Počas súčasnej volebnej kampane však Švédsko urobilo prudký a prekvapivý obrat doprava. Konzervatívny blok, ktorý chce prevziať moc od vládnucich sociálnych demokratov, požiadal o pomoc krajne pravicovú stranu, bývalých neonacistických Švédskych demokratov (SD).

Znamená to začiatok konca európskeho liberalizmu a tolerancie? kladie si vystrašene otázku EUobserver. Sociálni demokrati dokonca označili SD za hrozbu pre domácu bezpečnosť. Mohli by sa stať súčasťou novej švédskej vlády?

Do nedeľňajších parlamentných volieb (11. septembra), ktoré sú považované za najdôležitejšie pre tento malý, ale vplyvný národ za posledné desaťročia, zostáva už len 48 hodín a súboj je taký tesný, že nie je možné predpovedať víťaza.

Debate zatiaľ dominujú naliehavé národné otázky, ktoré sú všetky blízke pravicovému bloku: zločinnosť gangov, právo a poriadok, prisťahovalectvo.

Národné noviny Expressen vo štvrtok uverejnili článok, v ktorom odhalili, že euroskeptickú SD, ktorá je v súčasnosti druhou najväčšou stranou v prieskumoch, reprezentujú rasistické, dokonca s nacizmom sympatizujúce osoby, čo už je klasická pesnička európskych progresívnych neomarxistických mainstreamových médií o všetkých národných stranách v európskych krajinách.

Je to senzácia, ktorá môže zvrátiť voľby? Sotva. Takéto správy sa vo švédskych mainstreamových médiách objavujú na dennom poriadku.

Časté mediálne odhalenia politikov SD, ktorí argumentujú rasovou vojnou alebo masovým zabíjaním moslimov, sa nemusia rovnať negatívnemu vplyvu na potenciálnych voličov. Často to len posilňuje postavenie strany.

“Možno sa tomu nechce veriť, ale strata šokujúcej hodnoty týchto informácií je zrejmá v “bežnej” atmosfére volieb, ktoré sa blížia ku koncu,” smutne konštatuje EUobserver.

Švédski demokrati v prieskumoch neustále predbiehajú konzervatívnu stranu v krajine, Moderátov [Moderaterna], ktorá bola založená v roku 1904 a je druhou najväčšou švédskou stranou počítanou podľa parlamentných kresiel.

Porušené prísahy

Líder strany Ulf Kristersson čelil ostrej kritike za výber svojich kandidátov, v neposlednom rade aj kvôli verejnému sľubu autorovi a preživšiemu holokaustu Hédimu Friedovi, že “nikdy, nikdy” nebude spolupracovať s bývalými neonacistami.

Kristersson čelil aj kritike praktickejšieho charakteru; namiesto posilnenia jeho strany priviedlo toto partnerstvo mnohých pravicových voličov priamo do náručia Švédskych demokratov.

Konzervatívny blok v súčasnosti tvoria Umiernení, Švédski demokrati, Kresťanskí demokrati a Liberáli, pričom posledný menovaný si v poslednom týždni prieskumov drží len okolo piatich percent.

Prah pre zastúpenie v parlamente je štyri percentá. Kritici tvrdia, že je to primeraná cena za to, že strana, ktorá je dôsledne proti rasizmu, kompromituje svoju DNA tým, že sa spolieha na xenofóbov.

Umiernení aj liberáli prijali túto stratégiu z čisto taktických dôvodov, hovorí Jenny Madestamová, politologička zo Švédskej univerzity obrany.

Spolupráca s SD sa zdá byť jediným spôsobom, ako získať moc. Určite s týmto obratom súhlasia aj segmenty stredopravých strán a ich voliči, a to aj ideologicky. Väčšina však pravdepodobne nie. Aby získali moc, musia jednoducho prehltnúť tento veľmi horký liek. Či im to z dlhodobého hľadiska prospeje alebo uškodí, sa ešte len ukáže.

Švédska výnimočnosť?

