Na Gymnáziu L. Novomeského pôsobili za 52 rokov iba dvaja riaditelia

Bratislava 24. októbra 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Gymnázium Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici v bratislavskom Ružinove sa od začiatku svojho fungovania vymyká z tradičnej predstavy klasickej strednej školy.

Gymnázium síce vzniklo v roku 1964, pôvodne ako všeobecnovzdelávacia škola a prvé štyri roky sídlila v budove na Mlynských Luhách, no už od roku 1968 po presťahovaní sa do nových, súčasných priestorov, nastolila škola trend modernizácie.

“Bola to periféria Bratislavy, nebolo tu nič. Bolo tu pár domov, neboli tu cesty. Máme niekoľko fotografií z toho obdobia, bola to akoby osamotená škola na púšti alebo na lúke. Veľmi rýchlo si ale získala dobré meno,” uviedol pre TASR riaditeľ školy Norbert Kyndl. Sám bol pritom jedným z prvých žiakov školy, ktorá aj keď ihneď nastolila prísny režim a vysoké nároky, veľmi rýchlo sa dostala medzi najlepšie školy nielen v Bratislave, ale v rámci celého Slovenska.

Od prvotného vstupu na pomyselný školský trh si škola nastolila trend modernizácie a v porovnaní s ostatnými školskými zariadeniami zaviedla úplne iný systém. “Nie sú tu, ani neboli, napríklad kmeňové triedy, žiaci sa každú vyučovaciu hodinu presúvajú do modernej odbornej učebne, ktorú má učiteľ pri svojom kabinete. Bolo to ústretové voči učiteľovi a zároveň to predstavovalo vyššiu kvalitu vzdelávania pre žiaka,” približuje Kyndl s tým, že moderné laboratóriá boli na to obdobie veľmi dobre vybavené. Ďalším inovatívnym faktorom, ktorým sa gymnázium zapísalo do povedomia verejnosti, bol fakt, že bolo jednou z prvých škôl, ktorá mala vlastný školský bazén. Hodina plávania jedenkrát do týždňa bola vtedy povinná. “V tom čase nebola plavecká gramotnosť až na takej úrovni, takže pre mnohých bolo vzácne, že sa tu naučili plávať,” spomína riaditeľ.

Pre gymnázium bola podľa neho od začiatku na prvom mieste inovatívnosť, modernizácia a odbornosť. Tak sa postupne dostávala medzi popredné školy. Začala organizovať rôzne súťaže, jednou z nich bola aj literárna súťaž, podľa ktorej nesie aj súčasné pomenovanie Gymnázium Ladislava Novomeského. Rozbehla spoluprácu s mnohými zahraničnými školami, napríklad Humbolt Schule v Berlíne, čím sa položili základy spolupráce vo vedecko-technickej tvorivosti mládeže. “Naša škola bola zakladateľom stredoškolskej odbornej činnosti v Československu,” hrdo hovorí Kyndl.

Na krízové obdobie školy si jej súčasný riaditeľ, ktorý tu najprv študoval a predtým, ako sa stal riaditeľom, aj učil, nespomína. Akurát ťažšie obdobie nastalo, nielen však pre túto školu, po zmene spoločensko-politickej situácie v rokoch 1988 – 1989, ktorá priniesla aj zmeny v školstve. Strácali sa dovtedajšie stranícke kontakty a vedenie školy tak zostalo na bedrách riaditeľov, učiteľského kolektívu a rodičov.

“Na druhej strane na to spomínam veľmi dobre, lebo to bolo obdobie, keď sa riaditeľ školy mohol naozaj cítiť, že je zodpovedný za tú školu. Že má nejaké práva, právomoc niečo presadiť. Bolo to nadšenie riaditeľov ťahať školy svojím žiadaným smerom,” spomína Kyndl. Škola si však podľa neho dokázala udržať rovnako vysokú úroveň a kvalitu ako na začiatku, tak aj po politických zmenách. “Na Slovensku možno neexistuje škola, kde za 52 rokov by boli len dvaja riaditelia,” upozorňuje Kyndl. Prvý riaditeľ Jozef Filan pôsobil na poste 27 rokov, jej súčasný riaditeľ túto funkciu vykonáva 25 rokov.

Gymnázium Ladislava Novomeského ponúka rodinnú atmosféru

Na Gymnáziu Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici v bratislavskom Ružinove žijú žiaci a učitelia ako jedna veľká rodia. V súčasnosti umožňuje štvorročné a osemročné štúdium. V dvadsiatich triedach študuje momentálne približne 620 žiakov. Tí pritom nemajú kmeňové triedy, ale hodiny absolvujú v odborných učebniach. Ich špecifikom je tiež malé okienko na dverách, podľa vzoru niektorých zahraničných škôl.

