Sprostredkovanie rokovaní medzi Saudskou Arábiou a Iránom zo strany Číny v marci bolo ďalším krokom v rámci seizmickej zmeny mocenskej rovnováhy vo svete. Okrem tohto diplomatického víťazstva sa Peking – pri súčasnom rozsiahlom hospodárskom napredovaní po celom svete – usiluje o odstránenie hegemónie amerického dolára.

V arabskom svete sa už v minulosti objavili pokusy o prijatie alternatívnych mien. Počas posledných rokov vlády Saddáma Husajna sa Irak snažil predávať ropu v eurách. Okrem toho sa Líbya v roku 2000 usilovala o vytvorenie panafrického zlatého štandardu. Neobjavili sa však žiadne významné pokusy o oslabenie amerického dolára, čo čiastočne urýchlila finančná kríza v rokoch 2007 – 2008, počas ktorej sa snahy o de-dolarizáciu oslabili.

Rýchly vzostup Číny to však zmenil. Čínski predstavitelia sa netajili tým, že chcú oslabiť silu dolára, čo by mohlo viesť k väčšiemu prijatiu čínskeho jüanu – alebo renminbi. Tým by sa oslabila americká hospodárska moc, ktorá spolu s vojenskou dominanciou umožnila USA formovať svetový poriadok.

Čína sa tiež snaží ekonomicky zabezpečiť voči doláru, aby zmiernila hrozbu amerických sankcií, akým čelilo Rusko, čo podnietilo aj Moskvu, aby zvýšila svoje rezervy v jüane.

Vzhľadom na vnímaný nedostatok autority Washingtonu v regióne ruská vojenská ofenzíva na Ukrajine ešte viac premiešala blízkovýchodný poriadok, pričom sankcie USA voči Moskve podnietili regionálne štáty, aby si vybrali stranu.

Tento ukrajinský konflikt posilnil realitu, že sankcie USA môžu byť vždy uvalené, ale niektoré štáty vrátane niektorých krajín Perzského zálivu bohatých na ropu sa tiež vzopreli Washingtonu a udržiavajú a dokonca rozširujú vzťahy s Ruskom a Čínou. A keďže Čína pôsobí ako hospodárska veľmoc, s ktorou sa dá obchodovať, konflikt nepochybne ešte viac posilnil hospodársky vplyv Pekingu v regióne.

V konečnom dôsledku sa hospodárska moc rovná politickej moci. Hegemónia USA vo svetovom poriadku po skončení studenej vojny bola do veľkej miery dosiahnutá prostredníctvom dolára ako globálnej rezervnej meny. Akýkoľvek pokles používania dolára by rovnako súvisel s poklesom hegemónie USA.

Renminbi na Blízkom východe

Niektoré krajiny Blízkeho východu privítali možnosť obchodovať s alternatívnymi menami k doláru – očakávaný dôsledok toho, že Čína sa stala vedúcim hospodárskym aktérom v regióne. Čína sa napokon stala najväčším obchodným partnerom Blízkeho východu, a to aj v kľúčových štátoch, ako sú SAE, Saudská Arábia, Irak a Irán.

Vezmime si napríklad Spojené arabské emiráty (SAE), ktoré sa v poslednom desaťročí postupne zbavili závislosti od USA a posilnili svoju pozíciu krajiny, s ktorou musia spolupracovať všetky globálne mocnosti. V marci prispeli k najväčšiemu obchodu so skvapalneným zemným plynom (LNG) v čínskych jüanoch medzi spoločnosťami TotalEnergies a China National Offshore Oil Corporation. Významné je nielen to, že Total je francúzska a západná spoločnosť, ale aj to, že Abú Zabí pomohlo k tomuto kroku, čím sa otvorili dvere pre väčšie využívanie jüanu.

Určite to odráža širší posun v regionálnom bloku, Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC). Saudská Arábia údajne nedávno rokovala aj s čínskymi predstaviteľmi o predaji ropy do Číny v jüanoch po tom, ako to v decembri 2022 navrhol prezident Si Ťin-pching. USA sú tradične najväčším odberateľom saudskej ropy, pričom americký dolár je naviazaný na cenu ropy – tvorí “petrodolár”. Vďaka tomu mali USA aj značný vplyv na OPEC, čo znamená, že vzťahy so Saudskou Arábiou boli kľúčové pre záujmy USA na Blízkom východe.

Aby bolo jasné, aj keby Saudská Arábia akceptovala platby v jüanoch, ktorými by potom mohla platiť za čínsky dovoz, samotná táto skutočnosť by hegemóniu dolára nenarušila. Napokon, hlavné mestá Perzského zálivu jednomyseľne akceptujú, že petrodolár sa nikam neposunie, a v súčasnosti ho stále vítajú kvôli stabilite a likvidite, ktorú poskytuje.

S postupujúcim ekonomickým vplyvom Číny však znížená angažovanosť USA na Blízkom východe stále otvára dvere renminbi. Vo februári Irak oznámil, že plánuje akceptovať obchodovanie s Čínou v jüanoch, čo prišlo po tom, ako Bagdad čelil nedostatku amerických dolárov vo svojej centrálnej banke – čo je pre ekonomiku bohatú na ropu znepokojujúca situácia. Čína už nahradila USA tým, že vo veľkom investovala do irackej ropnej infraštruktúry, ktorú USA v povojnovom období v krajine zanedbali.

Nie je to len jüan, ktorý vstupuje na trhy Blízkeho východu. V januári India a Spojené arabské emiráty rokovali o plánoch Abú Zabí predávať neropný tovar do Dillí v indickej rupii (INR). GCC, konkrétne prostredníctvom SAE, zjavne poháňa tento posun v diverzifikácii hospodárskeho prostredia.

