Bratislavčania protestujú proti zamýšľanej spaľovni

Rafinérsko-petrochemický komplex Slovnaft je historicky situovaný v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, neprimerané využitie územia vzhľadom na jeho limity vytvára tlak aj na kvalitu vody v území.  Navrhovaná kapacita novej spaľovne dosahuje až 316 700 ton odpadov ročne vrátane nebezpečných odpadov.

Preto občania vyzývajú:

My, dolu podpísaní občania,

Na základe nášho ústavného práva na ochranu zdravia pre každého (čl. 40), práva na priaznivé životné prostredie a ochranu životného prostredia (čl. 44) a tiež aj práva na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia (čl. 45),

touto petíciou prejavujeme svoj NESÚHLAS so zriadením, výstavbou a prevádzkou najväčšieho zariadenia tohto druhu na Slovensku – Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), v areáli spoločnosti Slovnaft, a.s. v Bratislave. Rafinérsko-petrochemický komplex Slovnaft je historicky situovaný v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, neprimerané využitie územia vzhľadom na jeho limity vytvára tlak aj na kvalitu vody v území.  Navrhovaná kapacita novej spaľovne dosahuje až 316 700 ton odpadov ročne vrátane nebezpečných odpadov. 

CEZO zahŕňa riziká a kumulované negatívne vplyvy spaľovania komunálnych aj nebezpečných odpadov na obyvateľov okolitých samospráv. Pritom odpad nezmizne, len sa zmení jeho forma. Nezmiznú ani toxické látky, ktoré odpad obsahuje. Po 1 tone spálených odpadov zostane zhruba 250 – 350 kg prevažne toxického popolčeka, popola a strusky. Dioxíny z popolčeka  uvoľnené do okolitého prostredia by kontaminovali potravinový reťazec. Navrhovaná spaľovňa odpadov by produkovala značné množstvo emisií skleníkových plynov, predstavovala by riziko potláčania čistejších riešení, riziko dovozu odpadov zo zahraničia a riziká vyplývajúce z nedostatočného rámca pre reguláciu toxických látok, osobitne v odpadoch.    

My, podpísaní občania, žiadame Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, aby:

zamietlo zbytočný a kontraproduktívny zámer výstavby spaľovne komunálnych a nebezpečných odpadov pod názvom “Centrum energetického zhodnocovania odpadov” v areáli spoločnosti Slovnaft a.s. a vydalo nesúhlasné stanovisko k jeho výstavbe, predovšetkým z dôvodov:

• jej zbytočnosti, pre Bratislavu a okolie máme dostatočné kapacity energetického zhodnocovania nerecyklovateľných odpadov, ktoré tvoria malý podiel komunálnych odpadov, v dostupnom regióne nie je a nebude dostatok nerecyklovateľných odpadov pre ďalšiu spaľovňu prevažne komunálnych odpadov,
• rizika dovozu odpadov (a s ním aj emisií) do tejto spaľovne odpadov z iných krajín, pričom táto zbytočná dodatočná záťaž nie je v záujme ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľov Bratislavy a okolia,
• rizika ohrozenia zdravia obyvateľstva v širšom okolí, najmä toxickými látkami vypúšťanými do ovzdušia
• jej prispenia ku klimatickej zmene, spaľovne komunálnych odpadov produkujú významné množstvá emisií skleníkových plynov, pričom dosahujú nízku účinnosť výroby energie,
• rizika potláčania čistejších riešení – opätovného používania výrobkov a obalov, recyklácie, kompostovania a anaeróbnej digescie biologicky rozložiteľných odpadov, najpokročilejších technológií úpravy odpadu (MRBT) či dotrieďovania zmesového komunálneho odpadu pre zvýšenie miery recyklácie a zníženie emisií skleníkových plynov,
• jej umiestnenia priamo v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, v smere prúdenia podzemnej vody ďalej do Žitného ostrova, ktorého vody sú vzhľadom na vysokú priepustnosť horninového prostredia a vysokú hladinu podzemnej vody ľahko zraniteľné,
• jej blízkosti k chráneným územiam zaradeným do medzinárodnej siete, tzv. Ramsarskej lokality Dunajské Luhy , ktoré je súčasťou siete chránených území Natura 2000, pričom navrhovaná spaľovňa by predstavovala zbytočnú ďalšiu záťaž.

Táto spaľovňa by bola zbytočná a kontraproduktívna. V Bratislave máme dostatočné kapacity energetického zhodnocovania komunálnych odpadov, ktoré majú tvoriť prevažnú časť vstupných odpadov. Len niekoľko stoviek metrov od plánovanej spaľovne v Slovnafte je v prevádzke spaľovňa komunálnych odpadov spoločnosti OLO s kapacitou približne 135 000 ton odpadov ročne a pracuje sa na rozšírení jej kapacity o ďalších 45 000 ton. Aj o vhodnosti tohto menšieho rozšírenia sa viedla odborná polemika.  

