CESTA DO SRBSKA A NÁVŠTEVA MATICE

 S veľkou vďačnosťou prijala delegácia záujem profesora Dragana Stanića o dejiny a súčasné postavenie Slovenských pohľadov, ale aj o samotnú Maticu slovenskú, ktorú sám ocenil ako jednu z najaktívnejších a najvýznamnejších Matíc. Už v úvode zazneli slová Dr. Mariána Gešpera o osobnosti, ktorá prepojila srbskú a slovenskú kultúru — Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, ktorý práve z Nového Sadu poslal list Martinovi Hamuljakovi roku 1827 s myšlienkou založiť Maticu slovenskú. Sám Šafárik bol spoluzakladateľom a členom Matice srbskej i Matice českej (1831), aktívne prispieval aj do prvého srbského časopisu Letopisu Matice srbskej.

Významným faktorom pozvania zo strany Matice srbskej bol IV. a V. kongres matíc a inštitúcii slovanských národov v Martine, ktoré sa uskutočnili 5. až 6. júna 2019 a 3. až 4. augusta 2023 s účasťou srbských matičných predstaviteľov.

Polovička delegácie išla z východu, druhá polovička zo západu, pričom zraz bol dohodnutý v Budapešti. Auto, ktoré prešlo stovky kilometrov maďarskou a srbskou krajinou, riadil tajomník Mladej Matice Lukáš Havlík. Delegácia dorazila v poobedných hodinách, ubytovala sa v hotely Zenit a následne navštívila sídlo Matice srbskej v Novom Sade. Budova je skutočne monumentálna, preplnená nádhernými romantickými obrazmi a v popredí sa nachádzajú busty národných dejateľov Srbska.

Pôvodná Matica srbská bola založená roku 1826 v Pešti ako vôbec prvá zo slovanských Matíc založená  Jovanom Hadžićom. Do Nového Sadu bolo jej sídlo premiestnené až v roku 1864. Aj keď pôvodne realizovala aj širokú kultúrnu činnosť v súčasnosti je jej funkcia je predovšetkým vedecká, pričom dominuje knižná kultúra. Diskusia, ako forma kultúrnej výmene medzi predstaviteľmi Matíc a srbskými spisovateľmi a vedcami, trvala celé dve hodiny. Zúčastnili sa jej: Marián Gešper, Dragan Stanić, Peter Schvantner (aj za Mladú Maticu), Lukáš Perný, Selimir Radulovič (Letopis Matice srpske), Zdenka Valent Belić (Novi život a preklad), Jela Maricević (predsedníčka výboru srbských mladých matičiarov), spisovateľ Zoran Đerić, riaditeľ Kultúrneho centra Vojvodiny, vydavateľ, básnik a kritik Nenad Šaponja a ďalšie významné osobnosti.

Kým Matica slovenská čelila zo strany štátu v dejinám neustálym útokom, Matica srbská je Srbskou republikou uznávaná a široko podporovaná, čo nech je našim slovenským politikom vzorom! Predseda Matice slovenskej vyjadril nádej, že nová vláda inštitúciu podporí aj rozvoj Matice slovenskej ako je tomu v prípade srbskej matičnej ustanovizni. V tejto súvislosti predseda MS Gešper pripomenul úlohu Matice slovenskej v zabezpečení dejinnej kontinuity národného pohybu, ochrane originálnej národnej kultúry, národno-kultúrneho dedičstva a v neposlednom rade pri výchove novej intelektuálnej národnej elity. Navrhol okrem osobitnej rubriky pre srbsko-slovenskú literárnu výmenu v Slovenských pohľadoch aj pracovné stretnutie početnejších zástupcov mladých srbských a slovenských matičiarov. Výsledkom diskusie bola dohoda o niekoľkých formách spolupráce. Jednak vznikne spomínaná rubrika kultúrnej výmeny v Slovenských pohľadoch, kooperácia pri vydávaní spoločných dvojjazyčných kníh a taktiež vedecká konferencia o slovenskej a srbskej literatúre, či v dejinách prienikových bodov, vzájomná účasť slovenských a srbských mladých matičiarov na spoločných aktivitách matíc Spomenuté boli aj dva nové založené matičné odbory (Slovanský a Kulturologicko-filozofický) ako ďalšie platformy vedeckej spolupráce.

