Ocenenie Handkeho vyvolalo rozsiahlu kritiku, a to aj medzi preživšími masakry v bosnianskej Srebrenici z roku 1995, ktorí vyzvali akadémiu, aby anulovala udelenie Nobelovej ceny Handkemu. Meno laureáta oznámila SA minulý týždeň. S ocenením sa spája i finančná odmena deväť miliónov švédskych korún (v prepočte vyše 830.000 eur).
Handke v roku 2006 vystúpil s prejavom na pohrebe bývalého srbského prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorý zomrel vo väzbe v holandskom Haagu, čakajúc na súdny proces v súvislosti so svojou úlohou počas vojen na Balkáne v 90. rokoch.
Handke takisto vyslovil podporu pre bosnianskosrbských lídrov Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča, ktorých odsúdili za genocídu viac než 8000 moslimských mužov a chlapcov v Srebrenici – enkláve chránenej Organizáciou Spojených národov.
Vo štvrtkovom vydaní švédskeho denníka Dagens Nyheter šéf SA Mats Malm pripustil, že Handke sa dopustil “provokatívnych, nevhodných a nejasných komentárov v politických otázkach”.
Doplnil však, že spisovateľ neglorifikoval krviprelievanie a zreteľne odsúdil srebrenickú masakru. “Akadémia nenašla v jeho spisbe nič, čo by sa dalo považovať za útok na občiansku spoločnosť alebo na rešpektovanie rovnosti všetkých ľudí,” povedal Malm.
Akadémia citovala z článku, ktorý v roku 2006 priniesol nemecký denník Süddeutsche Zeitung a kde Handke hovorí, že srebrenická masakra bola v Európe najhorším zločinom proti ľudskosti od druhej svetovej vojny.
Albánsky premiér Edi Rama obvinil SA z “devalvácie hodnoty tejto ceny” tým, že ju udelila Handkemu, ako aj z “ďalšieho škandálu, ktorý poškodí reputáciu Akadémie na niekoľko desaťročí”, pripomína tlačová agentúra Reuters.
Rozhodnutie SA je totiž zoširoka kritizované aj v Albánsku a v Kosove, kde bolo podľa odhadov zabitých 10.000 etnických Albáncov a takmer milión ich muselo utiecť počas vojny, ktorú tam v rokoch 1998-99 viedli srbské sily podliehajúce Miloševičovi.
Munira Subašičová, predsedníčka združenia Matky Srebrenice, ktoré zastupuje preživších masakry z roku 1995, pre Reuters uviedla, že rozhodnutie Švédskej akadémie je “hodné odsúdenia”.