Moskva 23. septembra 2022 (HSP/vz.ru/Foto:TASR/AP-Kostiantyn Liberov)
Ak by sme povedali, že vyhlásenie plebiscitov v republikách Donbasu a následne v Chersonskej a Záporožskej oblasti malo šokujúci účinok, bolo by to veľmi mierne. Význam a náhlosť tohto kroku jasne ukázala dynamika obchodovania na ruskom akciovom trhu. Hoci sociálne médiá sú už niekoľko týždňov zachvátené hystériou v súvislosti s útokmi AFU v Charkovskej oblasti, investorov to neodradilo, pretože si uvedomovali, že reakcia mediálneho priestoru je značne prehnaná. Hneď po oznámení referend sa však trh prepadol, pretože tento krok zásadne mení strategickú rovnováhu. Najmä presunutie hospodárskej priepasti so Západom z dočasnej na dlhodobú
Je charakteristické, že trh na čiastočnú mobilizáciu oznámenú nasledujúci deň reagoval na rozdiel od online verejnosti oveľa pokojnejšie a popoludní dokonca začal vyrovnávať straty. To neznamená, že táto správa je menej významná alebo pozitívnejšia, ale v skutočnosti je logickým dôsledkom rozhodnutia o anexii území.
Mobilizácia, ktorá sa teraz začína, je čisto technickým krokom. Po prvé, mobilizovaní majú byť platení rovnakými sadzbami ako zmluvní vojaci; po druhé, plánuje sa ich nábor v množstve zodpovedajúcom približne 15 % už existujúceho stavu armády a Rosgvardie. O žiadnom prudkom a radikálnom náraste armády teda nemôže byť reč – ide len o 1,2 % vycvičených záloh. To samozrejme neznamená dramatické zvýšenie rozsahu bojových operácií.
Okrem toho bude trvať viac ako mesiac, kým sa povolá a preškolí 300 000 ľudí a kým sa premenia na ucelené jednotky. A ak sa takéto opatrenie neprijalo skôr, bolo to len preto, že nebola istota, že muži, odtrhnutí od svojej bežnej práce, budú mať čas stať sa skutočnou silou skôr, než sa boje skončia. Samozrejme, neskončilo by sa to úplnou likvidáciou ukrajinského štátu, ale mierom za našich podmienok. Pretože ani 200-tisíc, ba ani 500-tisíc vojakov by nestačilo na úplnú kontrolu územia väčšieho ako rozloha Francúzska a na prístup k hraniciam Poľska, Maďarska a Moldavska.
To bol zrejme dôvod, prečo sa otázka pripojenia už oslobodených regiónov k Rusku odložila do budúcnosti. Kremeľ bol podľa zásad čínskej stratégie pripravený postaviť Zelenskému alebo jeho nástupcovi „zlatý most“ – dať im možnosť prehrať bez straty tváre. Otázka štatútu území, ktoré už sú pod kontrolou Ruska, by mohla osladiť horkú pilulku. Mohli by sa napríklad formálne vrátiť na Ukrajinu, ale samozrejme s úplne iným štatútom – bližšie k tomu, ktorý vyplýva z Minských dohôd pre DĽR a LĽR, s podstatne väčšími právami a vlastnými silami sebaobrany. Samotné republiky by mohli byť uznané ako nezávislé, ale bez toho, aby sa stali súčasťou Ruskej federácie.
Teraz, na pozadí neústupnosti Kyjeva a ochoty Západu spáliť obrovské zdroje v ukrajinskej peci, Moskva uzatvára túto možnosť svojim oponentom – s územiami, ktoré sa stali súčasťou Ruska, sa už nedá vyjednávať. A to znamená, že špeciálna operácia prechádza do iného formátu – bojovať sa bude do vyčerpania Ukrajiny. Nepriamo to potvrdzujú aj údery, ktoré ruská strana podnikla na ukrajinskú infraštruktúru. Predtým sa jej zničenie považovalo za nevhodné, pravdepodobne preto, že by potenciálne zhoršilo povojnovú humanitárnu a hospodársku situáciu, najmä znížením dopytu po ruských energetických zdrojoch budúcej denacifikovanej a demilitarizovanej Ukrajiny. A na tých územiach, ktoré by boli odstúpené Rusku alebo by sa s ním spriatelili, by sme museli obnoviť to, čo bolo zničené. Teraz sa tieto riziká posúvajú do neistej budúcnosti.
Neviem, čo bolo hlavným dôvodom zmeny stratégie. Bola to snaha, aby náklady Západu na tento konflikt boli čo najvyššie, a to tak z hľadiska výdavkov na zbrane a vybavenie, ako aj z hľadiska nedostatku zdrojov, alebo to bolo pochopenie, že udržanie Ukrajiny aj ako odzbrojeného a neutralizovaného „nárazníka“ je neprijateľné. Rozhodne však neplatí, že vyčlenené jednotky nestačia na víťazstvo. Ruské zoskupenie je schopné rozdrviť ukrajinské sily, dokonca aj podľa Šojguom jasne podhodnotených údajov o ukrajinských stratách. Ale na rozhodujúci prechod do masívnej ofenzívy nebudú teraz mobilizovaní záložníci stačiť – klasická vojenská veda vyžaduje na tento účel aspoň trojnásobnú prevahu.
Mobilizácia sa vykonáva na iné účely. Tí, ktorí majú radi šachy, vedia, že ten, komu prvému dôjdu ťahy, ktoré nevedú k strate figúr a pozície, prehráva. Dnes, Ukrajine so štyrmi vlnami mobilizácie, vyprázdnením arzenálov NATO, narastaním dlhu a vyčerpaním nekonvenčných spôsobov vedenia vojny, Moskva ukázala niečo z balíka tromfov, ktoré má ešte v rukáve – mobilizačné zdroje prevyšujúce celú mužskú populáciu Ukrajiny, ťažké bomby, údery na kľúčové infraštruktúrne objekty.
A to bude mať teraz na Ukrajincov, ktorí už dúfali v šťastný výsledok ich posledného úsilia, oveľa väčší účinok ako by to mohlo mať v marci. A čo je najdôležitejšie, v očiach Rusov aj vo vnímaní svetového spoločenstva to bude celkom oprávnené. Ako hovorieval môj otec: „Sopliakov bozkajú prvých“.