Bratislava 9. decembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Dušan Hein)
Portál Topky.sk v pondelok priniesol spoveď Miroslava Marčeka, ktorý sa priznal k vykonaniu popravy svojho bývalého šéfa, podnikateľa z Kolárova Petra Molnára
Marček sa začiatkom apríla 2019 rozhodol vypovedať. Policajtom do detailu popísal vraždu novinára a jeho snúbenice. Priznal sa dokonca k tomu, že nie jeho bratranec Szabó, ale on 21. februára 2018 zastrelil Jána Kuciaka a jeho snúbenicu.
Miroslav Marček sa šesť týždňov po priznaní k vražde Kuciaka a jeho snúbenice podľa Topiek priznal aj k vražde podnikateľa Petra Molnára, ktorého zavraždili z 15. na 16. decembra 2016. Marček policajtom povedal, že priateľ Tomáša Szabóa, Gabriel Harsányi, ktorý bol najlepším kamarátom Petra Molnára, im prezradil tajomstvo.
„Bolo to v lete 2016, keď sa Tomáš Szabó dozvedel, že Molnár má vo svojom dome skrýšu s peniazmi asi v sume 70-tisíc eur. Tie sme sa rozhodli získať,“ popísal Miroslav Marček. Spomínaný Harsányi vo veci využil svoje právo a nevypovedal.
Jeho informácia však mala byť podľa Marčeka hlavným motívom na vraždu podnikateľa Petra Molnára. A tak pod dohode s Tomášom Szabóm naplánovali krádež.
Marček mal vo výpovedi uviesť, že do Molnárovho domu sa rozhodli vlámať v decembri 2016. „Molnár musel byť doma, pretože mal v dome poplašné zariadenie. A preto, že nás poznal, teda poznal hlavne Szabóa, dohodli sme sa, že by bolo najlepšie, aby proti nám nemal kto svedčiť,“ povedal počas výsluchu vyšetrovateľom Marček.
„Szabó kúpil od svojho známeho z Kolárova staršiu vojenskú pištoľ za 400 eur, na ktorú som vyrobil z plastovej fľaše tlmič. Zbraň s tlmičom sme aj vyskúšali pri rieke v Kolárove,“ priblížil Marček postup prípravy na vraždu.
Samotný deň “D”, ktorý prišiel z 15. na 16. decembra 2016, popísal takto: „Vošli sme do dvora neobývaného domu vedľa domu Molnára. Tam sme sa prezliekli do čierneho a nasadili sme si kukly. Rozstrihli sme plot, ktorý oddeľoval pozemky. Chvíľu sme Molnára pozorovali cez presklené dvere. Ešte nespal, mal v ruke telefón a nikto iný s ním v dome nebol. Vtedy som rozbil sklo na dverách, kľúčmi, ktoré boli v zámke zvnútra, som dvere odomkol a vošli sme dnu,“ uviedol a dodal:
„Molnár stál v tej chvíli proti nám. Potom začal utekať. Kričali sme na neho, aby si ľahol na zem, čo aj poslúchol a zostal ležať na bruchu v spálni. Pristúpil som k nemu, prekročil som ho a postavil som sa nad neho, spýtal som sa, či je ešte niekto v dome. Keď mi odpovedal, že nikto iný v dome nie je, strelil som ho dvakrát zozadu do hlavy. Potom sme prehľadali dom aj skrýšku, kde mali byť peniaze, ale nič sme nenašli. Szabó zobral len peňaženku a z domu sme po asi 40 minútach odišli.“
V ďalšej časti výpovedi uvádza, že z miesta odišli rovnakou trasou, akou prišli a medzitým sa zastavili vo dvore starého opusteného domu, kde si opäť obliekli civilné oblečenie. „Keď sme sadli do auta, dohodli sme sa, že sa musím zbaviť vecí, ktoré sme zobrali. Szabó ma odviezol a ukázal mi miesto pri rieke, kam chodil na ryby, tam som zahodil zbraň. Oblečenie, ktoré sme mali počas vraždy na sebe, sme potom spálili a peniaze z peňaženky sme si rozdelili. Už neviem, koľko tam bolo, len nejaká 500-vka a maďarské forinty,“ uzavrel svoje rozprávanie o detailoch vraždy svojho zamestnávateľa Marček.