Po internej diskusii nasledovala vedecká časť podujatia Matica slovačka i časopis Slovenské pohlady. Podujatie uviedol profesor Stanić, ktorý privítal a predstavil hostí. Následne dal slovo predsedovi MS Dr. Gešperovi, ktorí prítomným predniesol podrobnú historickú cestu Matice slovenskej a jej aktuálne úlohy i postavenie ako verejnoprávnej ustanovizne. Prof. Dr. Michal Harpaň prehovoril v srbštine o histórii časopisu Slovenské pohlady, Radoslav Žgrada o histórii a súčasnosti časopisu Slovenské pohlady, Dr. Lukaš Perný o funkcii a význame časopisu, Dr. Zdenka Valent Belić porozprávala o spolupráci časopisov Novi život a Slovenské pohľady a prečítala svoju poéziu.

Záznam z prezentácie je k dispozícii na Youtube srbskej Matice.

Oba príspevky sú publikované na stránke Slovenských pohľadov.

Vo večerných hodinách časť delegácia navštívila centrum mesta, ktoré žije čulým kolektivistickým, spoločenským a extrovertným duchom až do neskorej noci. To, že novosadčania sú prirodzene kolektivistickí, potvrdil aj samotný Dragan Stanić. Prakticky každý večer, dokonca aj v pracovnom týždni, si môžete v podnikoch vypočuť živú hudbu miestnych hudobníkov spievajúcich tak srbské, ako aj svetové hity. Národovectvo je v Srbsku skutočne silná idea, čo dokazujú všadeprítomné národné pamätníky, ale aj národné symboly. Slovanská pohostinnosť Srbov je grandiózna (štedré a rozmanité, chutné porcie jedál len doplňujú celkový obraz o srbskej pohostinnosti). Z nápojov dominuje legendárna rakija (najčastejšie verzia djula), z jedál pleskavica (obohatená vynikajúcim šalátom s balkánskym syrom a čerstvým pita chlebíkom), burek a v Bačskom Petrovci povestné “klbásy”.

BELEHRAD, SRBSKÍ SPISOVATELIA A J. B. TITO

V nasledujúci deň navštívila delegácia metropolu Srbska, kde sa nachádza sídlo Združenia srbských spisovateľov. Preklad zabezpečil vynikajúci slovenský spisovateľ a publicista Martin Prebudila. Delegácia sa spoznala s významnými osobnosťami srbskej literatúry (Veselin Misnic, Radomir Andrič a ďalší) a opätovne zdôraznila potrebu zintenzívnenia vzájomnej kultúrnej výmeny vo všetkých smeroch, čo bola nástojčivá myšlienky všetkých diskutujúcich. Budova združenia je monumentálna. Je hanbou, že slovenskí spisovatelia si svoju budovu nedokázali udržať (toto rozhorčenie vyjadrujem aj ako podpredseda SSS kriticky smerom k predchodcom). Po rozsiahlej diskusii, odovzdaní darov, slávnostnom prípitku nasledovala opätovne vedecká časť spojená s príhovormi podpredsedu Združenie srbských spisovateľov Vidaka Maslovarića, predsedu Matice slovenskej, predsedu Matice Srbskej, šéfredaktora Slovenských pohľadov a podpredsedu Spolku slovenských spisovateľov. Zazneli príspevky, ktoré boli prezentované v Novom Sade, pričom bolo zdôraznené,  že už počas predchádzajúceho dňa došlo k dohodám o kultúrnej spolupráci, ktorá bude rozšírená aj o Združenie srbských spisovateľov. Dr. Gešper opätovne zdôraznil dejiny, ale aj budúcu víziu slovensko-srbskej kultúrnej spolupráce. Delegácia vyjadrila nádej, že bude pokračovať v práci, ktorú započal presne pred desiatimi rokmi Dr. Miroslav Bielik, ktorá však v posledných rokoch stagnovala.

