Môj profil 
Predplatné
Už skôr zástupkyňa Kosova a veľvyslankyňa samozvanej republiky v USA, Vlora Čitaku, vyhlásila, že ruský občan Michail Krasnoščokov “bránil polícii vo výkone, blokoval autom Misie OSN polícii cestu a odmietol predložiť preukaz totožnosti”. Dodala tiež, že zdravie napadnutého Rusa “nebolo nijako vážne poškodené”.
Poljanskij k tomu poznamenal, že Čitaku predstavila “verziu správania pracovníka misie OSN pre Kosovo Krasnoščokova, ktorej úplne chýba zdravý rozum”.
“Vyzerá to teda, že pílil stromy na barikády, potom si dal motorovú pílu do batožinového priestoru v aute, postavil sa pred barikády a navyše odmietol predložiť preukaz,” povedal.
“Pozorne sme si prejav pani Vlore Čitaku vypočuli a úprimne povedané jej nemáme zač ďakovať, snáď len za výrečný príklad lži, obvinení a rasistických historických fantázií, ktoré podnecujú nenávisť a v zasadacej sieni nie sú na mieste,” povedal Poljanskij.
Dodal, že Rusko očakávalo ospravedlnenia za “lúpežné akcie” kosovskej polície. Diplomat tiež podotkol, že vyšetrovanie incidentu, pri ktorom bol zbitý občan Ruska, bolo zverené do rúk “tejto drsnej polície, ktorá ho, ako vieme, sama zavinila”.
“Návrh hľadať spravodlivosť u kosovských policajtov, ktorí vedome zbili pracovníka OSN a pošliapali tým všetky písané a nepísané normy, a potom začali falzifikovať priebeh udalostí podpory a účasti najvyšších vedúcich predstaviteľov Kosova, znie absurdne a posmešne,” povedal v závere Poljanskij.
Akcia špeciálnych jednotiek polície samozvaného Kosova začala na severe kraja ráno 28. mája, a to pod zámienkou boja s organizovaným zločinom. Kosovskí policajti vtrhli na sever Kosova a Metochia v desiatkach obrnených vozidiel. Miestni Srbi postavili barikády na cestách v mestách Kosovska Mitrovica a Zubin Potok a kládli polícii odpor.
Pri incidente došlo k streľbe a niekoľko ľudí bolo zranených. Išlo o troch policajtov, jedného novinára a dvoch pracovníkov OSN, pričom jedným z nich bol Michail Krasnoščokov, ktorý musel byť hospitalizovaný. Kosovská polícia informovala o tom, že boli v priebehu akcie zadržané až dve desiatky príslušníkov, pričom srbské úrady ohlásili deväť zatknutých občanov. Šestich z nich súd prepustil 30. mája, ale traja ďalší sú v nemocnici v Kosovskej Mitrovici.
Konflikt medzi Kosovom a Srbskom
V roku 1999 ozbrojený konflikt albánskych separatistov z Kosovskej oslobodzovacej armády a srbskej armády a polície viedol k bombardovaniu Juhoslávie (v tej dobe zložené zo Srbska a Čiernej Hory) silami NATO.
V marci 2004 kosovskí Albánci vyvolali pogromy, ktoré viedli k masovému vysťahovaniu Srbov z provincie a zničenie mnohých ich historických a kultúrnych pamiatok.
Kosovsko-albánske štruktúry v Prištine jednostranne vyhlásili 17. februára 2008 nezávislosť. Republiku neuznáva Srbsko, Rusko, Čína, Izrael, Irán, Španielsko, Grécko a rad ďalších krajín.
Srbsko a Kosovo v roku 2013 súhlasili s dialógom pod patronátom EÚ, aby boli vyriešené pretrvávajúce spory, čo je nevyhnutné pre ich smerovanie k členstvu v Európskej únii. Zatiaľ však nebol dosiahnutý významný pokrok.
Minulý rok v novembri sa vyjednávanie dostalo do slepej uličky, keď Priština uvalila clá vo výške 100% na všetok tovar dodávaný zo Srbska. Tento krok môže mierne spomaliť srbský hospodársky rast. Krajina do Kosova dováža tovar v ročnej hodnote 500 miliónov eur. Bez ohľadu na to podľa Medzinárodného menového fondu srbská ekonomika tento rok porastie o 3,5%.
.jpg)
