A tak sa stalo, že „ziskuchtivé neziskovky“ nakoniec začali uberať peniaze skutočnej charite. Ťažko potom hľadať peniaze od dobrovoľníkov na skutočne neziskové prevádzkovanie hospicov, na útulky pre psov, na občianske združenie na záchranu akejsi starej parnej lokomotívy a ďalšie. Každého z nás div nie denne niekto pri chôdzi centrom mesta oslovuje, aby sme prispeli na to či ono – a my sa už stávame aj voči skutočným srdcervúcim príbehom imúnny, pretože sme vytrénovaní hľadať za každou neziskovkou nejaký nekalý politický lobing.

Takže nehovorme už ďalej o skutočnej charite, tá je úplne v poriadku: To, čo nám vadí, sú falošné “ziskuchtivé neziskovky”. A ako ich spoznať? Sú to predovšetkým  antidiskriminačné a rodové organizácie, ktoré šíria nejakú ideológiu. Zápal v šírení ideológie u nich prevažuje nad činmi typu starostlivosti o chorých. Vyžívajú sa napríklad v ideológii, že nie je rozdiel medzi mužom a ženou. Lobujú za nezmysly typu, aby v štátnych budovách neboli mužské a ženské, ale iba unisex toalety. Bojujú za to, aby ženy miesto plodenia nových životov, cudzie životy brali v armáde. Milujú multikultúrnu doktrínu, ktorá podsúva názor, že neexistujú odlišnosti v národoch.

Ak by tieto “neziskovky” žili len z príspevkov rovnako zmýšľajúcich duší, nech si robia, čo chcú. Lenže to, čo nás na nich najviac trápi, je, že hoci ich nikto nevolil, zasahujú do najvyšších sfér politiky. Pri ovplyvňovaní volených politikov majú veľmi dlhé chápadlá a úplne najdlhšie ich majú, keď sa naťahujú pre verejné peniaze.

Viete o tom, že vlani odtieklo z českého štátneho rozpočtu do neziskoviek 11,5 mld. Kč? Viete, že toľko nás stojí desatina všetkých štátnych zamestnancov? Majú snáď tieto ohromné ​​peniaze niečo spoločné s nezištnosťou a s princípom dobrovoľnej charity?  Alebo je to skôr neuveriteľná diera vo verejných financiách VŠETKÝCH daňových poplatníkov?

Ak sa teda ziskuchtivým neziskovkám darí tak úspešne dojiť verejné rozpočty, začína hneď byť jasné, prečo sú tak viditeľné: Majú toľko peňazí ako tie najlepšie PR agentúry. Lenže na rozdiel od nepríliš dobre verejnosťou prijímaných PR agentúr majú skrz médiá obraz niečoho “svätého”, dôveryhodného a potrebného. Je ľahké nadávať na klasického lobistu. Ale je ťažké povedať niečo proti týmto “dobrým, potrebným a váženým” organizáciám. A navyše si to málokto trúfne, pretože hneď bude označený za asociála, rasistu, xenofóba, sexistu, šovinistu, demagóga, populistu alebo nacionalistu. Veľmi chytré! So “ziskuchtivými neziskovkami” je ťažko bojovať, pretože si stavajú nepriestrelný štít z našej ohľaduplnosti, dobroty … a naivity.

Ziskuchtivé neziskovky sa vlastne správajú podobne ako politická strana. Socialisti tiež chcú dobro, rovnako ako zelení, konzervatívci a ostatný. Každý ho chce trochu inak a hlasy vo voľbách dajú jeho spôsobu “dobra” váhu. Lenže naše ziskuchtivé neziskovky presadzujú svoju ideológiu za peniaze všetkých bez toho, aby voľbami prešli. Avšak ani nie tak pre ideológiu samotnú, ako skôr s cieľom podojiť daňovníkov, a tým vytvoriť umelé miesta pre rad ľudí, ktorí sú inak v súkromnom sektore sotva použiteľní. Niet sa čomu čudovať, že mnoho politikov pôvodne pracovalo práve v neziskovkách: Ľudia z neziskoviek majú často pocit, že peniaze rastú na stromoch a vládnutie za verejné peniaze ostatným je ten najlepší spôsob živobytia.