Po oficiálnej časti delegácia navštívila miesto odpočinku Josipa Broza – Tita v Dome kvetín, ktorý vytvorením Juhoslávie po roku 1945 významne prispel k slovanskej myšlienke spoločného štátneho života južných Slovanov, čo predpovedali slovenskí vizionári z druhej vlny národného obrodenia Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika. Nesmieme zabudnúť, že hymnou Juhoslávie, až do jej úplného pádu, bola pieseň a slová napísané slovenským národovcom Samom Tomášikom „Hej Slovania!“. Prítomní v záhrade pri mauzóleu zamyslene diskutovali nad pozitívami i negatívami vízie, či takmer naplnenej utópie jednotného južnoslovanského štátu ako ju realizoval a neúprosne presadzoval Josip Broz Tito. Neskorší rozpadu Juhoslávie roku 1991 bol akoby desaťročie vopred predznamenaný smrťou samotného Tita roku 1980, ktorú jeho priaznivci i podporovatelia prežívali ťažko. Dnes je miestom jeho posledného odpočinku aj decentným múzeum epochy Tita a zaniknutej socialistickej Juhoslávie. Expozícia je obohatená o dary, novinové články či fotografie z pohrebu Tita, ktorého sa zúčastnili stovky predstaviteľov štátov z celého sveta vrátane prezidenta ČSSR Gustáva Husáka. Treba zdôrazniť, že súčasné Srbsko je orientované predovšetkým na odkaz a tradíciu prvého politicky konzervatívneho Kráľovstva Juhoslávie, ktoré existovalo rokoch 1918 až 1941.

Následne sa delegácia vrátila späť do Nového Sadu, kde delegáciu pozval na pracovnú večeru Dragan Stanić. Srbská kuchyňa je skutočne vynikajúca.

BAČSKY PETROVEC – CENTRUM PRE SLOVÁKOV V SRBSKU

Ešte pred treťou zastávkou sa delegáciu opätovne presunula do Matice, kde čakali srbskí novinári (novinár z denníka Dnevnik Miroslav Stajić. Pýtali sa najmä na Maticu slovenskú, Slovenské pohľady, ale aj na jej odbor Mladú Maticu. Preklad sprostredkovala Zdenka Valent Belić. Delegácia sa následne rozlúčila s predsedom Matice srbskej a vyjadrila obrovskú vďačnosť za sprostredkovanie celého podujatia. Poslednou zastávkou bola Matica slovenská v Srbsku, ktorú vedie Dr. Branislav Kulík. Po dvojhodinovej diskusii o možnostiach ďalšej spolupráce prebehla opätovne prezentácia Slovenských pohľadov, a to dokonca v prítomnosti miestnych médií ako RTV, TV PETROVEC a miestny rozhlas. Podujatia sa zúčastnil aj básnik zo Srbska zo Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík, ktorý ocenil so Spolkom slovenských spisovateľov, a pripomenul, že je to presne 10 rokov od uzavretia dohody o spolupráci, čo je symbolikou pre obnovu tejto spolupráce. Zazneli aj pochvalné slová na slovenského literárneho kritika prof. Hajka (prednesené Dr. Perným). Prof. Hajko sa dlhodobo venuje srbskej literatúre a literatúre dolnozemských Slovákov. Na podujatí zahrala aj multitalentovaný klavirista Marek Stupavský, Slovák žijúci v Srbsku.

V závere členovia delegácie poskytli rozhovory pre miestne televízie a rozhlas. Po podujatí čakali ďalšie diskusie pri pracovnej večeri, na ktorú delegáciu pozval predseda Dr. Kulík a návrat do Nového Sadu.

V skorých raných hodinách nasledujúceho dňa delegácia vyrazila z Nového Sadu cez dlhé rovinaté pláne Maďarska až k slovenským hraniciam. Okolo jednej dorazila do Košíc a okolo šiestej do Bratislavy. Už počas návštevy publikovali fotografie z návštevy na sociálnych sieťach, čo vyvolalo ohlas a pozitívne reakcie. Výstup z podujatia budeme publikovať vo viacerých slovenských médiách.

Dr. Lukáš Perný, Mgr. Peter Schvantner, Dr. Marián Gešper