Môj profil 
Predplatné
Otcov prínos
Geneticky sa každý cicavec vrátane ľudí viac podobá otcovi ako matke, myslia si výskumníci z Univerzity Severnej Karolíny (USA). Nehľadiac na to, že obaja rodičia odovzdávajú rovnaké množstvo genetického materiálu, otcovský má väčší vplyv na rozvoj organizmu dieťaťa. K tomuto záveru vedci dospeli pri prieskume genómov myší vypestovaných krížením divokej a laboratórnej populácie.
Odborníci zmerali hladinu expresie génov v rôznych tkanivách a potom ich porovnali s kópiami rodičovských DNA. Ukázalo sa, že úseky genómu získané od otca sú v 80% prípadov aktívnejšie. Znamená to, že vo väčšej miere určujú, aké bude potomstvo.
Autori prieskumu píšu, že to môže byť rovnaké pre všetky cicavce vrátane ľudí.
Dedičná dĺžka života
Na DNA otca závisí v mnohom dĺžka života jeho detí, domnievajú sa nemeckí vedci. Ide o to, že sa vekom môže u každého človeka zmeniť fungovanie génov. Z rôznych príčin (ktorým hovoria epigenetické), kvôli značnému stresu, hladu alebo radiácii, sa k nukleotidom pripoja takzvané metylové skupiny, chemické zlúčeniny ovplyvňujúce expresiu génov.
V dôsledku toho sú niektoré z nich aktívnejšie, zatiaľ čo iné, naopak, mlčia. To sa pochopiteľne prejavuje na organizme otca, vyšlo však najavo, že potomstvo dedí niektoré úseky DNA spolu s metylovými skupinami. Predovšetkým tie, ktoré sú spojené s dĺžkou života.
Vedci sledovali dve skupiny myší. V jednej mali za otca mladého samca, v druhej staršieho. Živočíchy z prvej skupiny starli pomalšie a umierali o dva mesiace neskôr než ich vrstovníci so staršími rodičmi.
Porovnanie vzoriek otcovských spermií a tkanív potomstva ukázalo, že deti starších samcov zdedili epigenetické zmeny rodičov. Pričom sa zhodné kresby metylových skupín nachádzali na génoch ovplyvňujúcich dĺžku života a súvisiacich s vekovými patológiami.
Autori výskumu sa domnievajú, že to všetko platí aj pre človeka, pretože daný mechanizmus je považovaný za základný pre všetky cicavce.
Americkí vedci napokon tvrdia, že starší otec naopak potomstvu zaručí dlhý život. Zanalyzovali cez 1,5 tisíc DNA ľudí dvoch generácií. Telomery, koncové časti chromozóm, mali deti narodené rodičmi v neskorom veku spravidla dlhšie ako ich starší bratia a sestry. Ale podľa skorších prieskumov, čím sú telomery dlhšie, tým dlhší bude život.
Problémy so srdcom po otcovi
Tiež práve po otcoch môžu synovia zdediť náchylnosť ku kardiovaskulárnym ochoreniam. Ide o to, že gény zodpovedné za sklon k infarktu a mozgovej mŕtvici sa nachádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou na chromozóme Y.
Vedci z University of Leicester vo Veľkej Británii analyzovali DNA tri tisíc Britov a zistili, že 90 percent chromozómov Y patrí buď do haploskupiny I alebo do haploskupiny R1b1b2. Medzi prvými nosičmi je riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb o 50 percent vyššie ako u všetkých ostatných mužov. Je to pravdepodobne spôsobené tým, ako chromozóm Y ovplyvňuje fungovanie imunitného systému.
Okrem toho je otec schopný odovzdať svojim deťom oboch pohlaví tendenciu k schizofrénii. Navyše čím starší je rodič, tým vyššia je šanca na chorobu. Analýza údajov viac ako 87 tisíc ľudí ukázala, že medzi tými, ktorých otcovia v čase narodenia potomka mali vyše 50 rokov, bolo trikrát viac pacientov so schizofréniou.
Rast a nadváha
Podľa fínskych vedcov je rast osoby takmer na 75% zdedený od rodičov. Austrálski vedci dokonca tvrdia, že asi z 80%.
Ako vysoké bude dieťa, bude záležať ale viac na otcovi. Ako zistili britskí odborníci, u vyšších mužov sa rodia vyššie deti oboch pohlaví. Má vplyv tiež vek otca, čím starší, tým je dieťa vyššie.
Sklon k priberaniu na váhe alebo k štíhlosti sa prenáša tak z otca, ako aj z matky. Predispozícia k nadváhe sa prenáša ale častejšie. Pôrodná hmotnosť však závisí len na matke, a to na jej strave a životnom štýle, nie na DNA.
.JPG)
.jpg)
