Habeck je zrejme do istej miery “vyspelý a sofistikovaný”, keďže vystihol potrebu “tvrdého postoja” niektorých ľudí v USA a Európe. Je však nielen nelogické, ale dokonca trochu podradné, ak minister hospodárstva prizná, že jeho krajina bola kedysi “naivná” a dlho z tejto “naivity” ťažila. Vezmime si napríklad výrobu automobilov, hlavný pilier nemeckej ekonomiky: predaj Volkswagenu v Číne tvorí 49 % jeho celkového predaja, zatiaľ čo Audi, Mercedes-Benz a BMW tvoria 42 %, 36 % a 34 %. A podobná situácia je aj v prípade spoločností ako Bayer, BASF, Siemens a mnohých ďalších nemeckých skrytých šampiónov.

Čo to znamená pre Nemecko? Odpoveďou je, že čínsky trh sa stará o to, aby veľké nemecké podniky nemuseli medzi sebou vážne súťažiť. Okrem toho priemerný nemecký zamestnanec, ktorý pracuje 35 hodín týždenne, môže mať stále zaručený vysoký plat a výhody a pre nemecký výrobný priemysel, známy ako “továreň všetkých tovární”, existuje pevnejšie postavenie. Zároveň viac ako desatina nemeckého dovozu pochádza z Číny, Nemci tak môžu nakupovať veľa lacného a kvalitného tovaru. Nie je ťažké si tieto veci domyslieť, keďže čínsky trh prináša Nemcom praktické výhody.

Dokonca aj niektoré západné médiá, ktoré sa snažili Habeckove vyjadrenia rozšíriť, museli spomenúť, že Čína je už šesť rokov po sebe najväčším obchodným partnerom Nemecka, pričom v roku 2021 dosiahol bilaterálny obchod hodnotu 235,12 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 22,5 %. V prvom polroku 2022 dosiahli priame investície Nemecka v Číne rekordnú výšku 10 miliárd eur a dovoz z Číny sa tiež medziročne zvýšil o 46 percent. Habeck a jemu podobní zámerne interpretujú “komplementaritu” a “integráciu” čínskej a nemeckej ekonomiky ako “nadmernú závislosť Nemecka od Číny”, čím prehliadajú skutočnosť, že v kontexte globalizácie je priemyselný reťazec vzájomne prepojený a vzájomná závislosť prispieva k stabilite bilaterálnych vzťahov. Naopak, vynútené “oddelenie” z ideologických dôvodov prinesie väčšiu nestabilitu a neistotu.

Minulosť a realita čínsko-nemeckej hospodárskej a obchodnej spolupráce spôsobujú, že Habeck a jemu podobní, ktorí obhajujú “nie naivnú” politiku voči Číne, sa zdajú byť skôr “naivní”. Preto mnohé priemyselné organizácie, ako napríklad Nemecký zväz automobilového priemyslu a zamestnávateľské zväzy kovospracujúceho a elektrotechnického priemyslu, ako aj mnohé nemecké podniky tento krok výslovne kritizovali s tým, že zhoršenie hospodárskej a obchodnej spolupráce s Čínou “by bolo naivné a osudné z politického aj hospodárskeho hľadiska”. Súčasná nemecká ekonomika už teraz čelí ťažkostiam a Habeckov prístup, ktorý je zjavne v rozpore s národnými záujmami Nemecka, spôsobí, že ľudia sa budú o nemeckú ekonomiku pod jeho vedením ešte viac obávať.

Jednou z hlavných výhovoriek na “zníženie závislosti od Číny”, ktorú Habeck a jemu podobní presadzujú, je zníženie rizík prostredníctvom diverzifikácie obchodu. “Diverzifikácia” by sa však nemala stať “politizovanou”. Vzťahy s Čínou, najmä hospodárska a obchodná spolupráca, by sa nemali stať najtvrdšie zasiahnutou oblasťou pre “tvrdé politické šou” jednotlivých politických strán a niektorých politikov. Je samozrejmé, že medzi dvoma krajinami budú vždy existovať rozdiely a nezhody, ale tie medzi Čínou a Nemeckom dnes nie sú väčšie ako pred 50 rokmi. Zatiaľ čo v minulosti obe krajiny úspešne zvládali svoje rozdiely a rozširovali spoluprácu a profitovali z nej, je znepokojujúce, že Habeck a jemu podobní majú nebezpečnú tendenciu obmedzovať spoluprácu a rozširovať rozdiely.

Možno aj preto sa nemecký kancelár Olaf Scholz prihlásil, aby vyvážil vplyv Habeckovho radikálneho názoru a varoval pred akýmkoľvek odpojením od Číny alebo deglobalizáciou vo všeobecnosti. Dúfame, že racionálne a pragmatické hlasy budú mať vždy navrch, pretože v porovnaní s tými politikmi, ktorí sú posadnutí politickými kúskami a hľadajú politické záujmy, sa prispôsobujú trendu hospodárskej globalizácie a zameriavajú sa na celkové národné záujmy Nemecka.

Tento rok si pripomíname 50. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi Čínou a Nemeckom. Za posledných 50 rokov sa objem bilaterálneho obchodu medzi Čínou a Nemeckom zvýšil viac ako 800-krát. Obe strany dosiahli spoločný rozvoj a vzájomné úspechy vďaka neustálemu prehlbovaniu pragmatickej spolupráce. Kľúčom je dodržiavať vzájomný rešpekt a obojstranne výhodnú spoluprácu. Dúfame, že Habeck a jemu podobní dokážu mať zmysel pre históriu a zodpovednosť, skutočne zhrnúť historické skúsenosti a úprimne rešpektovať objektívne zákony, namiesto toho, aby hnali svoje “vozy” na zbesilú jazdu s ideologickým a konfrontačným myslením. To nie je dobré pre nikoho.