Môj profil 
Predplatné
Do korupčnej schémy zatiahli obchodníkov, dopravcov, zástupcov štátnych orgánov, colníkov, potravinárskej inšpekcie a iných organizácií z Moldavska, Estónska, Írska, Litvy, Bieloruska a iných krajín. Samotný plán dodávok ilegálnej produkcie bol vypracovaný do najmenších podrobností a bol takpovediac geniálny. Ani štátne orgány, ani colnici, ani polícia dlhšie obdobie nevedeli o podobnom „výhodnom obchode“.
Fungovalo to jednoducho a geniálne. Istí „potravinári“, obchodníci a dopravcovia dovážali do Litvy poľskú potravinársku produkciu, hlavne, jablká. Zabezpečovali pre túto produkciu certifikáty z Moldavska. Samozrejme, ovocie prekladali do iných prepraviek, nalepovali nové nálepky, pripravovali iné faktúry a všetky sprievodné dokumenty. Všetky nové doklady svedčili, že táto potravinárska produkcia bola vyrobená v Moldavsku. Tak poľské jablká, ako náhle dorazili do Litvy, hneď sa premenili na „moldavské“…
Keďže ani moldavské jablká sa už nemohli dovážať do Ruska, túto „poľsko-litovsko-moldavskú“ produkciu exportovali do Bieloruska. Na území tejto krajiny do hry vstupovali domáci – spoločnosti Beltamožservis (organizácia poskytujúca colné služby) a Transpetrolbaltik (dopravná spoločnosť), ktoré potom exportovali túto produkciu do Ruska – v prípade Bieloruska žiadne ruské sankcie neplatili…
Koncom januára sa touto záležitosťou začalo zaoberať Moldavské nacionálne centrum pre boj s korupciou. Po prehliadkach v podnikoch, preverovaní dokumentov a kontrole potravinárskej produkcie začali padať hlavy – a to nielen v Moldavsku. Niektorých členov zločineckej skupiny zadržala polícia, iných prepustili zo zamestnania vo viacerých štátnych podnikoch.
Estónski a moldavskí novinári, ktorí sa zúčastnili na odhalení tohto medzinárodného podvodu, vysvetlili, akým spôsobom „podnikatelia“ zorganizovali tento biznis. Vysvetlili napríklad, načo „obchodníci“ do svojej operácie zapojili aj Litvu. Potravinárska produkcia sa ľahko prevážala z Poľska do Bieloruska „tranzitom“ cez Litvu, pretože v Litve sa nachádzajú takzvané terminály slobodných zón, prostredníctvom ktorých sa dopravcovia dokážu vyhnúť plateniu colných poplatkov.
V Poľsku podobné terminály nie sú, preto podvodníci priamo v krajine pôvodu potravín ich nemohli čarovným prútikom premeniť na „moldavské“. Ako zistili novinári z moldavských novín Rise Moldova, v období fungovania tejto korupčnej schémy podvodníci zabezpečili takmer 1000 falošných certifikátov, za vyhotovenie každého pracovníci potravinárskej inšpekcie dostávali po 800 až 1000 eur – teda si zarobili takmer 1 milión eur.
Podvodníci vedeli pozametať stopy a keď polícia začala preverovať celú dokumentáciu a komplikované a kľukaté „cestičky“, všetky potvrdenia o vydaní podobných certifikátov, ktoré sa nachádzali na moldavskom štátnom Úrade pre kontrolu ochrany rastlín… sa záhadným spôsobom stratili… Bol v tom ešte jeden fígeľ.
Pre európskych partnerov sa v dokumentoch uvádzalo, že je to moldavská potravinárska produkcia – vyrobená v Podnestersku. Keďže ani EÚ, ani USA Podnestersko neuznávajú, pre európske orgány táto produkcia skutočne bola moldavskou. Naopak pre ruské orgány podvodníci uvádzali, že sa táto produkcia vyváža z Podnesterska. Rusko síce uvalilo sankcie na Moldavsko, ale nie na Podnestersko, ktoré oficiálne uznalo už dávnejšie a s ktorým pokračuje v aktívnej politickej, hospodárskej a obchodnej spolupráci. Všetky tieto medzinárodne legislatívno-obchodno-politické kľučkovania umožnili podvodníkom dlhšie obdobie vyvážať z Poľska do Ruska a Bieloruska „moldavské“ jablká.
V súčasnosti policajné a colné orgány niekoľkých štátov majú plné ruky práce a snažia sa odhaliť celý podvodnícky systém a potrestať všetkých vinníkov. Určite sa touto záležitosťou budú zaoberať dlhšie obdobie. Na druhej strane, keby neexistoval súčasný, jemne povedané, neporiadok vo vzťahoch EÚ a Ruska a keby život výrobcom a obchodníkom nestrpčovali rôzne zbytočné sankcie a obmedzenia, celý tento cirkus s „poľsko-moldavskými jablkami s litovskou príchuťou“ by sa určite nezačal…
Eugen Rusnák
.JPG)
.jpg)
.jpg)