“Vždy bolo mojím veľkým cieľom, aby starší žiak nešikanoval, nepodceňoval alebo sa nenadraďoval nad mladšieho,” povedal pre TASR riaditeľ gymnázia Norbert Kyndl. Škola si preto okrem iného zakladá na budovaní správnej atmosféry a vytváraní a upevňovaní školských tímov, v ktorých majú svoje zastúpenie ako starší a skúsenejší žiaci, tak mladšie ročníky. Dopomáhajú tomu aj pravidelné letné “ozdravovacie” pobyty v Chorvátsku či zimné lyžovačky v Rakúsku. “Spoločné trápenia i radosti kolektív stužujú,” vysvetlil Kyndl s tým, že podobných podujatí na upevnenie školskej komunity a posilnenie kolektívu je omnoho viac.

Neopakovateľnú atmosféru v škole vytvárajú podľa jej riaditeľa aj projekty, do ktorých sa gymnázium zapája a ktoré ponúka. Obsiahnuté je v nich vraj skoro celé vzdelávanie. “Od športu, cez jazyky či prírodovedné predmety až po veci, ktoré sa v školách neučia, ale pre život sú potrebné,” priblížil riaditeľ. Škola je napríklad jedinou na Slovensku, v ktorej sa vyučuje predmet predlekárska prvá pomoc s oprávnením udeľovať certifikáty. “To sa neučíte pre učiteľa, to sa učíte pre seba, pre život. Lebo popoludní sa môže stať, že sa niekto dostane do takej situácie, že budete bezradne, ako vzdelaný gymnazista, stáť plný vedomostí o hviezdnej sústave a fyzikálnych zákonoch pozerať na dotyčného, že ako mu pomôcť,” zvykne vraj žiakom hovorievať.

V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu venuje škola pozornosť aj ekológii a ochrane životného prostredia. Od roku 2000 realizuje napríklad environmentálnu výchovu a má učebňu v prírode, v areáli školy žiaci vysádzajú stromčeky, ale taktiež separujú odpad a zbierajú papier, PET fľaše a baterky. Gymnázium je tiež pilotnou školou projektu Zelená škola pre SR, zapojené je to projektov Modrá škola a Zdravá škola, vedie tiež onkologickú výchovu.

V rámci spoločenskej výchovy ponúka tanečnú výchovu, v rámci nej každý záujemca absolvuje svetový tanečný program. Má však tiež možnosť absolvovať aj teoretickú spoločenskú výchovu, teda obliekanie, stolovanie, pozdravy či písanie pozvánok. “Myslím si, že absolvent gymnázia by toto všetko mal ovládať,” konštatoval riaditeľ, pričom za ďalšie špecifikum školy označil plávanie ako normálny predmet, mimo telesnej výchovy, z ktorého sú žiaci známkovaní. Neopomul ani modelársky krúžok, v ktorom sa žiaci cez vláčiky učia elektrotechniku. Škola tiež ponúka možnosť bezplatného získania nemeckých jazykových certifikátov postačujúcich pre prijatie na univerzitné štúdium v Nemecku i vysoké školy v nemecky hovoriacich krajinách.

Na otázku, aké sú plány školy v oblasti ďalších inovácií, riaditeľ uviedol, že je maximálne spokojný, aj keď sa vždy nájde niečo na skvalitnenie výučby, čo treba vylepšiť. “Povedal by som ale, že momentálne sme špičkovo vybavená škola,” konštatoval. Škola má 11 interaktívnych tabúľ, každá trieda má počítač, dataprojektor s premietacím plátnom. Fungujú elektronické triedne knihy, teda žiadne papiere a všetko sa zapisuje do počítača. Učitelia chodia na hodiny s USB kľúčom, kde majú pripravené učivo, prednášky či písomky. Prírodovedné projekty sú vybavené modernými pomôckami.

“Poteší ma, že mnohí, keď odchádzajú, tak sa pýtajú, či sme súkromná škola. Lebo obyčajné štátne školy vyzerajú často inakšie,” hovorí riaditeľ. Je to však podľa neho vďaka financiám, ktoré sa im podarilo mimorozpočtovo za posledných 20 rokov získať. Ak by vraj pristavili kamión a naložili doň všetko, čo škola získala svojou prácou, čiže čo nie je štátne, zostali by takmer holé steny. “Je to všetko o vzťahu ku škole,” myslí si Kyndl, ktorý zároveň za akúsi raritu považuje stále funkčný bazén v nepretržitej prevádzke od roku 1968.

Gymnázium Ladislava Novomeského vychovalo množstvo osobností

Gymnázium Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici v bratislavskom Ružinove vychovalo počas svojej 52-ročnej histórie stovky odborníkov – lekárov, farmaceutov, prírodovedcov, inžinierov, učiteľov, politikov, podnikateľov, spisovateľov, novinárov, hercov, športovcov či spevákov.

Štyridsať rokov od úspešného ukončenia štúdia si tento rok pripomenul exminister školstva a bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, ktorý školu navštevoval v rokoch 1972 až 1976. “Ja som nebol úplne kockatý, takže ma to neťahalo na Novohradskú,” spomína Ftáčnik na výber gymnázia. Hľadal síce sprvu len kvalitnú školu s dobrým menom, na ktorej by mohol po základnej škole pokračovať v angličtine, nakoniec však našiel omnoho viac.

