Môj profil 
Predplatné
Vedci inštitútu teraz požadujú špeciálne opatrenia v otázke pomoci obetiam z radov mužov. Mužské obete domáceho násilia sa často hanbia a odmietajú vyhľadať odbornú pomoc. Veď kto z mužov rád priznáva, že ho jeho partnerka zbila?
Ambulancia rostockého inštitútu, v ktorej pôsobí lekárka Verena Blaasová, ponúka pomoc obetiam násilia oboch pohlaví.
Za posledných päť rokov bolo v tejto ambulancii ošetrených 16 mužských obetí násilia. V absolútnych číslach sa zdá, že tento počet je malý, ale v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa výrazne zvýšil.
Viac ako polovica postihnutých osôb bola staršia ako 50 rokov. Vo všetkých prípadoch išlo o heterosexuálne vzťahy, pričom viac ako 60% partnerov bolo ženatých.
Muži mali predovšetkým hematómy a škrabance a to hlavne na hornej polovici tela.
Hoci fackovanie bolo ako spôsob násilia v popredí, niektoré obete boli bité aj päsťami alebo predmetmi ako trebárs kovový obuvák. Došlo aj ku kopaniu, uhryznutiu a násiliu v oblastí genitálií. V dvoch prípadoch sa vyžadovala hospitalizácia a v ďalších dvoch ambulantná liečba.
Jedna tretina mužov uviedla, že sú ich partnerky psychicky choré. Ako psychické ochorenia boli uvedené paranoidná schizofrénia, depresia, alebo látková závislosť.
Doktorka Blaasová vidí veľký problém v tom, že poradenské a ochranné zariadenia sú zamerané predovšetkým na ženy: „Združenia v našom regióne sa nazývajú „ ženy pomáhajú ženám “.
Muži sa, ktorí sa snažia získať pomoc takéto slogany samozrejme odradia. Blaasová vyzvala na špeciálne školenie personálu pohotovostnej služby, lebo mnoho mužov hľadá pomoc najprv práve tam.
Odborníčka predpokladá, že počet evidovaných prípadov je len špičkou ľadovca a zďaleka neukazuje skutočný rozmer. Podľa všetkého je postihnutých mužov oveľa viac a preto je žiaduce posilniť ponuky pomoci aj pre mužov.
Ako aj domáce násilie páchané na ženách, tak aj na mužoch, nemusí však byť len fyzické, ale môže mať mnoho podôb vrátane psychického násilia.
Psychické násilie, ktoré sa odohráva predovšetkým v slovnej rovine, nezanecháva na tele žiadne viditeľné stopy, je ale presne tak nebezpečné a ničivé ako násilie fyzické.
Táto forma násilia sa často objavuje v podobe kontrolovania, či ustavičného kritizovania, obmedzovania financií, šikanovania, zákazu stretávania sa s rodinou či priateľmi, ponižovania, vyhrážania a udržiavania v strese či v strachu.
Jeho rozpoznanie je veľmi ťažké, pretože sa na začiatku vzťahu môže javiť, že partner či partnerka len prekypujú pozornosťou a starostlivosťou, a až časom sa partnerstvo mení na vzťah s desivými prvkami.
Ako v prípade fyzického násilia, tak aj psychického, je ponuka pomoci mužom, oproti pomoci ponúkanej ženám, skôr marginálna, a čo je ešte horšie, o tejto téme sa ani veľa nehovorí. Či už je to tým, že neexistuje skutočná politická vôľa, alebo či sa jednoducho veľa poškodených mužov hanbí za to, že sú týraní a mlčia viac ako ženy, tejto téme sa v súčasnosti v spoločnosti nekladie ani zďaleka taký význam, ako by si naozaj zaslúžila.
Andrea Lopatková
.jpg)
.JPG)
