Človek potrebuje k svojmu šťastiu oveľa viac, než uspokojovať svoje každodenne telesné potreby. Boh je pôvodcom a cieľom života, bez uznania jeho autority sa ľudský život rozpadá, lebo tam kde nie je autorita najvyššia, tam nie je autorita žiadna a ľudský život sa stáva anarchiou, lebo každý si môže robiť čo chce.

Žiť podľa pravidla, že ja si budem robiť čo chcem a ako chcem, čo je pre mňa teraz výhodné, ale ty budeš robiť čo ja chcem, je veľmi nebezpečné v každej oblasti života. K usporiadanému a šťastnému životu človeka, rodiny, spoločenstva, národa, sveta je nutné, aby sme prijali a usilovali sa plniť Božiu vôľu, ktorá nám je zjavená cez Božie Slovo, tradíciu Cirkvi a svedomie a k tomu nás Ježiš pozýva.

Žijeme v čudnom svete. Tieto slová používame už takmer rok v súvislosti so súčasnou pandémiou, ktorá nás v celom svete ohrozuje a obmedzuje v našich základných ľudských slobodách a právach. Mnohého, čo sme brali ako samozrejmé, sme boli nútení sa v posledných mesiacoch sa vzdať. Mnohé obmedzenia a opatrenia, ktoré svetské autority zavádzajú v záujme nášho zdravia a dobra, sú dôsledkom dlhšie trvalého vývoja spoločnosti, Cirkvi a súčasného chaosu v hodnotách dnešného sveta a človeka.

Už takmer rok nemôžeme slobodne verejne praktizovať vieru a slobodne rozvíjať vzťahy, čo mi vadí najviac. Obmedzenia sa týkajú aj vzdelávania, kultúry, vzťahov spoločenských, rodinných, sociálnych, športu, cestovania, nákupov a iných oblastí života. Mnohé sa z reálneho života prenáša do virtuálneho sveta, pred ktorého nebezpečenstvom, pre jeho nadmerné využívanie a možné zneužívanie, mnohí varovali už dávno.

Dnes sa mu za mnohé dostáva uznanie, rýchlo sa rozvíja a niektorí si ani nie sú schopní uvedomiť, že sa často jedná len o náhradu, ktorá môže byť v mnohom nebezpečná aj škodlivá. Jedine reálny vzťah s Bohom a ľuďmi, aspoň najbližšími, tvorivosť a obmedzený kontakt s prírodou, nás ešte môže aspoň čiastočne zachovať pri zdravom rozume.

Dostávame mnohé, niekedy aj dobre mienené rady čo robiť, aj ako sa brániť chorobe a ohrozeniam, nielen od ľudí, ktorí majú k tomu vzdelanie, odbornosť a kompetencie a myslia to úprimne. Namiesto rád, ktoré by vyplývali z ich kompetencií a autority v oblasti, v ktorej sa do nej dostali, hrajú na odborníkov v oblasti, na ktorú neboli pripravení a často im v nej chýbajú aj základné laické vedomosti.

Viac sa na odborníkov hrajú ako nimi sú. A práve aj v oblasti medicíny to môže mať tragické následky. Mnohým vedúcim a radiacim osobnostiam chýba prirodzená autorita a napriek tomu, že vysokú funkciu získali, nie sú schopní plniť povinnosti, ktoré z nej vyplývajú. Svet akoby sa čoraz viac zamotával, strácal cestu dopredu, k šťastnej a úspešnej budúcnosti, ako nám to býva niekedy sľubované, pribúda čoraz väčších základných problémov, z ktorých nevidieť východiska.

Možno sa mýlim, ale zdá sa mi, že súčasné ohrozenia sú výsledkom doterajšieho neprirodzeného správania sa mnohých ľudí, osobitne mocných a bohatých, napriek tomu, že nám mnohé uľahčujú technické vymoženosti a riešenia, ktoré ale prinášajú nie vždy len pozitívne výsledky pre život človeka.

Človek, je organizmus a okrem telesného má aj duševný a duchovný rozmer a je súčasťou sveta, ktorý podobne ako častokrát on, akoby nevedel ako ďalej. Už takmer rok sme nútení v záujme zdravia svojho i spoločného prijímať obmedzenia základných slobôd a nevieme či a kedy a ako sa skončia. Kiež by čo najlepšie a čím skôr.

Niekedy mám pocit, že ľudia, ktorí sa utápajú v problémoch ktoré si zavinili sami, alebo ich niekto do nich vtiahol, podľahli svojim chúťkam, slabostiam, nedostatkom, nerestiam, hriechom, zlým okolnostiam… akoby boli spokojnejší, šťastnejší, keď do podobných a možno ešte väčších, horších a ťažších problémov zlákajú, zvedú a vtiahnu aj iných. Akoby pocítili úľavu, keď navedú k hriechu aj iných. Už na prvých stránkach Biblie sa o tom píše. Možno aj tu je odpoveď, prečo konať dobro je ťažšie a náročnejšie, stojí to námahu a obetu, pričom zlo akoby sa šírilo rýchlejšie. Myslím, že rodiny, spoločnosť, svet sa borí v mnohých zbytočných probémoch, ktorým by sa pri troche zdravého úsudku a rozumu dalo predchádzať, keby prijali Ježišovu výzvu k pokániu a evanjeliu.

