Washington 29. júna 2017 (HSP/sputnik/Foto:Wikimedia)
Americká armáda sa chystá začať sériovú výrobu modernizovaných balistických operatívno-taktických rakiet (OTR) krátkeho doletu ATACMS.
Táto informácia sa v pondelok objavila na oficiálnych webových stránkach Pozemných vojsk USA. Ako prvý začali túto zbraň skúšať vojaci raketovej batérie 20. pluku poľného delostrelectva – tento útvar skúša väčšinu ďalekonosných noviniek pre armádu.
Uvádza sa, že nové rakety sa dostanú k vojskám už koncom leta alebo začiatkom jesene.
Pentagon už v roku 2014 uzavrel zmluvu s koncernom Lockheed Martin o modernizácii súčasného arzenálu ATACMS. Na základe výsledkov predbežných testov bolo oznámené, že dolet obnovenej rakety prekročil 300 km a dosahuje podľa neoficiálnych zdrojov 400-450 km.
Touto schopnosťou sa americké OTR tesne priblížili k ruským Iskanderom, schopným zásahu na vzdialenosť 500 km.
Je zaujímavé, že o pripravenosti novej zbrane k sériovej výrobe Pentagon informoval čoskoro potom, čo rad amerických kongresmanov zaslal do Bieleho domu návrh iniciovať vystúpenie USA zo Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Nie je vylúčené, že po prijatí modernizovaných ATACMS do výzbroje armády USA sa tieto komplexy objavia niekde vo východnej Európe alebo Pobaltí.
Prvý úder
Podľa Zmluvy o likvidácii INF z 1. júna 1988 krajiny, jej signatári nemajú práva vyrábať a dávať do výzbroje balistické rakety s pozemnými základňami alebo rakety s plochou dráhou letu 500 až 5,5 tisíce kilometrov. Modernizované ATACMS sa tak len tak-tak vojdu do spodnej hranice tohto obmedzenia.
Mimochodom, presné takticky-technické vlastnosti rakiet sú utajované – nie je vylúčené, že boli pre tlač úmyselne znížené.
Nové balistické OTR krátkeho doletu by mohli výrazne posilniť útočný potenciál NATO na východnej hranici Severoatlantickej aliancie.
K dnešnému dňu tam fakticky nie sú pozemné komplexy, schopné zásahu na vzdialenosť 300-500 km. Túto úlohu čiastočne riešia letecké a námorné rakety, ale lietadla a lode sú zraniteľnejšie z hľadiska ruských výzvedných prostriedkov.
Všeobecne povedané, detekovať odpálenie rakety zo zeme blízko hraníc Ruska bude zložitejšie ako z mora alebo zo vzduchu. Na jej zachytenie zostane menej času.
“Američania nás neraz obvinili z porušovania INF a ako argument zdôrazňovali, že naše kalibre lietajú ďalej, než povoľuje zmluva,” povedal pre RIA Novosti profesor Akadémie vojenských vied, odborník – amerikanista Sergej Šudákovov. “Ale my používame kalibre námorné – na ne sa zákaz nevzťahuje. Okrem toho, naši vojaci majú dôkazy, že Američania vyrábajú a dávajú do výzbroje pozemné raketové komplexy stredného a krátkeho doletu.
Sú to aj modernizované ATACMS, aj zbrane, založené na perspektívnych projektoch v oblasti raketového paliva a nových motorov, schopných zvýšiť dolet rakiet.
Američania sa nechcú nechať obmedzovať žiadnymi zmluvami. Uvažujú jednoducho: keď sa vzťahy s Ruskom zostrili, je potrebné odstrániť všetky obmedzenia a konať samostatne bez ohľadu na druhé krajiny”.
Odborník zdôraznil, že USA dôsledne realizujú koncepciu globálneho odzbrojovacího útoku. Znamená to nejadrový raketový útok na vojenskú infraštruktúru, stanovište PVO, veliteľské centrá – na všetko, čo dáva Rusku šancu vykonať odvetný masívna útok jadrovými zbraňami.
Rakety stredného a krátkeho doletu majú v tomto scenári úlohu prostriedku prvého úderu. Modernizované rakety ATACMS môžu napríklad teoreticky doletieť z Tallinu do Sankt-Peterburgu.
“Odporovať proti tomu je možné iba zvyšovaním potenciálu PVO na západných hraniciach”, zdôraznil Šudákov. “Napríklad, aby bolo možné zasiahnuť raketu s plochou dráhou letu Tomahavk, protilietadlový raketo-delostrelecký komplex Pancier musí na ňu použiť dve protilietadlové rakety.
Rovnaká matematika sa týka aj mnohých ďalších útočných prostriedkov. Znamená to, že počet protilietadlových rakiet v dispozícii ruskej armády musí dvakrát prevyšovať počet útočných prostriedkov NATO “.
Konkurenti
Systém ATACMS (Army Tactical Missile System – armádny taktický raketový komplex) bol prijatý do výzbroje Armády USA v roku 1991. Američania ho úspešne využívali na Blízkom Východe počas operácií Púštna búrka a Iracká sloboda. Celkovo bolo na ciele protivníka odpálených 500 rakiet tohto typu.
Ako odpaľovacie zariadenie pre ATACMS sa používa podvozok raketometov M-270 MLRS a HIMARS.
K dnešnému dňu sú v arzenále armády USA štyri varianty tejto rakety s rôznymi hlavicami a doletom. Podľa údajov Centra analýzy stratégií a technológií perspektívne modifikáciou prejdú skoršie verzie ATACMS – Block 1 a Block 1A.
Bude to v podstate úplne iná raketa, značne prekonávajúca svoje predchodkyne.
V Rusku najbližšou analógiou nového komplexu je raketový komplex Iskander a jeho modifikácie. Tento systém bol prijatý do výzbroje v roku 2006, k dnešnému dňu je vyrobených viac ako 120 komplexov.
Podľa názoru mnohých západných analytikov hrá Iskander spoločne s takými systémami PVO, ako je S-400 a pobrežné protilodné komplexy Bastion, kľúčovú úlohu v koncepcii “zóny zakázaného prístupu” (Anti-Access / Area Denial, A2 / AD). Spočíva v tom, že vojská NATO sa nemôžu nachádzať a pohybovať v rámci tejto zóny bez rizika, že im bude spôsobená neprijateľná škoda.