Môj profil 
Predplatné
Bratislava 6. marca (TASR) – Pri územnom plánovaní by sa po novom mali brať do úvahy údaje geologického charakteru, a to najmä v súvislosti s možnými zosuvmi pôdy. Počíta s tým novela geologického zákona, na základe ktorej by ministerstvo životného prostredia vo svojom záväznom stanovisku k navrhovanej územnoplánovacej dokumentácii poskytovalo informácie o zosuvných územiach a iných geologických hazardoch. Zároveň by aj stanovovalo podmienky využiteľnosti takýchto území.
"Nové opatrenia nám významne môžu pomôcť ochrániť životy, zdravie a majetok občanov," povedal na margo novely šéf envirorezortu Peter Žiga. Týmto spôsobom sa má zabezpečiť tzv. systém predbežnej opatrnosti a prevencia nežiaducich stavebných zásahov do rizikových území. Štát by súčasne nemusel vynakladať množstvo prostriedkov na prieskum a sanáciu havarijných zosuvov, ktorých vznik podporil človek svojimi aktivitami.
Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje vyše 21.000 svahových deformácií, ktoré zasahujú na takmer 5,25 percenta rozlohy Slovenska. Zosuvy na Slovensku ohrozujú cesty, vrátane diaľnic, ale aj vodovody, plynovody a takmer 30.000 stavieb. "Skúsenosti z predchádzajúcich období motivovali rezort hľadať riešenia, ktoré by pomohli predísť celému radu problémov spojených s deštrukciou alebo poškodzovaním stavieb. Jedným z riešení je zabezpečiť dostatočné rešpektovanie existujúcich informácií o výskyte svahových deformácií a o územiach náchylných na zosúvanie pri územnom plánovaní," doplnil hovorca envirorezortu Maroš Stano.
Hrozbu zosuvov ľudia naplno pocítili po extrémnych zrážkach v roku 2010, kedy došlo ku katastrofálnym zosuvom v Nižnej Myšli, Kapušanoch, Prešove a v ďalších lokalitách. Boli spojené s deštrukciou domov a priamym ohrozením života ľudí. Právna norma, ktorá by takýmto situáciám mala zabrániť, by v prípade súhlasného stanoviska vlády, parlamentu a prezidenta mala platiť od októbra tohto roku.
.JPG)
.jpg)
