KULTÚRA: Bratislavská galéria vystavuje secesné umelecké poklady

Bratislava 7. marca (TASR) – Galéria mesta Bratislavy (GMB) vo svojom Mirbachovom paláci predstavuje najvýznamnejšie slovenské a české secesné diela. Výstava pod názvom Umelecké poklady potrvá do 2. júna.

"Je to jubilejná 20. výstava v Bratislave zberateľa a manažéra umenia Jana Kukala, z toho 17 pripravil pre našu galériu a tie boli najnavštevovanejšie," povedal na dnešnej tlačovej konferencii riaditeľ GMB Ivan Jančár.

"Táto výstava bola najnáročnejšia, pripravovali sme ju s rôznymi českými a slovenskými galériami vyše roka. No neviem, či sa nám ňou podarí prekonať 40-tisícovú návštevnosť Muchovej výstavy v Palfiho paláci z roku 2001," pripomenul Kukal.

Vo výbere sú svetoznáme diela Alfonsa Muchu a Františka Kupku, ktorí sú podľa Kukala najslávnejší českí výtvarníci. Obaja vytvorili svoje najvýznamnejšie diela v Paríži. Na rozdiel od Kupku sa Mucha často vracal do Čiech. Na výstave nechýba obraz slávnej herečky Sarah Bernhardtovej pre divadelné predstavenie Gismonda, ktorý Mucha vytvoril počas Vianoc 1894 v Paríži a znamenal prelom nielen v jeho živote, ale aj vo výtvarnom umení. Tento rodák z moravských Ivančic, ktorého pre nedostatok talentu neprijali na umeleckú školu v Prahe, bol úspešný nielen v Paríži, ale i v New Yorku. Tam ho v roku 1904 vítalo 100.000 nadšencov a vyšlo zvláštne vydanie novín New York Times. Jeho svetový úspech potvrdzuje aj skutočnosť, že pre osobitú tvorbu sa vžilo označenie Mucha štýl.

V expozícii na druhom poschodí je Muchovej tvorbe venovaná celá miestnosť. Diela Gismonda, La Trappistine a Cassan Fils majú výšku viac ako dva metre. Menšie sú Hudba, Žena s kvetmi, Prvosienka, Indiánka, séria Štyri ročné obdobia a iné obrazy.

Ladislav Medňanský a František Kupka majú spolu výstavnú premiéru v jednej miestnosti. Vo výbere sú veľkoplošné Medňanského obrazy Zamrznutý les (2 krát 1,36 metra) a Pri ohníku (1,7 krát 1,34 metra). Košický rodák Anton Jasusch (Jeseň, V parku, Zimná krajina, Ulica a iné) a Martin Benka (Na rovine pri Bratislave, Pieseň roviny) prezentujú svoje secesiou ovplyvnené rané diela spred roka 1920.

Vrcholným obrazom secesnej figurálnej maľby je triptych Jana Preislera Jaro, ktorý autor s veľkým úspechom predstavil v pražskom Mánese (1900). Dobre je zastúpený aj Joža Uprka rozmernou olejomaľbou Tanec detí (92 krát 178 cm), ktorá patrí k najcennejším obrazom tohto moravského rodáka dlhoročne žijúceho na Slovensku v zámočku neďaleko Ilavy. Výstavu spestrujú sochy Josefa Václava Myslbeka a Jana Štursa. Na výstave je 56 diel od 17 výtvarníkov. "Z toho je 26 diel od súkromných zberateľov a viaceré majú výstavnú premiéru," dodal Kukal.

Podľa neho secesia je posledný medzinárodný výtvarný sloh, ktorý na prelome 19. a 20. storočia ovládol nielen maľbu, sochárstvo, architektúru a umelecké remeslá, ale dokonca i životný štýl. Secesná linka je plynule sa vlniaca krivka, ktorá v divákovi vyvoláva dojem nenásilného pohybu na ploche. Jednotvárnosť je vyrovnaná farebnosťou. Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť a záľuba v neobyčajných farbách. Secesia odmietla pravidlo rovnej čiary a pravého uhla. Dávala prednosť zakrivenej vlnovke, ktorá vyvoláva pocit vzdušnej ľahkosti a pôvabu. Secesní umelci sa inšpirovali prevažne elegantnými tvarmi kvetín a ženského tela.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam. Obrazová redakcia TASR vydáva k správe videozáznam a fotoreportáž.