Môj profil 
Predplatné
Obidve výstavy sa venujú viacerým tematickým oblastiam, ako sú dejiny a pamiatky, príroda, jazyk a kultúra, ľudové umenie, pôvodná kultúra Slovanov, etnografia, folklór, písomníctvo, filozofia a podobne.
„Naším cieľom je upriamiť pozornosť na menšie vydavateľstvá späté so slovanskou tematikou, ktoré budú mať možnosť aj prostredníctvom tohto podujatia prezentovať svoje publikácie širokej slovenskej verejnosti. Knižnú ponuku našich vydavateľstiev bude dopĺňať sprievodný program, pozostávajúci hlavne z besied s autormi a vydavateľmi, filatelistickej výstavy a iných akcií,“ porozprával jeden z organizátorov oboch výstav, predseda nitrianskeho občianskeho združenia Slavica Miloš Zverina.
Povedal, že na tomto prvom ročníku podujatia, ktoré sa stane tradičným, v rámci Mesiaca knihy organizátori chcú pripomenúť aj osobnosť Mateja Hrebendu: „V marci si oveľa viac, ako inokedy v roku, pripomíname význam kníh. Z histórie sa dozvedáme, že
„Marec – mesiac knihy“ bol po prvý raz vyhlásený v bývalom Československu v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu. Iné zdroje uvádzajú, že tradíciu založili knihovníci, pretože na jar poklesli tržby z predaja kníh. Matej Hrebenda od narodenia slabo videl, keďže si nemohol sám čítať, najmä večer, často vraj zašiel do štvrtej i piatej dediny, aby mu dobrí ľudia z kníh čítali,“ povedal Miloš Zverina.
Pripomenul, že Matej Hrebenda sa narodil sa 10. marca 1796 a zomrel 16. Marca 1880: „Legendárny šíriteľ slovenskej a českej osvety sa narodil i zomrel v marci. Hoci mal od narodenia zrakovú chybu, knihy sa stali jeho osudom. Jeho postava a život nás zavedú do dávnej minulosti, keď šíril osvetu medzi slovenským ľudom. Najskôr chodil po dedinách Malohontu, Gemera a napokon po celom území dnešného Slovenska.
Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom, ale ľudí aj poúčal, šíril kultúru. Mnohí ľudia v tom čase pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Podľa obyčajných ľudí čítanie kníh bolo určené jedine vzdelancom. Svojimi pochôdzkami sa teda pričinil o to, že aj jednoduchí ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Netreba zabudnúť na to, že zachránil veľa kníh pred pálením, a tým prispel ku vzniku knižníc. Možno to v dobe internetu znie neuveriteľne, ale on bol skutočným, jedinečným zdrojom a šíriteľom vedomosti svojej doby“, zdôraznil Miloš Zverina.
Poukázal na to, že z dostupných zdrojov vyplýva, že Matej Hrebenda nemal ľahký život, ale tešil sa aj z maličkostí a z každej darovanej knihy: „V ľuďoch hľadal priateľstvo, ochotu a šťastie. Na svojich pochôdzkach údajne často hovorieval: „Nemám nič, nežiadam nič.“ Pri svojej slepote určite videl oveľa viac, ako mnohí cez okuliare – videl srdcom,“ podčiarkol predseda Slavice.
Prezradil, že svoju účasť na knižnej výstave predbežne potvrdili nasledovné vydavateľstvá: Nitrava, Inštitút ruskej civilizácie (Rusko), Rodovič (Rusko), Eko-konzult, Sofian, Mervart (Česko), Tartaria (Torden), Vydavateľstvo Rudolf Irša, Bibliotheca Gnostica (Česko), Slovanský Dom a vydavateľstvo Matice slovenskej.
Program medzinárodnej knižnej výstavy BIBLIOTÉKA SLAVICA:
09.00 – Začiatok podujatia
09.30 – Začiatok filatelistickej výstavy
10.00 – 12.00 – Ing. Vladimír LAUBERT, prednáška Slavianstvo
13.00 -14.00 – Beseda z vydavateľmi (Z. Říha, J. Bienik, M. Zverina)
15.00 Vernisáž k výstave Čaro slovenského ornamentu
14.00- 19.00 – Besedy a prezentácie nových kníh:
Viktor Timura – Generácia Všeslávie
Radko Sudecký- Kráľovstvo Slovanov
Vladimír Laubert- Slavianstvo
T.E. Rostas – Neviditeľno
Robert Žilík
Rudolf Irša
19.00 – Záver podujatia
Na podujatí bude k dispozícii príležitostná poštová pečiatka
Zajtra našim čitateľom priblížime druhé podujatie – výstavu Čaro slovenského ornamentu, na ktorej ich určite upúta samostatná výstava Miloša Zverinu (autor) a jeho spolupracovníkov: Daniel BLAŽKO (grafika), Galina ANTROPOVA (grafické spracovanie ornamentov) a Anna KOSTELNIČÁKOVÁ (odborná spolupráca).
Eugen Rusnák
.JPG)
.jpg)
