Môj profil 
Predplatné
“Ak sa nechceme ocitnúť na okraji Európskej únie počas v priebehu bežania Nového osudu, musíme spolupracovať s centristickými stranami v Európskom parlamente a začať sa snažiť o vstup do eurozóny,“ píšu autori článku.
“Novým osudom“ myslia iniciatívu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona reformovať Európsku úniu, ktorú dotyčný označuje za “európsku renesanciu“. Tú francúzska hlava štátu prezentovala v otvorenom liste, ktorý bol zverejnený v 28 európskych novinách.
“Táto vízia je koherentná a elegantná, ale aj veľmi nebezpečná pre Poľsko a zvyšok strednej a východnej Európy, ktorá si zakladá na exkluzívnom integračnom princípe,“ varujú autori.
Podľa nich krajiny, ktoré nepatria do eurozóny, sa odsunú na perifériu EÚ a nebudú mať rovnaký prístup k európskym fondom a rozhodovacím procedúram. Autori pripomínajú, že Francúzsko vždy radšej podporovalo integráciu pred rozširovaním a strašiak v podobe “invázie poľských inštalatérov“ sa čas od času vracia do francúzskej domácej politiky.
Macronovu víziu zatiaľ brzdia nemecké pochybnosti, no, nové rozloženie Európskeho parlamentu môže situáciu zmeniť. Článok písaný pred voľbami správne odhadol oslabenie Európskej ľudovej strany, ktorá spolu so sociálnymi demokratmi stratila svoju väčšinu. Teraz, píšu autori, budú musieť hľadať podporu aj u liberálov z ALDE&R, kam spadá aj Macronovo hnutie En Marche!
V súlade s výsledkami európskych volieb nová veľká koalícia, ak sa skutočne vytvorí, bude mať 435 zo 751 hlasov, teda dostatok pre schválenie nového šéfa Európskej komisie a legislatívnych návrhov, ktoré z nej vzídu.
“Nová koalícia posunie ťažisko doľava, bližšie k vízii Emmanuela Macrona (…),“ analyzujú rozklad parlamentných síl.
Aby sa Poľsko neocitlo na periférii Európy, je podľa autorov nutné, aby prijalo podmienky francúzskeho prezidenta a opustilo zlotý v prospech eura. Tento krok však zatiaľ odmieta vládne Právo a spravodlivosť (PiS). Podľa autorov je to ale nezodpovedné.
“Pre voliča PiS je téma schválenia alebo odmietnutia eura úplne okrajová. Na druhú stranu prípadná snaha prijať euro vládou PiS vezme vietor z plachiet tým, ktorí kritizujú súčasnú vládu, či už doma alebo v zahraničí,” uvádza v článku.
Ďalej v texte prichádzajú s prekvapivým tvrdením, podľa ktorých Česko aj Maďarsko proces prijatia eura už začali:
“Česká republika aj Maďarsko ticho začali prijímať spoločnú menu,“ tvrdia. “Za niekoľko rokov sa môže stať, že budeme poslednou krajinou v regióne bez spoločnej meny, a teda budeme jediní, kto bude vyradený z rozhodovacích procedúr,“ varujú.
Pritom však, ako ukázal prieskum straníckych preferencií, ktorý tesne pred eurovoľbami 20. mája uskutočnila televízia Nova, väčšina českých strán prijatie eura odmieta. Ide tak o ANO, ktoré európske voľby vyhralo, tak aj o ODS, Pirátov a SPD. Jediný, kto jasne euro podporuje, je opozičná koalícia TOP 09 a STAN.
“A ja nechcem ručiť za grécke dlhy, za talianske banky, nechcem byť súčasťou tohto systému, pretože to nám nič dobré neprinesie. My, keby sme tam vstúpili, tak musíme zaplatiť dve miliardy eur, musíme ručiť,” uviedol Andrej Babiš v júli roku 2017 v rozhovore pre ČTK.
Ani guvernér Českej národnej banky Jiří Rusnok v blízkej budúcnosti nevidí možnosť prijatia eura.
“Robme svoje domáce úlohy, buďme pripravení a raz možno nastane tá správna doba. Ale potom je to samozrejme tiež o tom, ako sa rozhodne politická reprezentácia, respektíve občania,” uviedol guvernér v Českej televízii.
Podobne sa predtým vyjadroval aj maďarský minister hospodárstva Mihaly Varga.
Visegrad Insight je časopis, ktorý od roku 2012 vydáva poľská nadácia Res Publica. Z časti ho financuje Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý zriadili krajiny V4. Medzi sponzorov a partnerov nadácie Res Publica patrí napríklad organizácia National Endowment for Democracy, ktorú financuje americký kongres, alebo Nemecký Marshallov fond.
.jpg)
.JPG)
.jpeg)
.jpg)