Keď prídu problémy, obyčajne bez zamyslenia sa nad tým, ako to riešiť z Božieho pohľadu, hneď sa ponúkajú rýchle, lacné a jednoduché riešenia, ktoré popierajú nadprirodzené i prirodzené zákony a hodnoty, človeka degenerujú, majú množstvo negatívnych dôsledkov pre súčasný i budúci život, okolie, prírodu, spoločnosť… a k ich výsledkom patrí choroba, únava, frustrácia, bieda, sklamanie a iné komplikácie, z ktorých východisko je ťažké a zložité. Je legitímne pýtať sa: Prečo sme nemohli Veľkú noc, Vianoce ani sviatok Všetkých svätých osláviť v kostoloch a dušičky na cintorínoch? A už s istotou vieme že na popolcovú stredu nebudeme môcť počuť slová pripomínajúce smrteľnosť človeka

“Pamätaj človeče, že prach si a na prach sa obrátiš,” ani výzvu, ktorú počúvame aj v dnešnú nedeľu: Kajajte sa a verte evanjeliu.” Čo nás ešte čaká aké obmedzenia s pandémiou a aké ďalšie novoty usmerňujúce náš každodenný život a naše vzťahy v najbližšom i vzdialenejšom období? Zdá sa mi, že ľudia, ktorí nás svojou nezodpovednosťou, nečestnosťou, neodbornosťou, nadradenosťou, dúfam že snáď nie so zlým úmyslom, vrhli do zbytočných problémov, si robia monopolný nárok na ponúkanie jediných riešení. Nielen že nechcú ani počuť ani pripustiť okrem svojich iné riešenia, ktoré by problémy riešili aj odstránili, ale obyčajne len také, cez ktoré by nás aj naďalej mohli ovládať a manipulovať. Ježiš pozýva: “Kajajte sa a verte evanjeliu.”

My radšej ako riešenia, ktorých skúsenosť je overená po stáročia v živote mnohých generácií a priniesli mnoho pozitívneho ovocia, sme nútení veriť tzv. odborníkom často bez múdrosti, vzdelania, morálky a zodpovednosti, mediálnym a populárnym hviezdam, politikom, lídrom, s čudnou minulosťou, ktorí sa netaja vlastníctvom majetku, bohatstvom a funkciami, ktorí odsunuli Boha z vlastného života a tlačia aj nás, aby sme tak urobili, ktorí niekedy mávajú aj mnoho kresťanských rečí a titulov z čudných univerzít, len skutky sú akési čudné, alebo konané hlavne pred objektívmi médií a kamier, do ktorých veľa investujú a my sme naklonení im veriť, podporovať ich, dávať im za pravdu, pretože nemáme dostatok informácií, sme obmedzovaní v základných slobodách, alebo preto, že noviny to písali a v televízií to ukazovali, ale vytrvalo prehliadame a nevidíme, tých čo pracujú, študujú, trpia, obetujú sa pre to, aby sa evanjelium a dobro šírilo u nás i vo svete.

Miesto toho, aby sme verili Ježišovi a tým, ktorí ho nasledujú životom, zanechali hriech, konali pokánie, počúvame a veríme radám mediálnych hviezd, ako sa nás “s plnou vážnosťou” pokúšajú zachrániť nás z našich problémov, do ktorých nás dostali pre ich nezodpovednosť, svojimi “odbornými radami,” a ktoré nás v skutočnosti vrhajú do ešte hlbších problémov a komplikácií, v ktorých sa zamotávame bez videnia východiska a sľubujú nové neoverené “zaručené” prostriedky za vysoké ceny a zatiaľ oni profitujú z hriechu a ľudského nešťastia, nám uteká čas, ohrozené je naše zdravie i životy, šťastie, rodiny, spoločenstvá, domovy, príroda…

Ježiš ponúka svoju cestu a tá je aktuálna pre všetkých ľudí a pre všetky časy. Je na nás či budeme veriť jemu a budovať Božie Kráľovstvo, alebo svetu mocných a bohatých, ktorí majú v rukách svetské organizácie a médiá. Kristus ponúka cestu radosti, pokoja, pravdy, šťastia a plného života. Nie je v našej kompetencií rozhodovať o dĺžke nášho života ani iných, i keď svojou zodpovednou životosprávou si môžeme zdravie chrániť a viesť k tomu aj iných. Prečo je v súčasnosti potrebné posilňovať a upevňovať svet biznisu, mocných a bohatých, médií, internetu a zatvárať kostoly, školy, ľudí v uzavretých priestoroch, brániť im prirodzene sa stretávať, oslavovať, radovať sa, aj smútiť a žiť?

Kiež sa nám darí namiesto neprirodzených, umelých, lacných a čudných riešení, ktoré sa menia s vanutím vetra a náladami ich protagonistov, konať skutočné pokánie za naše hriechy, naprávať ich a svoj život stavať na evanjeliových hodnotách, ktorých platnosť je večná. Kráčať cestou Božou a jeho riešení aj v podmienkach súčasného sveta, ktorý sa netají tým, že chce Boha odstrániť nielen zo sveta, ale aj z ľudských sŕdc a životov. Boh je náš Stvoriteľ a Pán, jedine s ním môžeme mať budúcnosť osobnú i spoločnú. Zoberme si Ježišovu výzvu “Kajajte sa a verte evanjeliu,” ako motto nielen pre tohtoročné obdobie pôstu, ale aj pre náš každodenný osobný, rodinný i spoločenský život.

Ľudovít Košík

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.