Vstupom do NATO sa v rámci garancie kolektívnej obrany v zmysle článku 5 tzv. Washingtonskej zmluvy jednoznačne posilnila bezpečnosť Slovenskej republiky. No zároveň platí, že článok 3 zaväzuje členské štáty k individuálnemu aj spoločnému rozvíjaniu obranyschopnosti. A preto aj naša krajina je povinná mať ozbrojené sily, ktoré dokážu zabezpečiť obranu nášho územia. Súčasné vedenie rezortu obrany pripravuje aj v tejto súvislosti Dlhodobý plán rozvoja a výstavby Ozbrojených síl SR, ktorý tu už roky absentuje.
V operáciách medzinárodného krízového manažmentu pod hlavičkou NATO sa za 13 rokov vystriedali už tisícky slovenských vojakov. Pôsobenie v nich prinieslo príslušníkom Ozbrojených síl SR skúsenosti z riešenia vojenských aj nevojenských krízových situácií v medzinárodnom prostredí.
Slovenská republika sa k svojim medzinárodným záväzkom hlási. Svoje jednoznačné proatlantické a proeurópske smerovanie deklarovala vláda SR aj vo svojom programovom vyhlásení. Postupne teda pristupujeme k navyšovaniu rozpočtu na obranu, stali sme sa vedúcou krajinou Zvereneckého fondu v oblasti likvidácie nevybuchnutej munície a improvizovaných výbušných zariadení pre Ukrajinu, spoločnou aktivitou krajín V4 sa zapájame do opatrení na uistenie spojencov na východnom krídle NATO, na území Slovenska bol vytvorený Styčný integračný tím NATO (NFIU) a už roky úspešne plní svoje poslanie aj Centrum výnimočnosti NATO v Trenčíne.