Štokholm 17. októbra 2019 TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Francois More)
Švédska akadémia (SA) obraňuje svoje rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za literatúru pre rok 2019 rakúskemu spisovateľovi Petrovi Handkemu, tvrdiac, že hoci mal isté provokatívne vyjadrenia, nikdy nepodporoval krviprelievanie
Ocenenie Handkeho vyvolalo rozsiahlu kritiku, a to aj medzi preživšími masakry v bosnianskej Srebrenici z roku 1995, ktorí vyzvali akadémiu, aby anulovala udelenie Nobelovej ceny Handkemu. Meno laureáta oznámila SA minulý týždeň. S ocenením sa spája i finančná odmena deväť miliónov švédskych korún (v prepočte vyše 830.000 eur).
Handke v roku 2006 vystúpil s prejavom na pohrebe bývalého srbského prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorý zomrel vo väzbe v holandskom Haagu, čakajúc na súdny proces v súvislosti so svojou úlohou počas vojen na Balkáne v 90. rokoch.
Handke takisto vyslovil podporu pre bosnianskosrbských lídrov Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča, ktorých odsúdili za genocídu viac než 8000 moslimských mužov a chlapcov v Srebrenici – enkláve chránenej Organizáciou Spojených národov.
Vo štvrtkovom vydaní švédskeho denníka Dagens Nyheter šéf SA Mats Malm pripustil, že Handke sa dopustil „provokatívnych, nevhodných a nejasných komentárov v politických otázkach“.
Doplnil však, že spisovateľ neglorifikoval krviprelievanie a zreteľne odsúdil srebrenickú masakru. „Akadémia nenašla v jeho spisbe nič, čo by sa dalo považovať za útok na občiansku spoločnosť alebo na rešpektovanie rovnosti všetkých ľudí,“ povedal Malm.
Akadémia citovala z článku, ktorý v roku 2006 priniesol nemecký denník Süddeutsche Zeitung a kde Handke hovorí, že srebrenická masakra bola v Európe najhorším zločinom proti ľudskosti od druhej svetovej vojny.
Albánsky premiér Edi Rama obvinil SA z „devalvácie hodnoty tejto ceny“ tým, že ju udelila Handkemu, ako aj z „ďalšieho škandálu, ktorý poškodí reputáciu Akadémie na niekoľko desaťročí“, pripomína tlačová agentúra Reuters.
Rozhodnutie SA je totiž zoširoka kritizované aj v Albánsku a v Kosove, kde bolo podľa odhadov zabitých 10.000 etnických Albáncov a takmer milión ich muselo utiecť počas vojny, ktorú tam v rokoch 1998-99 viedli srbské sily podliehajúce Miloševičovi.
Munira Subašičová, predsedníčka združenia Matky Srebrenice, ktoré zastupuje preživších masakry z roku 1995, pre Reuters uviedla, že rozhodnutie Švédskej akadémie je „hodné odsúdenia“.