Po prebratí ceny z rúk syna legendárneho Jána Popluhára, slovenského futbalistu 20. storočia, do televíznych kamier uviedol, že to je pre neho stále veľká česť: “Rok 2016 bol úspešný, najkrajšie chvíle som prežíval s reprezentáciou na majstrovstvách Európy vo Francúzsku. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Strelil som pekný gól Rusom a bolo to pod tribúnou, kde boli fantastickí slovenskí fanúšikovia. Čo sa týka najťažších chvíľ, ja som pozitívny človek, myslím radšej na to dobré.” Po slávnostnom odovzdávaní na stretnutí s novinármi 29-ročný špílmacher dodal: “Individuálne ocenenie určite teší, hoci futbal je samozrejme kolektívny šport. Chcem poďakovať spoluhráčom z reprezentácie i Neapola. Rok bol krásny, čerešničkou bola účasť vo Francúzsku a tam osemfinále. A aj v klube to bolo úspešné, či už druhé miesto v lige alebo účinkovanie v Lige majstrov.”

Tak ako Hamšík, aj jeho kouč v reprezentácii Ján Kozák vyhral anketu Tréner roka štvrtýkrát v sérii. Pred druhým Pavlom Hapalom, ktorý SR 21 doviedol na ME do Poľska, mal výrazný vyše 20-bodový náskok. Vo veku 62 rokov sa na pódiu najprv ospravedlnil jeho bývalému trénerovi Jozefovi Jankechovi, ktorý mu cenu odovzdal, za to, že ho raz poslal do “futbalového dôchodku”. Po slávnostnej časti večera v rozhovore s médiami opäť otázku jeho veku komentoval s nadhľadom: “Vek má stále niečo do seba. Skúsenosti sa nedajú nahradiť. Myslel som si, že svojim spôsobom je čas skončiť, ale vidíte, boli voľby v Amerike a sedemdesiatročný Donald Trump je najsilnejším mužom sveta. Takže ešte musím sedem rokov získavať skúsenosti, aby som sa dal na veľké veci.” Ako tréner reprezentácie pracuje stále pod veľkým tlakom: “Pôsobil som v prostredí, kde tlak bol enormný. Najmä v Košiciach. Tréner, ktorý nevie robiť pod tlakom, nemôže robiť trénera. Pocit zodpovednosti je obrovský. Každé zaváhanie je prakticky ťažko napraviť. Z tohto pohľadu je to náročná práca.”

Kozák už pred vyhlásením výsledkov favorizoval na výhru Hamšíka, teraz len dodal, že Ceny Jána Popluhára, resp. Petra Dubovského pre najlepšieho hráča do 21 rokov, ktorú získal obranca Sampdorie Janov Milan Škriniar, sú v správnych rukách. “O Marekovi som to už vravel. A Škriniar za rok urobil veľký pokrok. V talianskej lige hrá suverénne za Sampdoriu. Aj v zápasoch, v ktorých dostal šancu v A-mužstve, sa ukázal v dobrom svetle. Hoci v reprezentácii na jeho netradičnom poste defenzívneho stredového hráča. Je vidieť, že má sebavedomie a kvalitu a rastie z neho kvalitný hráč,” povedal Kozák.

Dvadsaťdvaročný Škriniar v Serii A zbiera cenné minúty, hráva pravidelne celé zápasy a napreduje. “Prišiel nový tréner, nastolil systém. Dal mi šancu a dôveroval mi. To bol ten zlom. Chcem pokračovať v úspešnej kariére. Hlavne, keď je človek zdravý, to je priorita. Potom môže podávať dobré výkony,” povedal po víťazstve v ankete. Cenu Petra Dubovského prvýkrát neodovzdával jeho otec Viliam, ktorý v piatok 17. marca skonal na následky infarktu. Táto smutná správa zarezonovala aj medzi reprezentantmi. “Bohužiaľ sa stalo to, čo sa stalo. Týmto by som chcel rodine Dubovských vyjadriť úprimnú sústrasť. Tá správa nás všetkých zaskočila a dosť zasiahla,” dodal Škriniar.

Jedným z vrcholov utorňajšieho večera v Refinery Gallery v Bratislave bolo oznámenie mien nových členov Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), ktorými sa stali Štefan Čambal, Michal Vičan, Jozef Kšiňan, Titus Buberník a Ján Pivarník. Všetkých laureátov uviedli do siene slávy, ktorej oficiálne otvorenie sa uskutoční v stredu. Už minulý rok sa prvými jedenástimi legendami v SSSF stali Ján Popluhár, Jozef Adamec, Viliam Schrojf, Adolf Scherer, Anton Ondruš, Karol Dobiaš, Jozef Čapkovič, Karol Jokl, Jozef Vengloš, Leopold Šťastný a Karol Galba.

Jedným z ocenených sa stal aj dlhoročný redaktor TASR, slovenský športový novinár a publicista Jozef Kšiňan. Neskorší absolvent FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave v povojnovom období hral za dorast ŠK Bratislava, neskôr trénoval mládeže v Dynamo Bratislava Energie. Pracoval v denníkoch Pravda (1947-1950), Práca (1950-1954) a Smena (1954-1978). V rokoch 1978-1999 pracoval v ČTK, následne v TASR, bol členom kolektívu autorov knihy Svet Deväťdesiatich minút (1979), s Š. Mašlonkom je autorom Zlatej knihy futbalu na Slovensku (1988). Je spoluautorom futbalových ročeniek z 80. rokov. Autorsky sa podieľal na piatich výročných publikáciách ŠK Slovan Bratislava, v úlohe novinára sa predstavil na MS 1970 v Mexiku, ME 1976 v Belehrade, na OH 1968, OH 1976, OH 1980, ZOH 1980 a ZOH 1984. Kšiňan tento rok v januári oslávil krásne životné jubileum 90 rokov. Ešte stále aktívne pracuje a často ho vidieť na športoviskách, najmä na Pasienkoch, prechodnom domove Slovana Bratislava. “Je to veľká česť stať sa členom Siene slávny slovenského futbalu. Chcem sa za ňu veľmi pekne poďakovať. Keď človek dlhé roky aktívne športoval, nefajčil či nepil, to je odpoveď na vysoký vek,” povedal pre TASR.