Štefánik predpoklady zdôvodňuje tým, že v máji a júni po uvoľnení opatrení proti šíreniu koronavírusu opätovne výrazne vzrástla mobilita obyvateľstva. Najvýraznejšie vplyv opatrení na životné prostredie tak SHMÚ zaznamenal v apríli.
Priemerná koncentrácia oxidu dusičitého (NO2) vtedy klesla o 24,5 percenta, koncentrácia oxidov dusíka (NOx) o 28,5 percenta. Pokleslo aj množstvo prachových častíc v ovzduší, ktorých koncentrácia bola podľa meraní SHMÚ o 8,5 percenta nižšia oproti bežnému priemeru.
„Vzhľadom na uvoľnenie opatrení v súvislosti s pandémiou koronavírusu a nárast mobility obyvateľstva predpokladám, že hodnoty znečistenia ovzdušia sa budú pohybovať na mierne nižšej alebo rovnakej úrovni ako v tomto období počas iných rokov,“ povedal Štefánik pre agentúru SITA. Dodal, že vzhľadom na uvoľnenie opatrení sa ústav špecificky nezameriaval na porovnávanie májových a júnových výsledkov znečistenie ovzdušia s rovnakým obdobím počas iných rokov, pretože výsledky by nepriniesli výraznejšie odchýlky.
Podľa údajov programu Európskej únie (EÚ) Copernicus pre pozorovanie a monitorovanie Zeme je v súčasnosti kvalita ovzdušia v Európe vyššia ako pred vypuknutím pandémie koronavírusu. Znížené hodnoty dusičnanov a prachových častíc zaznamenali v Európe od januára do konca apríla. Európa tak dosahuje lepšie výsledky ako Čína, ktorá sa s uvoľnením opatrení vracia k pôvodným hodnotám znečistenia. Napriek aktuálne menšiemu znečisteniu však vedci očakávajú postupný nárast koncentrácie prachových častíc a dusičnanov aj na „starom kontinente“.
Zvýšenie kvality ovzdušia počas prísnych opatrení proti šíreniu pandémie vnímajú aj ľudia. V prieskume Britskej pľúcnej nadácie (BLF) každý šiesty pacient s dýchacími problémami uviedol, že počas uzatvorenia hraníc pociťoval zlepšenie symptómov. BLF prieskum uskutočnila na vzorke 14-tisíc pacientov.