Môj profil 
Predplatné
Ako riaditeľ vydavateľstva Nitrava sa venujete problematike slovanstva. Aké má slovanstvo postavenie v súčasnej EÚ z Vášho pohľadu?
Myšlienka Slovanstva, Slovanskej vzájomnosti resp. Spoločenstva Slovanských národov pre EÚ nie je témou a vôbec sa ňou ani nezaoberá. Naopak, ľudia ktorí túto tému prezentujú na verejnosti sú upodozrievaní z konania proti EÚ, čo je podľa môjho názoru len nepochopenie významu tejto témy pre Európu a Európsku úniu.
Tu by som si dovolil len pripomenúť, že Európa nie je len EÚ. Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Čierna Hora sú slovanské štáty, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ a zo súčasných 51 európskych štátov je členom EÚ 28 štátov.
Určite si všetci dobre pamätajú, čo všetko muselo podstúpiť Slovensko, aby sa stalo členom EÚ. Teraz je vstup do EÚ viac-menej geopolitická záležitosť, prísne kritériá a podmienky vstupu, ktoré muselo Slovensko splniť, sú teraz len formálnou záležitosťou. Platí vzorec- chceš byť členom EÚ, tak sa musíš stať členom NATO. Ale aby som odpovedal na Vašu otázku slovanstvo je v súčasnej EÚ tabu a slovanské štáty sú štátmi druhej kategórie.
Prečo je v krajinách EÚ potrebný rozvoj slovanstva?
Slovanské národy majú nielen právo, ale aj povinnosť vytvoriť Spoločenstvo Slovanských národov. Tak, ako napríklad bolo vytvorené Britské spoločenstvo národov, Únia Juhoamerických národov, Africká únia alebo Liga arabských štátov.
Spoločenstvo Slovanských národov musí byť založené na báze kultúrnej, jazykovej a duchovnej blízkosti slovanských národov. Tohto procesu by sa nemala EÚ obávať, ale mala by ho všemožne podporovať. Takéto spoločenstvo by vytvorilo most pre európske národy západu k Rusku a ostatným slovanským národom- nečlenom EÚ (partnerom EÚ), čo by bolo v konečnom dôsledku na prospech celého kontinentu.
Je o Vás známe, že často cestuje do Ruska. Cesty do Moskvy sú aktuálne vyčítané aj predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi. Neobávate sa, že budete po Vašom prípadnom zvolení čeliť v Bruseli značnej kritike?
Áno, cestujem do Ruska a Bieloruska, Ukrajiny a Poľska, Česka a Nemecka, Srbska a Chorvátska, Bulharska a iných zaujímavých krajín sveta Slovanov. V Bruseli by sa v prvom rade mali zamyslieť nad tým, akým spôsobom komunikujú a jednajú so slovanskými štátmi a potom sa vyjadrovať k zahraničným cestám občanov členských štátov EÚ.
Rusko je naša bratská slovanská krajina s bohatou kultúrou a minulosťou, od ktorej sa môže učiť celý svet. Do Ruska cestujú aj politici zo západnej Európy, tí dokonca bez problémov navštevujú aj nedávno pripojený Krym.
Práve pred týždňom som sa vrátil z medzinárodnej geopolitickej konferencie, ktorá sa konala v Moskve a kde som zastupoval Slovensko. Takéto návštevy bratskej krajiny sú v záujme Slovenska a EÚ, lebo napomáhajú k udržiavaniu dobrých vzťahov a budujú vzájomnú dôveru a porozumenie.
Ako vnímate vzťahy medzi západnými a východnými krajinami EÚ? Myslíte si, že medzi západom a východom sa prehlbuje brázda?
Krajiny strednej a východnej Európy sú v nerovnoprávnom a podriadenom stave ku krajinám západnej Európy. Úprimný a rovnoprávny vzťah medzi národmi západu a Slovanmi nikdy nebol a bohužiaľ ani nie je. Našou snahou by malo byť pokúsiť sa napraviť tieto vzťahy pokiaľ sa to ešte dá.
Ďalej treba pracovať na návrate Európskej únie k jej pôvodným cieľom, ktorým bola vzájomne výhodná hospodárska spolupráca. Rozpory medzi západom a východom sa prehlbujú zo dňa na deň. Hlavné dôvody týchto rozporov sú:
- Rozdielna sociálna politika a postoj k rodine
- Rozdielna úroveň zárobku za rovnakú prácu
- Dovoz nekvalitných potravín zo západu
- Vyznávanie rozdielnych kultúrnych hodnôt a tradícií
- Imigračná politika EÚ
- Politika príkazov a zákazov
- Vydieranie eurofondami
- Politika vojny a nepriateľstva
- Rozoštvávanie Slovanov a antislavizmus
Cesta k náprave ešte existuje len sa treba navzájom počúvať a priznať si čestne chyby, ktoré sa stali v našom súžití v minulosti. Určite tomu nepomáha sústavné falšovanie histórie. Som za Európu spolupracujúcich a slobodných národov a nie som za vytváranie umelého európskeho národa!
Miloš Zverina, slavista, vydavateľ a publicista. Téme slovanstva sa intenzívne venuje od roku 2000. Študoval slovanské jazyky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a v súčasnosti pokračuje v tomto štúdiu na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave.
Je spoluautorom kníh ATLAS slovenských kaštieľov a kúrií, monografie o rodnej obci – Alekšince, história a súčasnosť obce a Školy slovenského ornamentu. Je zostavovateľom a prispievateľom do zborníkov: Slovo a písmo Slovanov, Štúr a Slovanstvo, Symbol a ornament v živote Slovanov a Pôvodná kultúra Slovanov.
Je zakladateľom slovanského združenia Slavica v Nitre, člen Všeslovanského výboru v Prahe a Všeslovanského zväzu v Moskve. Aktuálne s číslom 11 kandiduje na post europoslanca za Ľudovú stranu Naše Slovensko.
