György Schöpflin, poslanec Európskeho parlamentu za maďarskú vládnu stranu FIDESZ, od svojich 11 rokov do roku 2004 žil vo Veľkej Británii, kde pracoval pre Kráľovský inštitút medzinárodných vzťahov v Londýne, pre BBC, neskôr prednášal na London School of Economics, následne na University of London a University College of London. V Európskom parlamente pôsobí od roku 2004, je členom výboru pre ústavné veci, píše portál euractiv.sk.
Podľa Schöpflina vyšehradská spolupráca funguje veľmi dobre. „Podľa môjho názoru časť liberálnej ľavice veľmi túži zničiť Vyšehradskú skupinu. V prvom rade sa desia, že Babiš zavedie Českú republiku smerom maďarského takzvaného neliberalizmu,“ povedal v rozhovore s portálom euractiv a dodáva, že V4 je v Bruseli považovaná za jednu entitu a pravdepodobne súdržnejšiu než Benelux a škandinávske krajiny.
„Ide o tento ľavicový názor, že Vyšehrad je veľmi zlý, pretože kryje Kaczyńského a Orbána a preto sa musíme pokúsiť ho zničiť. Maďarsko, ktoré momentálne V4 predsedá, pripravuje 26. januára veľkú konferenciu. Bude o budúcnosti Európy a myslím, že bude úspešná,“ povedal Schöpflin. „v západných médiách sa o Maďarsku píše ako o krajine neliberalizmu. Pýtam sa: Koľkokrát Orbán toto slovo použil? Raz, a to vo veľmi špecifickom kontexte etatizmu a ekonomických opatrení.“
Význam slova podľa Schöpflina vytvorili západní politici, „ktorí možno ani nevedia, čo sa v Maďarsku skutočne deje“. „Prečo? Pretože západ potrebuje „zlých chlapcov“. Môžu povedať: ‘Možno situácia v mojej krajine, či už je to Francúzsko, Nemecko alebo Holandsko, nie je ideálna, ale mohlo by to byť oveľa horšie, pozrite, tu je Orbán s neliberalizmom’,“ vysvetľuje Schöpflin.
Podľa maďarského europoslanca sa problém ústavných súdov Maďarska netýka. „Maďarský ústavný súd je veľmi aktívny. Mimochodom, je v oveľa lepšom stave než Ústavný súd Slovenskej republiky. Slovenský ústavný súd je ledva funkčný, máte 10 sudcov z 12. My nemáme tento problém, to uznal dokonca aj Frans Timmermans. Poľsko má v tomto smere problém. Je to tiež veľký problém v Českej republike. Najvyšší súd rozsudky ústavného súdu pravidelne ignoruje.“
Schöpflin sa vyjadril aj k národným konzultáciám o takzvanom Sorosovom pláne. „Miektoré z týchto otázok, som pripravený to priznať, neboli veľmi otvorené. A pravdepodobne by stačili dve otázky,“ myslí si Schöpflin. „Vo všeobecnosti však myšlienka národných konzultácií ide proti podstate populizmu. Toto kolo končí 24. alebo 25. novembra a zatiaľ sa vrátilo viac než milión formulárov. To je asi desatina voličskej základne.“
Maďarský europoslanec komentoval aj vystúpenie slovenského prezidenta v Európskom parlamente a k prejavu predsedu Národnej rady SR Andreja Danka v ruskej Štátnej Dume. „Počul som prejav prezidenta Kisku, veľmi zaujímavý. Zaujímavé, že ho predniesol v angličtine. Celkom ma to prekvapilo,“ povedal Schöpflin na adresu Andreja Kisku.
Základnou otázkou všetkých stredoeurópskych štátov je podľa Schöpflina, aký má byť vzťah s Ruskom. „Rusko sa mení. My, na druhej strane, ostávame zaseknutí kvôli energetike a do istej miery ďalším ekonomickým vzťahom s Ruskom, čo mimochodom zahŕňa aj aktivity SVR, ruskej tajnej služby. Rusko má “mäkkú silu”. Zvykneme zabúdať, že nielen západ má mäkkú silu. Rusko sa začalo aktívne snažiť o vytvorenie ruského naratívu, ktorý má zmiasť verejnú mienku na západe. Zároveň si myslím, že Slovensko je v rovnakej pozícií ako Maďarsko, udržuje vzťah s Ruskom kvôli obchodu, nie ideológii.“