr. tým, že jeho realizácia vyžaduje obetovať niekoľko hodín času a osobného nasadenia, ktoré spočíva v nutnosti dostaviť sa do príslušnej volebnej miestnosti. Čo rozhodne nie je neprimeraná cena za možnosť spoluovplyvniť podobu politického smerovania našej krajiny,“ myslí si politik.

Môže korešpondenčné hlasovanie ovplyvniť budúce prezidentské voľby? Napríklad práve v prospech kandidáta päťkoalície.

„Celkom iste. To je hlavný motív a dôvod návrhu na zavedenie korešpondenčnej voľby zo zahraničia. Uvedomme si, že v zahraničí žije cca pol milióna osôb s českým občianstvom.

A ďalším dôvodom prijatia je tiež fakt, že celkové výsledky nedávnych volieb do Poslaneckej snemovne ukázali, že „päťkoalícia“ v spoločnosti zďaleka nemá v českej spoločnosti väčšinu, hoci v Snemovni ju, vďaka prepadnutým hlasom subjektov, ktoré neprekročili požadované päťpercentné kvórum, teraz má.

Disponuje totiž len cca 43 % voličských hlasov, čo v druhom kole prezidentskej voľby na zvolenie jej vlastnej hlavy štátu zďaleka nestačí. A v priamej prezidentskej voľbe žiadny hlas neprepadne,” hovorí poslanec za SPD Jiří Kobza.

Alena Novotná