Môj profil 
Predplatné
Aktuálne, občianske združenie AN-24(5605) – Hejce na základe trojročného spracúvania dôkazov materiálu, získaných podkladov, informácií a výpovedí svedkov informovalo o nových záveroch. “Haváriu lietadla AN-24 (5605) v katastrálnom území obce Hejce v Maďarskej republike na kopci Borsó, kde zahynulo 42 slovenských občanov, nezapríčinil kapitán lietadla Norbert Kumančík a ani nikto z posádky havarovaného lietadla,” uvádza združenie vo svojom vyhlásení.
Pozostalí upozorňujú, že “príčinou havárie bolo zlyhanie techniky po modernizácii lietadla, ktoré sa uskutočnilo v réžii Ministerstva obrany Slovenskej republiky bez súhlasu výrobcu lietadla Antonov.”
“Na základe dôkazového materiálu, podkladov, informácií a výpovedí svedkov, OZ AN-24 Hejce (5605) splnomocnilo právnu kanceláriu na vypracovanie žaloby proti Slovenskej republike vo veci zabitia 42 slovenských občanov,” informuje ďalej združenie.
“Občianske združenie spolupracuje s právnickou kanceláriou, ktorá v spolupráci s jednou zahraničnou právnickou kanceláriou pripravuje žalobu proti Slovenskej republike na medzinárodný súd,” uviedol pre náš portál Ľudoví Orlický, otec jedného z vojakov, ktorý zároveň dodal:
“K tomuto kroku sme pristúpili z dôvodu, že naše snahy o kontakt s bývalým premiérom Ficom, s bývalým prezidentkom Kiskom, ani so súčasnou prezidentkou Čaputovou neboli úspešné. Rovnako sme neuspeli u predsedu parlamentu Danka, ani so žalobami podanými na Generálnu prokuratúru. Taktiež sme kontaktovali niekoľko poslancov, ktorí však po počiatočnom nadšení zrazu prestali komunikovať. Vzhľadom na to, že sme v SR možnosti vyčerpali, chceme sa obrátiť na medzinárodný súd.”
Čaputová vníma kauzu osobitne citlivo
Občianske združenie požiadalo prezidentku Čaputovú o stretnutie listom. Uviedli v ňom, že sú si vedomí, že nie je kompetentná nariadiť nové vyšetrovanie ani odtajnenie spisu, preto ju chceli len informovať o svojich poznatkoch a vypočuť si jej názor.
Odpoveďou z jej vojenskej kancelárie bolo, že nie je kompetentná konať a že môže konať len v zmysle ústavy. Prezidentka tiež uviedla vyjadrenie, ktoré použila aj pri iných problémoch, t.j. že kauzu citlivo vníma a bude o nej hovoriť v osobnom rozhovore s ministerstvom obrany.
“Prezidentka Slovenskej republiky považuje predmetné podanie za mimoriadne vážne, pričom ho vníma osobitne citlivo,” uvádza sa v stanovisku Vojenskej kancelárie prezidenta SR.
Občianske združenie následne požiadalo, aby jeho zástupcovia mohli byť pri rozhovore prítomní, lebo v opačnom prípade by prezidentka dostala len jednostrannú informáciu od človeka, ktorý je v konflikte s poznatkami členov združenia. Je teda na rozhodnutí prezidentky, či bude tmelom sporu medzi ministerstvom obrany a pozostalými najväčšej leteckej katastrofy v novodobých dejinách Slovenskej republiky.
Ministerstvo obrany trvá na utajení
Ministerstvo obrany napriek viacnásobným žiadostiam trvá na utajení spisu.
Odtajnenie odporúčala ministerstvu aj Generálne prokurátura SR. Minister obrany Peter Gajdoš (nom. SNS) však neakceptoval odporúčania generálneho prokurátora Jaroslava Čižnára.
Ministerstvo svoje stanovisko spis neodtajniť zdôvodňuje tvrdením, že zastáva stanovisko, že utajenie nikdy nemohlo byť prekážkou riadneho vyšetrenia leteckej katastrófy.
Analýza pádu AN-24
Vyšetrovanie bolo uzavreté tvrdením, že hlavnou príčinou havárie bolo pravdepodobne zlyhanie posádky lietadla. Pri klesaní podľa oficiálnych výsledkov vyšetrovania posádka nevyužila prístroje, ktoré mala k dispozícii na palube, a nedodržala bezpečnú výšku lietadla nad terénom.
Nehodu analyzoval aj kapitán aerolínií a vojensko-bezpečnostný analytik Peter Švec, ktorý zdôraznil viacero podstatných faktov.
Švec zároveň upozorňuje na politizáciu vo forme odmietania odtajnenia a podpory obnovy vyšetrovania nezávislou komisiou s kvalifikovaným predsedom a tímom.
Podľa Šveca by sa mohli odhaliť špinavé praktiky politicky napojených oligarchov “cicajúcich rezort” svojimi podozrivými kontraktmi. “Nerobím záver, uvádzam jeden z podozrivých faktorov, ktorý vyšetrovateľom evidentne ‘unikol’,” upozornil a dodal:
“Potvrdiť, alebo vyvrátiť podozrivé a nezodpovedané otázky môže len obnovené vyšetrovanie. Politické bolo aj rozhodnutie z dôvodu šetrenia nenainštalovať protizrážkový systém výstrahy (TAWS alebo GPWS) pri poslednej modernizácii, ktorý by poskytol vysokú šancu (ako vieme zo Smolenska – nie záruku) stať sa veľmi účinnou záchrannou sieťou. Veď od zavedenia tento systém radikálne znížil počet katastrof typu tzv. CFIT (kontrolovaná zrážka s terénom), ktorým táto katastrofa jednoznačne bola.”
Ďalšie skutočnosti, ktoré mohli ovplyvniť a spôsobiť leteckú katastrofu, sme vám priniesli v šiestich častiach:
Analýza pádu AN-24 (1): Leteli piloti podľa stôp alebo metrov? Uskutočnili teplotný prepočet pre mínusové teploty?
Analýza pádu AN-24 (2): Indície – kto riadil lietadlo?
Analýza pádu AN-24 (3): Hypotetická projekcia posledného úseku
Analýza pádu AN-24 (4): Hypotetický scenár konania vzorovej posádky v zdravej inštitúcii
Analýza pádu AN-24 (5): Faktor vypnutých svetlometov
Analýza pádu AN-24 (6): Ako ďalej s hľadaním príčin a poučenia namiesto hľadania vinníka
Gabriela Smreková
