NITRA: K špecialitám kraja patrí kohútí perkelt, paprikáš zo sumca i dulový syr

Nitra 29. novembra (TASR) – Tradičná kuchyňa v Nitrianskom kraji i v jeho jednotlivých mikroregiónoch je veľmi bohatá a pestrá. Podľa riaditeľa Regionálneho združenia Váh-Dunaj-Ipeľ Daniela Balka je to podmienené hlavne úrodnou pôdou a poľnohospodárskym charakterom celého regiónu. „Ľudia tu dokázali vypestovať pestrejšiu škálu produktov ako napríklad v horských severných oblastiach Slovenska. Vypestované plodiny sa využívali v rôznych receptoch, ale aj na chov husí, kačíc a ďalších hospodárskych zvierat. Cez Nitriansky kraj preteká množstvo veľkých i menších vodných tokov, kde sa lovili ryby, ktoré sú tiež neodmysliteľnou súčasťou tradičných receptov z tohto regiónu,“ hovorí Balko.

Identifikovať jedlá, ktoré sú typické výlučne pre Nitriansky kraj, je však podľa jeho slov pomerne ťažké, pretože mnohé z nich sú univerzálne na celom území strednej Európy. „Ide napríklad o rôzne guláše, perkelty a paprikáše. Dnes je ťažké identifikovať, ktorý konkrétny recept pochádza z nitrianskeho regiónu. Sú však niektoré takéto jedlá, ktoré sú pre tento región typické svojimi prísadami alebo spracovaním. Je to napríklad tradičný kohútí perkelt z obce Imeľ, paprikáš zo sumca alebo Jókaiho fazuľová polievka s rezancami, ktorá sa dodnes varí v mnohých domácnostiach v okolí Komárna,“ vysvetľuje Balko.

K tradičným jedlám z juhu Nitrianskeho kraja patrí napríklad aj slaný svadobný koláč Kúcsos, ktorý sa lámal a rozdával ľuďom počas svadobného sprievodu obcou. Zvyšky z neho sa potom jedli spolu so svadobnou polievkou. Zaujímavý je aj koláč točený na trstine z obce Nesvady, ktorý sa robí podobne ako skalický trdelník, ale jeho chuť je iná. „Typickým pre kuchyňu v nitrianskom regióne je aj časté používanie papriky, ktorá sa nevyužívala iba ako korenie, ale aj ako plnka do slaného koláča,“ hovorí Balko.

Plodinou, ktorá sa mimo Nitrianskeho kraja používa iba zriedka, je podľa jeho slov aj dula. Tú spolu s jedlými gaštanmi vysádzali v minulosti na obsadených územiach Turci. „Hranica výskytu dúl je tak vlastne aj hranica niekdajšieho dosahu Osmanskej ríše. V Nitre sa stále pestujú na úpätí Zobora, ale rastú aj v Jelšovciach, v Štitároch a v okolitých obciach. Surová dula nie je veľmi konzumovateľná, aj keď nádherne vonia. Preto sa z nej robili kompóty, koláče, marmelády,“ poznamenáva Balko. Tradičným receptom z nitrianskeho regiónu je napríklad dulový syr, čo je vlastne niekoľko dní sušený rôsol ochutený orechmi či mandľami.

Súčasťou tradičnej gastronómie v nitrianskom regióne bolo aj rozdeľovanie jedál na letné a zimné. Kým pre tie letné bolo typické využívanie pestrej škály surovín a rýchla príprava, zimné jedlá sa varili dlhšie. „V tomto období bolo viacej času na varenie a zároveň sa popritom aj dlhšie vykurovala kuchyňa. Varenie i používanie sezónnych potravín bolo kedysi súčasťou cyklov v prírode. Príprava niektorých zložitejších pokrmov, či už šlo o zabíjačku, alebo pečenie niektorých druhov koláčov, sa stávala tiež príležitosťou na rôzne rodinné, ale aj väčšie spoločenské stretnutia a udalosti,“ dodáva Balko.