Môj profil 
Predplatné
Do Nemecka naďalej prichádza približne 15-tisíc osôb mesačne žiadajúc o azyl, čo znamená, že za celý rok by to bolo okolo 180-tisíc žiadateľov. Pre porovnanie, v minulom roku 280-tisíc a v roku 2015 až 890-tisíc. Najviac ich prichádza zo Sýrie (v októbri ich bolo 3301) a z Iraku (v októbri ich bolo 1997), ale stúpa počet z Turecka (1059). Okrem toho prichádzajú z Afganistanu, Nigérie, Iránu, Eritrey, Somálska, Gruzínska a Ruska.
Ako však podotýkajú české Novinky.cz, v samotnom Nemecku však momentálne prebiehajú povolebné koaličné rozhovory a práve v postoji k utečencom sa tzv. “jamajka” nemôže zhodnúť. “Najvýraznejšie rozpory pretrvávajú medzi CSU a Zelenými. CSU chce zriadiť po celej krajine utečenecké tábory, v ktorých by utečenci zostávali, kým úrady nerozhodnú o ich žiadostiach o azyl. To ale Zelení kategoricky odmietajú,” hlási televízia ZDF.
Nezhoda je aj v otázke zlučovania rodín Sýrčanov a Iračanov, ktorým úrady priznali právo na azyl alebo im ho už aj udelili. Zelení trvajú na tom, “že rodiny patria k sebe, inak nemožno hovoriť o integrácii” a navyše predložili návrh, že by za príbuznými mohli do Nemecka prísť aj rodiny utečencov bez udeleného azylu. Ďalšie strany vrátane CDU však chcú zlučovanie zastaviť aj v nasledujúcom roku.
Magazín Focus kritizuje Zelených, že dosiaľ vôbec nepochopili utečeneckú otázku pre Nemecko, ktorá “odohnala milióny voličov od CDU/CSU aj od sociálnej demokracie a tí potom prešli k AfD, ktorá má teraz viac ako 90 poslancov v Spolkovom sneme”. Vyslovil sa však kriticky aj na samotných utečencov, že “starostlivosť o nich stojí ročne 20 až 30 miliárd eur, vyše 600-tisíc ich žije zo sociálneho systému, robia problémy v obciach aj v mestách, o čom hovoril aj Boris Palmer, starosta mesta Tübingen z radov Zelených”.
.JPG)
.jpg)