“Škola mi dala veľmi dobrú odbornú prípravu z matematiky a fyziky, ktoré som mal veľmi rád. Jazykové znalosti, z ktorých žijem dodnes, a to nielen z angličtiny, ale aj ruštiny. A dala mi možnosť dospieť v prostredí, ktoré bolo prajné k študentským aktivitám,” povedal pre TASR Ftáčnik. Za kuriózne považuje, že celé desaťročia mala škola iba dvoch riaditeľov, pričom každý jej vtisol svoju pečať. Od Jozefa Filana je to dôraz na kvalitu vyučovania, súčasný riaditeľ zasa priniesol všetko to, čo ju robí výnimočnou. Špecialitou školy je podľa neho tiež bazén a aula.

“Rok po mne tam prišli študovať moji bratia, takže sme boli traja Ftáčnikovci na škole. My sme takto absolvovali základnú školu, strednú školu a aj vysokú školu. Nebola to náhoda, bratia vedeli, že idú na dobrú školu,” dodal Ftáčnik.

Najlepšie ako sa len dá, spomína na svoje gymnaziálne časy aj moderátorka Iveta Malachovská, ktorá na škole študovala v rokoch 1978 až 1983. Pri výbere školy to vraj pritom mala jednoduché. Bývala vtedy na Schiffelovej ulici, kde chodila na základnú školu. Tri zástavky trolejbusom vpravo bola Novohradská, vychýrené matematické gymnázium a presne tri zástavky vľavo bola Tomášikova, o ktorej vedela, že je náročná, ale super. “A pozor, jediná škola široko-ďaleko mala bazén, aulu, krásny areál. Jednoducho, škola, o akej sa sníva,” spomína Malachovská.

Ako zdôraznila, škola jej dala obrovské vedomosti vo všetkom. Nie nadarmo sa podľa nej hovorilo, že trojka na Tomášičke by bola na iných gymnáziách jednotkou. “Život ma presvedčil, že to, čo tu do mňa vložili, sa mi tisícnásobne vrátilo,” povedala pre TASR. Zároveň ale podotýka, že to nie sú len vedomosti, vďaka ktorým rozvíja svoju kariéru, ale je to aj ľudskosť, spolupatričnosť, chápanie a skvelí priatelia na celý život.

Na gymnázium, kde si človek vytvára vzťahy na celý život a ktoré navštevoval v rokoch 1982 až 1986, veľmi rád spomína aj podnikateľ a zakladateľ firmy Tempest Peter Kotuliak. Škola bola podľa neho jedna z mála, ktorá sa orientovala ako prírodovedným smerom, čiže kvalitná matematika, fyzika, chémia a prírodoveda, tak aj jazykovým smerom, čiže angličtina, nemčina a francúzština. Sám skôr inklinoval k matematike, neskôr k výpočtovej technike, ale zároveň mal rád históriu.

Gymnázium malo ako jedna z prvých stredných škôl minipočítač SMEP SM4-20, ktorý mládež obdivovala a nenechala si vraj ujsť jedinú príležitosť vymýšľať rôzne programy a skúmať, čo dokáže. Nezabúda ale ani na športové podujatia, branné cvičenia či zemiakové brigády plné “nezbedností”, ale ani na bazén. “Takže si spomínam na “pekelné” hodiny v bazéne, na “jednoduchú” matematiku a na hodiny dejepisu, ktoré mi dali pocit, že často viem viac, ako bolo v knihe,” zaspomínal pre TASR Kotuliak. Škola mu dala veľa. Po osobnej stránke veľa známych a kamarátov, ktorých stretáva dodnes, z profesionálneho hľadiska hlavne jeho prácu. “Láska k IT sa určite formovala u mňa na gymnáziu. Okrem toho som si odniesol kvalitné vzdelanie,” dodal. Pekné časy a nezabudnuteľné chvíle zažila na gymnáziu aj herečka a moderátorka Katarína Brychtová, ktorá ho navštevovala v rokoch 1981 až 1985. Tá si ho vybrala aj preto, aby mohla pokračovať po základnej škole vo francúzskom jazyku. “Škola mi dala dobrý základ. Napríklad výbornú kondičku, ktorú som mohla neskôr využiť pri herectve,” zaspomínala Brychtová, pričom nezabudla ani na hodiny plávania, vďaka ktorým vie veľmi dobre plávať takmer všetky štýly, okrem motýlika. Škola podľa nej pomáhala vnímať svet a formovať názory a našla v nej množstvo úžasných priateľov. Dodnes sa vraj niekoľko spolužiačok stretáva na rôznych oslavách alebo spolu niekam cestujú.

Gymnázium si vybrala aj bývalá premiérka Iveta Radičová, politik a právnik Radoslav Procházka, politik a podnikateľ Andrej Babiš, sociológ Michal Vašečka, spisovateľka Denisa Fulmeková, herečka Elena Podzámska, herečka a moderátorka Karin Majtánová či fitneska Zora Czoborová. Silné zastúpenie majú aj športovci, napríklad dvojnásobný majster Európy v krasokorčuľovaní Jozef Sabovčík, tenista, olympijský víťaz z roku 1988 Miroslav Mečíř či tréner Novaka Djokoviča Marián Vajda.