Fascinujúce a úsmevné sú niektoré projekty neziskoviek typu “sexistické prasiatko”. Už osem rokov tento projekt vyberá nejsexistickejšiu reklamu. Snáď všetky české médiá už o ňom písali. Pritom tá “najhoršia” reklama získala v hlasovaní tohto projektu len 559 hlasov. Naozaj len taká hŕstka ľudí, a už sa o tom píše?  Viete si predstaviť osud politickej strany, ktorá by v parlamentných voľbách získala 559 hlasov? Dostala by tiež verejné peniaze …? Príslušná neziskovka ich ale dostáva.

Pritom samotná myšlienka ich ankety je nezmysel na entu (kde n> 1). Zadávateľ reklamy chce len zaujať. Dáva teda do reklamy to, čo ľudí zaujíma. A ľudí zaujíma sex. Na sexe nie je nič zlé. Chlap, ktorý sa neobzrie za peknou ženou je v menšine. A zrazu táto normálnosť niekomu vadí. A tak si založia organizáciu okrem iného pre boj proti “rodovým prasatám”, čo sa otáčajú za kráskami. Píše sa o tom v novinách, nové pracovné miesto je vyrobené a verejnosť to zaplatí. Geniálny biznisplán. Avšak koľko z nás by bolo ochotných sexistické prasiatko platiť zo svojho na rozdiel od skutočnej charity, ktorá napríklad poskytuje zdravotné pomôcky postihnutým deťom, ale k verejným peniazom sa nedostane ?

A nie je vlastne trochu nemorálne, aby si ziskuchtivá neziskovka myslela, že môže byť za verejné peniaze sudcom VŠETKÝCH a že vie, čo je a čo nie je dobre? Čo je to vlastne za údajnú charitu, keď jej donormi sú ministerstvá, Európsky sociálny fond, Európska komisia, Juhomoravský kraj, Ministerstvo zahraničných vecí ČR, Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy ČR, Magistrát mesta Brna a Nadácia Open Society Fund?

Samostatnou kapitolou sú potom neziskovky financované zo zahraničia. Napríklad tzv. Nórske fondy. Oficiálnym dôvodom ich vzniku je, že prostredníctvom nich prispievajú Island, Lichtenštajnsko a Nórsko k posilneniu základných európskych hodnôt ako demokracia, tolerancia a právny štát. Treba to preložiť? Znamená to, že Nórsko & spol. si platia presadzovanie svojich ideologických záujmov u nás. Je to úplne obyčajný lobing na medzinárodnej úrovni, platené šírenie ich kultúrneho vplyvu a vnímania sveta.

Nóri sa pritom zaujímajú obzvlášť o rodové a rovnostárska témy a juvenilnu justíciu. Práve tu vykazujú abnormálnu lobistickú snahu implementovať do právnych poriadkov cudzích krajín svoju doktrínu, že dieťa patrí štátu, nie rodičom. Že štát vie lepšie ako rodič, čo je pre dieťa najlepšie. Pritom práve Nórsko je medzinárodne preslávené svoju sociálnu službou Barnevernet, ktorá sa dopúšťa na deťoch jedného prechmatu za druhým. Keďže české ministerstvá a najmä MPSV sú z nórskych peňazí nadšené, idú im po ruke a nórske videnie sveta ochotne šíria.

Taký svet sa nám hrubo nepáči. Odmietame, aby nám niekto nikým nevolení zostavoval povolené a zakázané weby, diktoval za úplatok, komu patria naše deti, alebo kriminalizoval sexualitu. Vráťme neziskovkám pôvodný význam a úlohu v charite. Ako? Ľahko: Tak, že nebudú smieť dostať ani korunu z akýchkoľvek verejných peňazí. Ľudia tým znovu získajú motiváciu prispievať na charitu podľa svojej skutočnej voľby.

A viete, že k tomu často ani netreba peniaze? Pikora napríklad jeden deň v mesiaci ide do nejakej školy a vysvetľuje deťom finančnú gramotnosť – čo to je RPMN, čo je to exekúcia, čo je to a ono. Robí to zadarmo. Čas, ktorý by mohol venovať zarábaniu peňazí, venuje tomu, aby bolo menej zadlžených ľudí, a ešte ho to baví. Svoju súkromnú variáciu na malú charitu si môže nájsť každý podľa toho, čo je mu blízke, a žiadne ziskuchtivé neziskovky platené zo svojich daní na to nepotrebuje.

Markéta Šichtařová