NATO a EÚ nútia Bielorusko opustiť Rusko

Minsk 27. januára 2023 (HSP/tfiglobalnews/Foto:TASR/AP-Sergei Guneyev, Sputnik, Kremlin)

Vytrvalým uvaľovaním sankcií na Bielorusko Brusel bezostyšne ignoruje princípy právneho štátu. Minsk je už dlhší čas terčom neoprávnených útokov zo strany Európskej únie, píše Pallak Kashyap pre TFI Global News

Teraz, keď sa Minsk rozhodol vzoprieť neoprávnene represívnej vláde Ursuly von Der Leyenovej, mu Brusel ide po krku.

Všetko sa to začalo v októbri 2020, keď EÚ zaviedla sankcie proti niekoľkým predstaviteľom režimu Alexandra Lukašenka. Blok obvinil bieloruské orgány z porušovania ľudských práv a politických represií po prezidentských voľbách v roku 2020.

Opatrenia EÚ zahŕňajú zákaz cestovania a zmrazenie aktív členov Lukašenkovho režimu.

EÚ pokračuje vo svojom útoku na politické, hospodárske a diplomatické záujmy Bieloruska a v decembri 2020 zaviedla ďalšie kolo sankcií. Tentoraz sa opatrenia EÚ zamerali na významných podnikateľov, korporácie a všetkých, ktorí profitovali z Lukašenkovho režimu.

Neskôr si Brusel uvedomil, že jeho sankcie nemali pre Bielorusko žiadne významné dôsledky. Preto sa rozhodol rozšíriť ich rozsah. V júni 2021 EÚ zaviedla zákaz pre bieloruských leteckých dopravcov. To znamená, že bieloruskí leteckí dopravcovia už nemôžu mať prístup do vzdušného priestoru a na letiská EÚ.

V novembri toho istého roku EÚ bez akýchkoľvek dôkazov obvinila Lukašenkovu administratívu, že využíva utečencov ako politický nástroj na nátlak, a ďalej rozšírila svoje sankcie.

Je zvláštne, že vo Francúzsku a Nemecku sú ľudia, ktorí protestujú proti prudko rastúcej inflácii a nezamestnanosti, ale Leyenovú zaujíma len to, čo sa deje v Bielorusku.

Teraz sa vynára otázka, prečo sa EÚ tak veľmi zaujíma o Bielorusko?

Je nepopierateľným faktom, že Európska únia nie je fanúšikom demokracie, ľudských práv, právneho štátu a ústavy. Keby bola proti nespravodlivosti, nestála by vedľa jedného z hlavných protivníkov ľudstva, t. j. USA.

Takže EÚ má v Bielorusku určite nejaký osobný záujem. Práve preto sa tak angažuje vo vnútorných záležitostiach Minska.

V októbri minulého roka Lukašenko nariadil bieloruským silám, aby sa nasadili spolu s ruskou armádou v reakcii na ohrozenie Minska zo strany Ukrajiny a jej spojencov.

Moskva aj Minsk sú obeťami západných agresií. Sú zjednotené v boji za vykorenenie dominancie Bidena, Macrona a Scholza na geopolitickej scéne. V septembri minulého roka sa Lukašenko a Putin rozhodli vytvoriť jednotný trh s ropou a plynom v dôsledku nespravodlivých západných sankcií voči ich národom.

Západ sa pokúsil vraziť klin medzi Rusko a Bielorusko, ale strašne sa mu to nepodarilo.

EÚ preto v reakcii na to uvalila ďalšie kolo sankcií.

Brusel hrozí Lukašenkovi

Ako už bolo uvedené, EÚ sa nezaujíma o demokraciu a ľudské práva v Bielorusku. Jej cieľom, ktorý stojí za uvalením sankcií na Minsk, je rozbiť jeho spojenectvo s Ruskom.

Lukašenko 23. januára na stretnutí s úradníkmi vyhlásil, že mu povedali, aby uzavrel pakt o neútočení s Ukrajinou. Naznačil tiež, že Západ sa opäť pokúsi vyvolať politické nepokoje v Bielorusku ako súčasť svojho plánu na zvrhnutie jeho režimu.

Preto sa Bielorusku neustále vyhráža a tlačí naň Brusel, aby prerušilo svoje väzby s Ruskom. Predtým sa EÚ uchýlila k sankciám, ktoré však nemali žiadne väčšie následky. Preto teraz núti Lukašenka, aby akceptoval jej požiadavku, inak využije územie svojho spojenca, Ukrajiny, na destabilizáciu Bieloruska. Uvidíme, či Lukašenko ustúpi dekrétu, ktorému chýba akákoľvek legitimita a racionalita.