Nespoľahlivý spojenec

Návrh na posilnenie úlohy eura prvýkrát zaradil do programu rokovania EÚ bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v roku 2018. Vyhlásil, že EÚ prichádza o miliardy kvôli obchodným vojnám rozpútaným prezidentom USA Donaldom Trumpom. Preto je jednoducho potrebné pripraviť dolár o štatút hlavnej svetovej meny.

Demontáž súčasného systému navrhli začať ropnými dolármi. Juncker sa posťažoval na to, že za 80% energetického importu platí Európa v americkej mene. Za absurdné tiež označil fakt, že európske lietadlá nie sú v EÚ kupované za eurá, ale za doláre. Washington viackrát použil jednostranné sankcie, ktoré poškodzujú európske spoločnosti, povedal vtedajší šéf Európskej komisie.

Situácia sa ešte viac vyhrotila, keď Trump vystúpil z medzinárodnej dohody obmedzujúcej iránsky jadrový program a znovu vyhlásil sankcie zakazujúce európskym spoločnostiam obchod s islamskou republikou, v opačnom prípade mohli byť pripravené o prístup na americký trh.

EÚ musela hľadať cestu okľukou, aby mohla obchodovať s Iránom. Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia vyvinuli nástroj INSTEX, špeciálny mechanizmus majúci za cieľ “zjednodušenie legitímnych obchodov medzi európskymi ekonomickými hráčmi a Iránom“. Tento mechanizmus bol spustený na začiatku roka 2019. Neskôr sa k nemu pripojilo Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nórsko, Fínsko a Švédsko.

Zbytočné problémy

Tento mechanizmus európskym krajinám v podstate umožňuje obchod s Teheránom mimo finančný systém USA a nemá vyvolať odvetnú reakciu Washingtonu. INSTEX použil úverové body, aby sa vyhol reálnemu peňažnému obratu medzi Iránom a Európou (Washington by to totiž mohol využiť na odôvodnenie sankcií).

Irán používa tieto úvery na nákup tovaru, vysvetľuje The Washington Post. Platí za to vlastnými dodávkami. Avšak použitie tohto mechanizmu je veľmi komplikované.

Išlo pôvodne o iránsku ropu, ale museli na to zabudnúť. INSTEX platí len pre obchod s liekmi, potravinami a ďalšie humanitárne produkcie.

Posledná kvapka

USA nakoniec vyhlásili sankcie proti jednému zo zásadných energetických európskych projektov, plynovodu Nord Stream 2. Kvôli hrozbám Washingtonu sa niektoré európske firmy vzdali práce na plynovode.

Po odchode švajčiarskej firmy Allseas v decembri 2019 vystúpila z projektu medzinárodná skupina klubov vzájomného poistenia vlastníkov lodí. Na začiatku januára to urobila nórska certifikačná spoločnosť Det Norske Veritas. Zrušenie spolupráce oznámila tiež dánska inžinierska firma Ramboll, potom tiež nemecká stavebná firma Bilfinger SE.

Washington má presný cieľ – zvýšenie exportu skvapalneného zemného plynu súčasne s tranzitom paliva cez východoeurópske krajiny, ktoré nepoužívajú euro a majú proamerickú orientáciu.

Od slov k skutkom

Podľa údajov The Financial Times Európska komisia pripravila predbežný plán, aby s týmto skoncovala. A síce nominovaní zmlúv na dodávky rôzneho tovaru v eurách, revízie alebo v prípade nutnosti zmena pravidiel súvisiacich s hlavnými finančnými orientačnými bodmi.

Regulátory navyše získajú právo na zablokovanie pohltenia európskych spoločností zahraničnými firmami. Transakcie budú kontrolované a pripojený podnik bude podrobený exteritoriálnym sankciám. Za týmto účelom má byť použitý nový systém kontroly priamych zahraničných investícií.

Táto fúzia bude odteraz považovaná za hrozbu pre národnú bezpečnosť.

“Exteritoriálne uplatnenie jednostranných sankcií tretími krajinami vážne ovplyvnilo schopnosť EÚ dodržiavať medzinárodné dohody a udržiavať dvojstranné vzťahy so štátmi, proti ktorým boli vyhlásené sankcie,” hovorí sa v návrhu dokumentu. “Jednostranné aktivity tretích krajín ohrozujú legitímne obchody a investície podnikov EÚ,” dodáva sa.

Ďalšou dôležitou vecou je nezávislosť na zahraničných, predovšetkým amerických, bankách. “V čase finančnej krízy môžu obmedziť svoju prítomnosť v EÚ a sústrediť sa na domáci trh,” poznamenali autori návrhu.

“Posilnenie medzinárodnej úlohy eura ochráni našu ekonomiku a finančný systém pred menovými otrasmi, oslabí závislosť na iných menách a zaistí nižšie transakčné a finančné výdavky,” vyhlásil eurokomisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni.

Alternatíva dolára

Euro je podľa údajov Európskej centrálnej banky (ECB) aj naďalej druhou najpopulárnejšou menou na svete po dolári.

Jeho atraktívnosť zvýši tiež Fond na obnovu európskej ekonomiky po pandémii s kapitálom 750 miliárd eur. EÚ vydá spoločné dlhopisy ako alternatívu amerického dolára, ako poistenie pred rizikom. Európania zvlášť stavili na takzvané zelené obligácie, dlžné nástroje používané na získanie investícií do ekologických projektov.

Zo 750 miliárd na to bude vydaná tretina. V návrhu sa vysvetľuje, že úlohou je zmena finančných trhov EÚ v globálne centrum “zeleného financovania”. Euro posilní ako mena, v ktorej sú nominované stabilné finančné produkty.

Ďalším faktorom proti doláru je snaha ECB zaviesť digitálne euro, aby “posilnila úplnú strategickú autonómiu EÚ vo sfére finančných služieb a schopnosť ochrániť vlastnú finančnú stabilitu“.

Americké médiá tvrdia, že sa tento plán Európanom nepodarí. Z hľadiska politiky alebo legislatívnych iniciatív nie je EÚ veľmi schopná, myslí si agentúra Bloomberg. Zabránia tomu predovšetkým rozpory medzi vládami európskych štátov.

Podľa odhadu popredných investičných bánk však nie sú pozície dolára veľmi pevné. Dlhopisy EÚ sa môžu postupne stať alternatívou amerických štátnych obligácií, predpovedá JP Morgan.

Prispeje to k diverzifikácii svetových menových rezerv, v ktorých môže podiel dolára dosiahnuť minima deväťdesiatych rokov.