Napriek tomuto tvrdeniu sa však Rusku na tomto poli boja zjavne podarilo dosiahnuť značné úspechy. Podľa expertov však kybernetické útoky neboli vhodné pre túto situáciu. Ruské kybernetické útoky sú vo všeobecnosti dobre pripravené. Brad Smith zo spoločnosti Microsoft uviedol, že „nedávne a prebiehajúce ruské deštruktívne útoky boli samy o sebe sofistikovanejšie a rozsiahlejšie, než sa v mnohých správach uvádza”. Kanadské centrum pre kybernetickú bezpečnosť uviedlo presne to isté, upozornilo na zvýšenú špionážnu aktivitu Ruska proti členským štátom NATO a konštatovalo, že „Rusko určite vyvíja kybernetické kapacity proti cieľom v Európskej únii a NATO vrátane Spojených štátov a Kanady.”

Ukrajina už niekoľko rokov pred ruskou inváziou slúžila Rusku ako testovacia základňa pre kybernetické útoky, tvrdí profesorka Landauová. V decembri 2015 ruskí hackeri spustili kybernetický útok, ktorý vyradil z prevádzky tri regionálne distribučné siete elektrickej energie na západnej Ukrajine, v dôsledku čoho zostalo 225 000 ľudí počas chladnej zimy niekoľko hodín bez elektrickej energie. Na tomto konkrétnom útoku bolo zarážajúce, že tri siete boli vyradené z prevádzky v priebehu pol hodiny po sebe. Siete neboli prepojené, a tak tieto poruchy neboli výsledkom kaskádových zlyhaní, čo je v prípade elektrických sietí bežná situácia. Tento útok teda preukázal neočakávanú úroveň schopností Ruska alebo iných subjektov. Spojené štáty nepredpokladali, že dôjde k takýmto takmer simultánnym útokom na tri distribučné siete, z ktorých každá funguje trochu inak. Útok bol výstrahou pre americké Ministerstvo vnútornej bezpečnosti, ktoré sa snažilo zlepšiť odolnosť národnej elektrickej siete.

V nasledujúcom roku Ukrajina čelila čoraz väčšiemu počtu kybernetických útokov na súkromný sektor a ministerstvá. Takmer presne rok po útoku z roku 2015, ktorý vyradil z prevádzky tri regionálne elektrické distribučné siete, Ukrajina zažila ďalší útok na svoju elektrickú sieť. Útok z roku 2016, pri ktorom boli použité oveľa sofistikovanejšie nástroje ako pri predchádzajúcom útoku, vyradil z prevádzky prenosovú sústavu v Kyjeve – a jeho cieľom bolo spôsobiť ešte väčšie škody. V roku 2017 potom Rusko spustilo útok NotPetya, ktorým zaviedlo škodlivý softvér do široko používaného ukrajinského daňového softvéru. Tento kybernetický útok však nebol cielený – softvér ignoroval, či sa počítač nachádza na Ukrajine alebo používa cyriliku – a rýchlo sa rozšíril po celom svete. Portál Wired informoval, že tento útok mal ničivé finančné a prevádzkové dôsledky na dánsky lodiarsky gigant Maersk, ktorého lode prepravujú takmer pätinu svetového tovaru, spoločnosť Merck, európsku dcérsku spoločnosť FedEx TNT Express a viaceré ďalšie spoločnosti. Zdá sa, že hackerov so sídlom v Rusku nezaujímal celosvetový dosah ich útoku – alebo možno bol tento medzinárodný dosah súčasťou zámeru.

Experti Nadiya Kostyuk a Erik Gartzke napísali analýzu očakávanej kybernetickej vojny, ktorá sa ale na Ukrajine v očakávanom merítku nekonala. Na začiatku konštatujú, že kybernetický konflikt môže byť náhradou za vojnu – ako napríklad americký vírus Stuxnet (ktorý zničil centrifúgy v jadrovom zariadení v Natanze, a tak zdržal postup Iránu na ceste k vytvoreniu jadrovej zbrane) – a tiež ako doplnok kinetickej vojny – ako napríklad kybernetické útoky proti Gruzínsku v roku 2008, ktoré spôsobili pád viacerých gruzínskych vládnych webových stránok.