Inde v Európe pravicovo-populistické strany stratili voličov alebo úplne zanikli, pretože ich agendu prevzali etablovanejšie konzervatívne strany. Zdá sa, že to nie je prípad Švédskych demokratov. Prečo?

Pomerne veľa týchto európskych strán malo na začiatku dlhšie obdobie akceptácie, hovorí politológ Jonas Hinnfors z Göteborskej univerzity.

V Nórsku, Fínsku a Taliansku sú pravicoví populisti súčasťou rôznych vládnych koalícií už roky. SD (ktorá sa prvýkrát dostala do parlamentu v roku 2010) stále nie je akceptovaná viacerými švédskymi stranami a doteraz sa nepriblížila k vládnej moci.

Ak by takúto pozvánku dostali, pre švédskych populistov to predstavuje citeľné riziko. Keď sa stanú súčasťou establišmentu, môže byť dosť ťažké udržať si populistickú rétoriku aj status outsidera. Dôležitá časť ich imidžu je založená na tom, že sú zástupcami ľudu proti tzv. skorumpovanej elite.

Existuje nejaká hranica, do akej miery by mohli Švédski demokrati, ktorí majú v súčasnosti v prieskumoch okolo 20 %, narásť? Zatiaľ sa javí ako isté, že sú imúnni voči škandálom, ktoré by mohli zničiť etablovanú mainstreamovú stranu.

Podľa Hinnforsa si budeme musieť počkať a uvidíme. Ale ak ste súčasťou vlády, mohlo by byť ťažšie zvládnuť takýto škandál. Pokiaľ ide o to, aké veľké by mohli byť, nie je pravdepodobné, že by dosiahli 40 alebo 50 percent; tieto strany sa často držia okolo 20 percent, čo je ich súčasný prieskum.

Podľa Hinnforsa existuje aj limit, ako ďaleko by mohli posunúť svoj “biely nacionalistický” program a podnietiť ďalekosiahlejšie spoločenské zmeny. Prieskumy ukazujú, že základné švédske hodnoty nie sú mimoriadne konzervatívne.

Voliči môžu uveriť napríklad výzve Švédskych demokratov na tvrdší postoj k organizovanému zločinu. SD však pravdepodobne nebude mať rovnakú odozvu na všeobecný posun smerom k autoritárskej spoločnosti.

Krajiny ako Poľsko a Maďarsko majú veľkú spoločenskú akceptáciu pravicového konzervativizmu, hovorí Hinnfors. Ale švédske hodnoty sa od 40. a 50. rokov 20. storočia vo všeobecnosti neustále posúvali antiautoritárskym smerom so silnou podporou otázok, ako sú interrupcie, rodová rovnosť a práva LGBTQ.

Národná bezpečnosť?

A čo potenciálne riziko, ktoré by mohli predstavovať Švédski demokrati pre domácu bezpečnosť?

K týmto obavám prispieva aj načasovanie, keďže na Ukrajine zúri veľká európska vojna a jej iniciátor, Rusko, sa každým dňom približuje k diktatúre.

Švédsko je v tejto chvíli obzvlášť zraniteľné, keďže sa nachádza v neľahkej situácii medzi oznámením svojej žiadosti o vstup do NATO v máji a prijatím za plnoprávneho člena západnej vojenskej aliancie.

Väčšina politológov, s ktorými sa EUobserver rozprával, tvrdí, že je pre nich ťažké posúdiť, či SD predstavuje hrozbu ako potenciálny proruský aktér vo švédskej politike alebo nie.

Je však zrejmé, že Švédski demokrati si uvedomujú, že takéto obvinenia sa pre nich môžu stať veľmi nepríjemnými, hovorí Madestam.

Z tohto dôvodu sa môže stať, že strana v budúcnosti vyvinie väčšie úsilie, aby sa od Vladimíra Putina dištancovala. Ich ambícia byť súčasťou najvyššej rozhodovacej sféry vo Švédsku je oveľa väčšia ako akákoľvek potreba byť nejasný v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky.