Samozrejme Rusko v sýrskom konflikte spolupracuje so sýrskymi vládnymi silami, koordinuje svoju činnosť s Iránom a Tureckom. Turecko bojuje v kurdských oblastiach, pričom využíva svoju zástupnú armádu tvorenú protureckými skupinami Turkomanov, Irán do konfliktu vyslal špecialistov v roli inštruktorov, väčšina týchto špecialistov sú členmi iránskych špeciálnych síl a dobrovoľníci z radov elitných Stráží islamskej revolúcie. Rusi nasadzujú profesionálov a členov žoldnierskeho zoskupenia Vagner.
Irán však financuje aj aktivity viacerých dobrovoľných vojenských šiítskych zoskupení, ktoré v sýrskom konflikte bojujú. Pomerne známy je libanonský Hizballáh, v konflikte však bojujú aj šiítske skupiny z Iraku – Harakat Hezbolla an Nudzhaba, v rámci tohto zoskupenia bojujú štyri brigády Liwa al Hammad, Liwa Ammin ibn Jasir, Liwa Imam al Hassan Mutzhaba a Golanská oslobodzovacia brigáda.
Z Afganistanu pochádza Liwa Fatimion, táto brigáda je sformovaná z afgánskych šiítov a určitú dobu spolu s Afgáncami pod jednou zástavou bojovali aj pakistanskí šiíti. Tých sa však čoskoro zozbieral pomerne veľký počet, takže vznikla samostatná pakistanská Liwa Zeinabiyun. Palestínci (sunniti i šiíti) bojujú v rámci brigády Liwa al Quds, úspešne likvidovali proamerické bandy v Aleppe a pripravujú sa na konflikt s Izraelom. (proti Izraelu sa chystá bojovať aj palestínsky Hamas, ten sa nachádza v Gaze).
Členov šiítskych skupín financuje a vyzbrojuje Irán. Členovia týchto šiítskych skupín otvorene hovoria, že ich cieľom je podporiť bratov Alavitov v boji proti sunnitským teroristom financovaných veľkým Satanom (USA), malým Satanom (Izraelom) a saudským potomkom psov a prasiat (Saudská Arábia a saudskí spojenci na pobreží Perzského zálivu). Ďalším motívom, prečo šiíti bojujú sú pomerne štedré financie Iránu a možnosť získať iránske občianstvo.
Šiíti bojujúci v Sýrii hrajú dôležitú úlohu v mnohých bojových operáciach a majú aj pomerne vysoké straty. Ich výcvik riadia iránski inštruktori, pretože Afgánci, Iračania, Palestínčania, Libanonci či Pakistanci nemajú veľa možností zoznámiť sa s modernými a špeciálnymi bojovými prostriedkami, ktoré sa dnes používajú na bojových poliach. Treba uznať, že Iráncom sa podarilo vytvoriť z týchto šiítskych zoskupení pomerne úspešnú bojovú silu.
Irán posiela do Sýrie svojich špecialistov – dobrovoľníkov z radov dôstojníkov a poddôstojníkov iránskej armády a najmä členov Zboru stráži islamskej revolúcie. Členovia Zboru stráže islamskej revolúcie sú dobrovoľníci s vynikajúcim výcvikom, na úrovni vojakov špeciálnych síl. Hlavou iránskych síl v Sýrii je generálmajor Kásim Sulejmání. Tento 60 ročný dôstojník s dlhoročnými bojovými skúsenosťami (iránsko – iracká vojna, špeciálne misie) velí aj iránskej bojovej brigáde a v Iráne ho považujú za národného hrdinu. Vďaka Sulejmanimu sa podarilo aj zo šiítskych zoskupení vytvoriť hrozivú bojovú silu a izraelský Mossad sa snaží generála už niekoľko rokov zlikvidovať.
Rusi – či už armáda alebo Vagnerovci, komunikujú s Iráncami i dôstojníkmi šiítskych skupín. Spoločne vedú bojové akcie, ich cieľom je porážka spoločného nepriateľa. Pre Rusko je výhodou, že šiítskych spojencov Sýrie vedie Irán, komunikácia s Iráncami je profesionálna. Po skončení vojny v Sýrii sa predpokladá, že Irán svoje šiítske zoskupenia nerozpustí, ale bude ich používať ako svoju zástupnú armádu aj ďalej. Víťazstvo v Sýrii totiž nebude znamenať koniec napätia na Blízkom východe.
Video Liwa al Quds
Ilja Polonskij