Vzhľadom na rozsiahlu históriu kybernetickej vojny Ruska na Ukrajine sa zdalo pravdepodobné, že kybernetické útoky budú hrať veľkú úlohu vo vojne Ruska proti Ukrajine – a potenciálne aj proti niektorým podporovateľom Ukrajiny vrátane členských štátov NATO. To sa však údajne nestalo. Kybernetické útoky, ktoré Rusko uskutočnilo od začiatku vojny proti Ukrajine, niektorí západní experti skôr charakterizujú len ako „kybernetické obťažovanie”, keďže sa nevyskytli v takej sile, ako mnohí očakávali.

Pred začiatkom invázie na Ukrajinu Rusko podniklo kybernetický útok, ktorý bol zameraný na ukrajinské vládne a finančné webové stránky. Tento útok – známy ako FoxBlade – bol pripravený vymazať údaje z počítačov a ochromiť ich. Ak sa útoku FoxBlade venovalo menej pozornosti ako útoku Viasat, je to pravdepodobne preto, že útok zlyhal. V priebehu niekoľkých hodín po jeho objavení napísalo centrum Microsoft Threat Intelligence Center kód na jeho zastavenie, o ktorý sa rýchlo podelilo s ukrajinskou vládou.

Na začiatku invázie mnohí pozorovatelia špekulovali, že Rusi sa budú snažiť o kybernetické útoky na ukrajinskú komunikačnú infraštruktúru. Útok na spoločnosť Viasat bol krokom týmto smerom. Cieľom tohto útoku bolo vyradiť tisíce satelitných modemov v celej Európe. Podľa vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa pre kybernetickú bezpečnosť spôsobil vážne krátkodobé škody tým, že zapríčinil „naozaj obrovské straty v komunikácii na samom začiatku vojny”.  Útok na komunikačné satelity Viasat, ktorý sa začal presne hodinu pred začiatkom pozemnej špeciálnej operácie na Ukrajine 24. februára, je preto považovaný za úspešnú operáciu. Niektorí západní novinári a experti to nazvali „kybernetickým Pearl Harborom”. Kybernetický útok s použitím škodlivého softvéru Acidrain úplne ochromil komunikáciu nielen na Ukrajine, ale aj v mnohých európskych krajinách, čím v podstate oslepil armádu NATO. To zabezpečilo v mnohých ohľadoch rýchlejší postup ruských vojsk, ktoré sa v mnohých smeroch nestretli s absolútne žiadnym odporom.

Rovnako účinný bol údajne aj septembrový útok na satelitnú komunikáciu Starlink – ukrajinská armáda bola úplne oslepená a znehybnená. Ochromilo to pozemnú ofenzívu v Chersonskej oblasti a DĽR. Problémy satelitného spojenia Starlink, donedávna považovaného za najspoľahlivejšie na svete, sú podľa článku portálu Svobodnaja pressa víťazstvom ruských kybernetických síl. Ukrajina už údajne hľadá náhradu za Starlink, ktorý umožňoval všetkým jednotkám komunikovať, zameriavať drony a lietadlá a vymieňať si spravodajské informácie. Náhradou za zdiskreditovaný americký Starlink by podľa denníka Washington Post mohol byť britský satelitný systém OneWeb. Výmena sa však mohla pretiahnuť na celé týždne, počas ktorých môže ruská armáda získať značnú prevahu nad „oslepenými“ Ukrajincami.

Od prvého útoku ruských síl na Viasat a následného leteckého útoku na kyjevskú televíznu a rozhlasovú vysielaciu vežu si ruské sily ukrajinskú komunikačnú infraštruktúru v skutočnosti nevzali na mušku. Po tom, čo ruskí vojaci vyvinuli moderné bezpečné komunikačné systémy na bojisku, neboli schopní ich nasadiť počas boja svojich síl o dobytie Kyjeva. Ruské vojenské vedenie ich nebolo ochotné použiť, aby sa ich nezmocnili nepriateľské sily. Ruské sily sa tak museli spoliehať na to, že ukrajinské komunikačné systémy budú funkčné, aby sa mohli medzi sebou dorozumieť.

