Úrad pre územné plánovanie a výstavbu začal odborné diskusie o finálnej podobe Architektonickej politiky Slovenska

Architektonická politika Slovenska predstavuje historicky prvý komplexný rámec národnej úrovne prepájajúci architektúru, urbanizmus, územné plánovanie a krajinný rozvoj. Cieľom tohto strategického dokumentu je jasne zadefinovať kľúčové oblasti a strategické priority s ohľadom na zachovanie historického dedičstva a zodpovednosť voči budúcim generáciám.

„Architektonická politika Slovenska predstavuje strategický dokument, ktorého cieľom je systematicky zvyšovať kvalitu vystavaného prostredia, a tým aj každodenného života obyvateľov. Pracujeme na ňom už viac ako pol roka roka a dnes sa nachádzame v záverečnej fáze prípravy. Práve teraz otvárame diskusiu o jeho finálnej podobe. Chceme sa oprieť o našich partnerov v územnej samospráve, odbornej obci, akademickej sfére, štátnych inštitúciách a o všetkých, ktorí majú k tomuto dokumentu čo povedať. Našou prioritou je, aby jeho finálna podoba, ktorú predložíme do MPK, reflektovala špecifiká i potreby jednotlivých oblastí,“ uviedol Milan Valašík, predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Strategické piliere a hlavné priority

APS sa opiera o štyri nosné piliere, ktoré zastrešujú všetky tematické oblasti:

1. SÍDLA A KRAJINA – harmonický rozvoj sídel a krajiny;
2. BUDOVY A MIESTA – kvalita budov a verejných priestorov;
3. SPOLOČNOSŤ A ARCHITEKTÚRA – vzťah spoločnosti k architektúre (s dôrazom na osvetu, vzdelávanie a participáciu);
4. VÝSKUM A INOVÁCIE.

Piliere sú rozpracované do konkrétnych cieľov a opatrení tak, aby bola možná ich systematická implementácia a hodnotenie efektívnosti. Cieľom dokumentu je systematicky rozvíjať krajinu, mestá aj obce a podporiť udržateľný rozvoj Slovenska. Jeho gestorom je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a odbornými garantmi Slovenská komora architektov, Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. V rámci prípravy bolo identifikovaných 80 opatrení, z ktorých 20 hlavných úrad zaradil do 10 prioritných oblastí. Tie pokrývajú zásadné výzvy urbanistického, architektonického a krajinného rozvoja.

10 TOP priorít, ktoré budú APS reprezentovať:

• Plánovanie krajiny a sídiel;
• Podpora sídiel aj v regiónoch;
• Kvalitatívne štandardy;
• Obnova a adaptácia budov;
• Regenerácia sídelného prostredia;
• Dostupné nájomné bývanie;
• Architekti vo verejnej správe;
• Súťaže a verejné obstarávanie;
• Vzdelávanie o architektúre;
• Digitalizácia a analýza.

„Pri tvorbe tohto strategického dokumentu sme kládli dôraz na vytvorenie komplexného rámca, ktorý v praxi integruje ekonomickú efektívnosť, ekologickú udržateľnosť a spoločenský prospech. Zadefinovaných desať strategických priorít pokrýva kľúčové oblasti, ktoré majú zásadný vplyv na kvalitu vystavaného prostredia a život obyvateľov. Navrhované opatrenia sú zamerané na zvyšovanie štandardov výstavby, obnovu sídel, podporu infraštruktúry a efektívne riadenie územného rozvoja,“ vysvetlil Ivan Zizič, podpredseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Prvých päť oblastí sa sústreďuje predovšetkým na zvýšenie kvality verejného priestoru, rozvoj infraštruktúry a zlepšovanie dostupnosti komunitnej a občianskej vybavenosti. Architektonická politika Slovenska kladie dôraz aj na estetický rozmer vystavaného prostredia, pričom dôležitou témou zostáva obnova budov a skvalitňovanie verejných priestranstiev. Zameranie sa na tieto oblasti môže zásadným spôsobom prispieť k regenerácii sídelného prostredia a pozitívne ovplyvniť každodenné životné podmienky obyvateľov.

„Bežný človek trávi až 97 % svojho času v zastavanom prostredí. Preto je nevyhnutné dbať na kvalitu nášho prostredia, od vnútorného v interiéroch až po zvyšovanie klimatickej odolnosti sídiel prostredníctvom zelenej a modrej infraštruktúry. Našou prioritou je komplexné zlepšovanie kvality života, vrátane zlepšovania dostupnosti občianskej vybavenosti, ako aj tvorby a správy prístupných, udržateľných a estetických verejných priestorov. Dôraz je kladený na podporu regionálnej vyváženosti – na zlepšovanie atraktívnosti i menších miest a rešpektovanie potrieb a charakteristík vidieka,“ priblížila Katarína Smatanová z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Mimoriadne dôležitou oblasťou APS je dostupné nájomné bývanie. Práve APS stanovuje opatrenia, ktoré môžu situáciu zlepšiť a vytvoriť priaznivejšie podmienky predovšetkým pre mladé generácie. Zvýšená pozornosť je venovaná aj vzdelávaniu, pretože len systematickým formovaním budúcich generácií a rozširovaním povedomia o architektúre možno zabezpečiť udržateľný rozvoj krajiny. Dokument zároveň reflektuje význam digitalizácie, ktorej úrad venuje osobitnú pozornosť. Už dnes úrad prevádzkuje Portál pre územné plánovanie a Portál výstavby, pričom do budúcna plánuje vytvoriť jednotný digitálny priestor, ktorý zásadne zefektívni a zjednotí procesy výstavby na Slovensku. Dôležitou súčasťou APS je aj celkové posilnenie pozície architektov vo verejnej správe.

„Otázka postavenia architektov vo verejnej správe je pre Slovenskú komoru architektov mimoriadne dôležitou. Jedným zo zásadných opatrení APS je ukotvenie funkcie mestských a krajských architektov s jasne definovanými kompetenciami a ďalších odborných pozícií v oblasti architektúry a urbanizmu vo verejnej správe. To prispeje nielen k zvýšeniu kvality rozhodovacích procesov a lepšej koordinácii územného rozvoja, ale najmä k posilneniu vnímania architektúry ako hodnoty pre spoločnosť,” zhrnula Nora Vranová, predsedníčka Slovenskej komory architektov.

Projektový tím na poslednom zasadnutí schválil pripravovanú pracovnú verziu tohto strategického dokumentu. V nasledujúcom období sa uskutočnia rozsiahle diskusie so všetkými dotknutým rezortmi, odbornou obcou, akademickou sférou, orgánmi verejnej správy, ako aj tretím sektorom. Po zohľadnení získaných pripomienok bude dokument finálne spracovaný tak, aby reflektoval reálne potreby z praxe. Následne bude Architektonická politika Slovenska predložená do medzirezortného pripomienkového konania a koncom roka 2025 na schválenie Vláde SR, ako strategický nelegislatívny materiál.