Bratislava 26. marca 2020 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
V čase celosvetovej pandémie koronavírusu sa z liberálnych kruhov ozývajú nielen herci, ktorí nevýslovne trpia stratou zákaziek a finančnými suchotami, ale aj bratislavský progresívny literát Michal Hvorecký. Hlasnej trúbe oligarchov z ESETu Denníku N sa tento aktívny protagonista bratislavskej liberálno-kaviarenskej scény posťažoval na nepriazeň osudu, ktorá ho prenasleduje v tejto ťažkej dobe, keď ho ľud posiela do „skutočnej práce“, kde by „konečne robil ozajstnú robotu“
Michal Hvorecký v tom vidí zjavnú ignoranciu jeho okolia a neprajníkov, ktorí netušia, aký ťažký je život ľudí v slobodnom povolaní. „Poctivým makačom“ by preto dožičil, aby si na pár mesiacov, či nebodaj rokov vyskúšali život v slobodnom povolaní v Slovenskej republike. Až potom by pochopili, aké je to nevďačné, keď vám po dvojhodinovom vymývaní hláv študentov liberálnou propagandou na nejakej vysokej škole na druhom konci republiky preplatia iba cestovné vlakom a ešte sa čudujú, že by ste chceli aj nejaký honorár.
Nehovoriac o verejnoprávnej RTVS, ktorá mu za čítanie jeho umeleckého prekladu vyplatí smiešnych 6 x 7,34 eur, z čoho mu po zdanení zostane mizerných 34,80 eur. Ako k tomu príde pán umelec, keď ho doma v schránke už čaká nájomné, sociálne aj zdravotné odvody? Veď za taký honorár by si jeho prateta nesadla za kasu v hypermarkete ani na hodinu.
Človek by až slzu vyronil nad tou neuveriteľnou krivdou, pokiaľ by nebol svedkom toho, do akého marazmu priviedli títo liberálni propagandisti verejnoprávne inštitúcie, ktoré by mali kultivovať kultúrnu úroveň národa, pestovať jeho vzťah k vlastným dejinám a prinášať mu objektívne informácie a nie iba liberálnu propagandu. Akoby nestačili Hríb, či Havran, ktorí totálne deformujú realitu na svoj obraz. Výsledkom je nehorázna manipulácia slovenskej verejnosti, keď nás rýchlokvasení historici s vážnou tvárou zasvätene ubezpečujú, že Banskú Bystricu oslobodili „spojenci“!
Áno, Rumuni boli na konci vojny tiež „spojenci“, ale nie až tak veľmi z vlastnej vôle. K „oslobodzovaniu“ východnej Európy ich dokopala sovietska Červená armáda po tom, ako najprv iniciatívne kryli chrbát Hitlerovmu Wehrmachtu pri Stalingrade. Pomáhať sovietskej Červenej armáde pri oslobodzovaní Banskej Bystrice museli de facto za trest. Pre liberálnych propagandistov to však nehrá žiadnu rolu, podstatné je bagatelizovať zásluhy Červenej armády a akcentovať nejakých imaginárnych „spojencov“. Salámovou metódou sa nakoniec možno dopracujeme k tomu, že oslobodenie Slovenska bolo vlastne výsledkom anglo-amerického „spojeneckého“ bombardovania Nových Zámkov a bratislavskej rafinérky Apollo.
Zaujímavé sú aj iné postrehy liberálnych manipulátorov, ktorí svojim jedom čoraz intenzívnejšie otravujú verejnoprávny priestor. Človek by neveril, čoho všetkého sú schopní, pokiaľ sa z RTVS nedozvie, že Castrova revolúcia na Kube bola revoltou proti „establišmentu“! Čiže nie proti režimu krvavého diktátora Batistu, ale proti nejakému imaginárnemu „establišmentu“! Veď ako inak, podľa našich liberálnych intelektuálov možno o režime hovoriť výlučne v súvislosti s dnešnou Kubou, ktorá nezištne pomáha obetiam koronavírusu v Taliansku. Liberálna interpretácia neznesie terminologické prešľapy – režim to je iba Rusko, Čína, Kuba, Irán, Bielorusko, Venezuela, KĽDR a Sýria. Pokiaľ je ale nejaký režim proamerický, tak to už nie je režim, ale „establišment“. Veď aj oligarchovia sú iba v Rusku. V Amerike sú to zásadne vždy filantropi, čiže ľudomili. No nie je tá liberálna kazuistika rozkošná? Prečo sme my Slováci takí nevďačníci a nechceme liberálom štedrejšie honorovať ich pot a drinu, keď sa nás tak nezištne snažia scivilizovať?
Gabriel Gačko