Sankcie a tlak USA

Nové meny sa môžu zdať atraktívne vzhľadom na to, ako USA využívajú dolár na vyvíjanie politického tlaku, podporovaného finančnými inštitúciami, ako je MMF, ktorý kritici považujú za ruku zahraničnej politiky USA.

Sankcie voči Rusku ukazujú, že USA využívajú svoj štatút rezervnej meny na nátlak a trestanie krajín. Podobne ako Rusko, aj iránska centrálna banka bola sankciami USA obmedzená. Vyhrážala sa tiež devalváciou vlastnej meny, aby získala prevahu v obchodných vojnách, zatiaľ čo Washington využíva celosvetový dosah dolára aj na podporu vlastného hospodárstva.

Takáto výzbroj dolára fungovala, keď boli USA hlavným svetovým hegemónom a dolár zostal medzinárodnou rezervnou menou. Teraz majú štáty, ktoré sa cítili byť pod ekonomickým tlakom USA, iné možnosti. Iránska centrálna banka, ktorá roky znášala americké sankcie, zaradila jüan medzi hlavné meny na obchodovanie. Irán už predal ropu Číne v jüanoch a vzhľadom na tlak Západu Teherán dúfa, že sa úplne vzdá dolára a eura a bude s Čínou obchodovať v jüanoch všade, kde to bude možné.

Niektoré regionálne krajiny prejavili túžbu vymaniť sa z ekonomického vplyvu USA, ktorý bol niekedy kritizovaný ako zasahovanie kvôli politicky viazanej pomoci. V Tunisku provládne hnutie vyjadrilo nádej, že sa Tunis pripojí k Alžírsku, Egyptu a Saudskej Arábii a požiada o vstup do skupiny BRICS, ktorá v súčasnosti zahŕňa Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku.

Hoci takéto ponuky nie sú jednoznačné ani zaručené, že budú prijaté, protizápadné nálady a nálady MMF v Tunise odrážajú to, že Tunisko a ďalšie štáty môžu uprednostniť posun smerom k Číne a iným rozvíjajúcim sa hospodárskym mocnostiam, ktoré by mohli byť vítané ako menej zasahujúce.

Niektorí pozorovatelia tvrdia, že samotný BRICS sa stal potenciálnym nástrojom na oslabenie hegemónie USA a de-dolarizáciu krajín, a v rámci organizácie zjavne existujú želania dosiahnuť tento cieľ. Dňa 13. apríla vyzval brazílsky ľavicový prezident Lula da Silva na vytvorenie novej meny, v ktorej by členovia BRICS mohli obchodovať namiesto dolára, a povedal: “Každý večer sa sám seba pýtam, prečo musia všetky krajiny založiť svoj obchod na dolári” pred tlieskajúcimi čínskymi a brazílskymi hodnostármi v Šanghaji.

Hoci v tejto chvíli ide zväčša o symbolické vyhlásenie, takéto snahy by mohli ešte viac upevniť možnosti krajín Blízkeho východu a severnej Afriky obchodovať v rôznych menách, ak by vstúpili do BRICS.

Výzva pre dolár

Napriek týmto výzvam voči doláru by sa jeho sila nemala úplne odmietnuť. Väčšina finančných transakcií, medzinárodných dlhov a obchodných faktúr sa v súčasnosti uskutočňuje v dolároch. A v roku 2021 bolo takmer 60 % svetových devízových rezerv uložených v dolároch. V prípade ropy je 80 percent globálnych transakcií denominovaných v dolároch.

Čína by čelila obrovskej výzve nahradiť dolár na celom svete a na Blízkom východe. V praxi by musela presvedčiť centrálne banky, aby držali v devízových rezervách aspoň 700 miliárd dolárov v hodnote jüanu, aby sa stal rezervnou menou tak, ako to majú USA.

Okrem toho sa jüan nepovažuje za tvrdú menu, čo znamená, že v súčasnosti je považovaný za menej stabilný ako dolár. Čína by musela zvážiť prispôsobenie svojej menovej politiky a dokázať centrálnym bankám, že stabilita jüanu sa môže vyrovnať stabilite dolára, a teda plne internacionalizovať svoju menu.

Svetové rezervy však korelovali s vedúcou svetovou veľmocou. Kedysi v rezervách dominovalo Portugalsko a neskôr Španielsko, rovnako ako meny Holandska a Francúzska v 17. a 18. storočí. Britské impérium urobilo z libry šterlingov rezervnú menu v 19. a na začiatku 20. storočia na obchodovanie v rámci svojich kolónií, kým USA neprevzali štafetu globálnej superveľmoci.

Budúcnosť je samozrejme neistá a premenné sa môžu zmeniť. Zatiaľ však má viac krajín ďalšie možnosti obchodovať vo viacerých menách, napríklad v renminbi, ako aj v dolári.

Čína cíti krv, pretože pozoruje odumierajúcu hegemóniu USA, a to je v súlade s rýchlym hospodárskym rastom samotného Pekingu v posledných niekoľkých desaťročiach. Okrem toho rôzni finanční analytici predpovedajú, že čínska ekonomika do roku 2050 pohodlne prekoná USA. To, že sa Čína stane najvyššou hospodárskou mocnosťou na svete, by výrazne prispelo k tomu, kto bude kontrolovať svetové rezervy.

Mimochodom, táto prognóza bude rok po stých narodeninách Komunistickej strany Číny v roku 2049, ktoré prezident Si Ťin-pching vyjadril ako cieľ, do ktorého sa krajina bude snažiť vyvinúť natoľko, že bude schopná uplatňovať obrovský globálny vplyv a moc.