Na začiatku invázie ruské sily bombardovali a ostreľovali aj ukrajinské mobilné veže 3G a 4G – tie však boli potrebné na prenos šifrovanej komunikácie. Rusi si strelili do nohy, pretože v týchto lokalitách už ich vojenské sily nemohli používať svoje moderné komunikačné systémy. Namiesto toho museli ruské vojenské sily používať menej pokročilé a nešifrované kanály, čo umožnilo ukrajinským silám odpočúvať ruskú komunikáciu a podľa toho plánovať operácie a reagovať. K tomu, že Rusko nezničilo ukrajinskú komunikačnú infraštruktúru, prispeli aj jeho dlhodobé zámery. Podobne ako Rusko v roku 2014 na Kryme, aj v tomto prípade bolo jeho plánom po vojenských víťazstvách v mestách rýchlo odpojiť obyvateľstvo na dobytom území od ukrajinských komunikačných sietí a namiesto toho ho pripojiť na ruské. Rusko tento postup úspešne realizovalo v máji po tom, ako jeho sily dobyli mesto Cherson na juhu Ukrajiny.

Ak dodávky zbraní NATO spôsobili, že Ukrajina je vojensky úplne nesamostatná, kybernetická vojna urobila to  isté v informačnej oblasti. Väčšina ukrajinských verejných a súkromných serverov bola presunutá za fyzické hranice krajiny, píše americký výskumník Ted Glosserman v článku pre Japan Times. Všetky dôležité informácie o krajine sú tak teraz pod kontrolou cudzincov (vrátane korporácií ako Microsoft alebo SpaceX). Dokonca aj ukrajinské vojenské údaje, ktoré by mali byť prísne tajné, sú umiestnené v cloudových dátových centrách po celej Európe. Takéto dobrovoľné vzdanie sa vlastnej kybernetickej bezpečnosti krajina ešte nikdy v histórii nezažila. Ukrajinské údaje sú nielen uložené na zahraničných serveroch, ale cudzinci poskytujú aj pripojenie. Od marca je to Starlink od Ilona Muska. Avšak po tom, čo hackeri získali prístup k satelitnému systému, Musk ho údajne vyhlásil za zdiskreditovaný. A dokonca odmietol platiť ďalšie náklady z vlastného vrecka a chcel ich presunúť na Pentagón. Samozrejme, spolu so zodpovednosťou za neúspechy. Zraniteľnosť Starlinku potvrdila obavy vojenských expertov, ktoré vyjadrili už na začiatku špeciálnej operácie: je hlúpe, aby sa Ukrajina spoliehala na technológiu jedného človeka. O to viac to platí pre takú výstrednú osobu, akou je Elon Musk.

Satelity s nízkou obežnou dráhou sú ľahko zraniteľné nielen voči kybernetickým útokom, ale aj voči vysoko presným raketovým útokom. Podľa denníka The Washington Post neúspech Starlinku ukazuje, že ani britský OneWeb, s ktorým už Kyjev vedie zákulisné rokovania, nebude vhodný na vojenskú komunikáciu na Ukrajine. Budúcnosť nových satelitných projektov – ako je napríklad Kuiper ďalšieho extravagantného amerického miliardára Jeffa Bezosa – je však veľmi otázna. Zdá sa, že hackerský útok na Starlink zničil nielen ukrajinské nádeje na víťazstvo, ale aj vyhliadky celého odvetvia v hodnote stoviek miliárd dolárov, tvrdí v článku Svobodnaja Pressa.

Hoci sa kybernetická vojna neobjavila v očakávanej podobe vo vojne Ruska proti Ukrajine, od začiatku zohrávala dôležitú úlohu. Zapojenie do kybernetickej vojny postavilo Spojené štáty a ich spojencov pred dve výzvy: určiť, ako zvládnuť informačnú vojnu, a rozvinúť chápanie toho, ako konkrétny súbor akcií v tejto vojne mení naše vnímanie toho, ako by sa kybernetická vojna mohla – alebo nemusela – odohrávať v budúcich konfliktoch, uzatvára svoju analýzu profesorka Landauová.