Môj profil 
Predplatné
Vedci z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre výskum slnečnej sústavy vo štvrtok uviedli, že porovnali údaje 369 hviezd podobných slnku z hľadiska povrchových teplôt, veľkostí a periód rotácie a došli k prekvapivým záverom. Slnko je päťkrát menej premenlivé ako podobné hviezdy.
Jedna slnečná rotácia okolo vlastnej osi trvá približne 24 a pol dňa. Ukázalo sa, že u podobných hviezd v porovnaní so Slnkom existuje v priemere päťkrát viac variabilít jasu. „Táto variabilita je spôsobená tým, že sa tmavé škvrny na povrchu hviezdy otáčajú dovnútra a mimo zorného poľa,“ uviedol astronóm Timo Reinhold.
„Priamou mierou slnečnej aktivity je počet slnečných škvŕn na povrchu.“ Slnko – v podstate horúca guľa vodíka a hélia – je priemerne veľká hviezda, ktorá sa vytvorila pred viac ako 4,5 miliardami rokov a je zhruba v polovici svojho trvania. Jej priemer je asi 1,4 milióna km a jeho povrchová teplota je asi 5 500 stupňov Celzia.
„Teplota a doba rotácie sa považujú za hlavné zložky dynama vnútri hviezdy, ktorý vytvára jeho magnetické pole, a nakoniec aj počet a veľkosť škvŕn spôsobujúcich zmenu jasu. Nájsť také hviezdy s veľmi podobnými parametrami ako Slnko, ale s päťkrát premenlivejšími parametrami, bolo prekvapujúce,“ povedal Reinhold.
Boli sme veľmi prekvapení, že väčšina hviezd podobných Slnku je omnoho aktívnejšia“ povedal ďalší vedec z inštitútu a spoluautor Alexander Shapiro.
Z historických záznamov o počte slnečných škvŕn, ako aj z letokruhov stromov a jadier ľadu možno určiť slnečnú aktivitu za posledných približne 9 000 rokov. Záznamy poukazujú na pravidelné kolísania, ktorých sila je porovnateľná so súčasnou slnečnou aktivitou. Ale „vo vzťahu k celému ‘životu’ Slnka je doba, ktorú môžeme zrekonštruovať, iba žmurknutím oka,“ vysvetľuje Reinhold.
„Je logické, že Slnko prešlo po tisícročia pokojnou fázou, a preto máme teraz skreslený obraz.“
Vyššia aktivita môže byť nielen problematická pre technické zariadenia, ale tiež zásadne ovplyvniť obývateľnosť planét.
Oveľa aktívnejšie Slnko mohlo ovplyvniť Zem aj v geologických časových mierkach. Zvýšená magnetická aktivita spojená so slnečnými bodmi môže viesť k slnečným erupciám, vyhadzovaniu koronárnych hmôt – veľkým výbojom plazmy a magnetického poľa z najvzdialenejšej časti slnečnej atmosféry a iným elektromagnetickým javom, ktoré môžu ovplyvniť Zem. V extrémnych prípadoch môže celú atmosféru planéty odfúknuť prudká hviezdna búrka.
Solárna monotónnosť môže byť preto dobrou správou. „Príliš aktívna hviezda by definitívne zmenila podmienky pre život na planéte, takže život s dosť nudnou hviezdou nie je tou najhoršou možnosťou,“ povedal Reinhold.
Andrea Lopatková
.jpg)