Celkovo na Slovensku máme dostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov. Cementárne a dve spaľovne komunálnych odpadov majú v súčasnosti kapacitu 685 000 ton odpadov ročne. Naviac obe spaľovne pracujú na rozšírení ich kapacít o približne 145 000 ton ročne. Spolu bude kapacita dvoch jestvujúcich spaľovní komunálnych odpadov a a spoluspaľovania odpadov v cementárňach – aj bez výstavby nových spaľovní komunálnych odpadov – približne 830 000 ton ročne. K tomu ešte musíme pripočítať kapacity anaeróbnej digescie bioodpadov, ktorá je súčasťou energetického zhodnocovania odpadov.

Podľa prognózy sekcie obehového hospodárstva MŽP SR bude v roku 2035 vznik zmesového komunálneho odpadu v SR na úrovni menej než 1 098 541 ton ročne. Tu je potrebné pripomenúť upozornenie z dokumentu Európskej komisie „Úloha energetického zhodnocovania v obehovom hospodárstve, že blíženie sa hranici množstva zmesového komunálneho odpadu vytvára hrozbu dovozu odpadov zo zahraničia do spaľovní odpadov (okrem iných negatív by sme tak dovážali aj značné množstvo emisií CO2) a potláčanie recyklácie. Produkciu komunálnych odpadov máme podľa slovenskej aj európskej legislatívy v prvom rade znižovať, rozvíjať opätovné používanie výrobkov a zvyšovať mieru recyklácie. V rámci legislatívy EÚ sme si stanovili cieľ recyklovať najmenej 65 % komunálnych odpadov do roku 2035. Najlepšie regióny v Európe dosahujú úroveň vytriedenia odpadov pre recykláciu približne 90 % a chcú dosiahnuť ešte vyššie úrovne.  Úroveň vytriedenia komunálnych odpadov pre recykláciu je v Bratislave spravidla pod priemerom Slovenska – ten bol v roku 2021 na úrovni 48,9%, v Bratislave sa vytriedilo len 41,3%.

Ak sa odpad spáli, nezmizne a nezmizne ani potreba skládkovania. Vzniká nový, miestami nebezpečnejší  odpad, škvára a toxický popolček, ktorý sa musí skládkovať, v horšom prípade využívať v cestnej infraštruktúre, čo je ešte problematickejšie. Nakladanie s toxickým popolčekom obsahujúcim aj perzistentné organické polutanty a ťažké kovy predstavuje jedno z hlavných rizík. V rôznych lokalitách vo svete, vrátane Európy došlo ku kauzám uvoľňovania toxických dioxínov z popolčeka zo spaľovní odpadov do prostredia a kontaminácii potravinového reťazca. Ďalším problémom je, že súčasný legislatívny rámec pre toxické látky v odpadoch je nedostatočný z hľadiska ochrany životného prostredia a ochrany zdravia a nedostatočne zohľadňuje súčasné vedecké poznatky.

Spaľovne komunálnych odpadov produkujú značné emisie skleníkových plynov. Spoločnosť Eunomia vypracovala štúdiu (pre Veľkú Britániu) ktorá konštatuje, že spaľovanie odpadov bude v roku 2035 uhlíkovo náročnejšie ako skládkovanie. Deficit uhlíkovej náročnosti v spaľovniach zmesového odpadu sa bude zvyšovať s postupujúcou dekarbonizáciou energetického sektora. Používanie spaľovania odpadu je preto podľa štúdie nezlučiteľné s dosahovaním miestnych cieľov v oblasti klimatickej neutrality, pokiaľ ide o emisie z výroby energie. Spaľovne odpadov s využitím energie v EÚ majú už dnes viac než  dvojnásobne väčšiu uhlíkovú intenzitu než priemer energetického mixu v EÚ a tento rozdiel sa bude pokračujúcou dekarbonizáciou ďalej zväčšovať. 

Súkromný ekonomický záujem koncernu MOL nemôže byť nadradený nášmu národnému záujmu chrániť Žitný ostrov ako najdôležitejší zdroj pitnej vody na Slovensku a v strednej Európe a rovnako chrániť susedné mokrade medzinárodného významu. Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru v roku 1990, čím sa zaviazala chrániť mokrade na svojom území. Navrhovaná činnosť by sa mala realizovať v bezprostrednej blízkosti lokality kategórie chránených území zaradených do medzinárodnej siete, tzv. Ramsarskej lokality Dunajské Luhy (na obrázkoch tmavozelenou farbou). Kopáčsky ostrov je v najvyššom, 5. stupni ochrany, je súčasťou siete chránených území Natura 2000 a je napríklad aj miestom hniezdenia Orliaka morského, silne ohrozeného druhu najväčšieho orla v Európe, a vzácnych druhov rastlín.