Myslím si, že sme ako kresťania na Slovensku po novembri 1989 zlyhali aj v politike. Záujmy kresťanov v slovenskom parlamente roky zastupovalo KDH, otázku ako, nech posúdia historici a zodpovední, ja však spokojný nie som. Ale to nie je podstatné. Môj názor je ten, že ustupovali naľavo, napravo a často uprednostnili ciele nižšie, ako spoločné dobro. Neviem či dôsledkom tohto, vlastnej neschopnosti, alebo niečoho iného, sa v predchádzajúcich voľbách v roku 2016 toto hnutie už do parlamentu nedostalo. Vôbec by som vinu nezvaľoval na kresťanských voličov. Dôvodov bolo asi viacero.

Otázkou je či sa v najbližších voľbách kresťania združení v nejakom zoskupení do parlamentu dostanú, alebo tam budú pôsobiť rovnako ako v súčasnom období len ako jednotlivci, ktorí sa presadili ako osobnosti na kandidátkach rozličných strán a hnutí. Ako človekovi, ktorému záleží na kresťanských hodnotách, a celý život sa pre ne angažuje, ktorý je presvedčený o správnosti toho, že pre život sú podstatné, nielen pre osobný, ale i spoločenský život, je mi smutno, keď ich niekto odsúva na vedľajšiu koľaj a oni sa tomu dobrovoľne poddávajú svojou spoluprácou s rozkladnými skupinami, či svojou pasivitou, naivitou, alebo neschopnosťou, ale aj snahou rozličných špekulantov, ktorí sa tvária ako dobre to s nami myslia a tak sa oslabuje náš hlas v spoločnosti a vo verejnom živote.

Svet má svoje záujmy, ktoré sú často v rozpore s tým, čo učí Ježiš a s tým, na čom bola vybudovaná naša civilizácia. Je nespochybniteľné, že vyrástla na kresťanských zásadách pravdy, spravodlivosti, dobra, služby a lásky, čo sa súčasní mocní tohto sveta usilujú teoreticky i prakticky spochybniť a Cirkev sa snažia umlčať, oslabiť a potupiť. V súčasnosti to nie je už priamy boj ako v rokoch budovania socializmu, ale robia to presádzaním ľavicovo – liberálnych názorov, a modelu sveta bez Boha, pre ktoré sa usilujú získať čo najväčšiu podporu verejnosti a manipuláciou verejnej mienky osobitne medzi kresťanmi.  Som presvedčený o tom, že svet, ktorý poprie Boha  neprežije. Súčasný podsúvaný a živený boj medzi konzervatívnymi a liberálnymi kresťanmi slúži na odpútavanie podstaty našich kresťanských postojov a oslabovanie Cirkvi.

Cirkev vnútorne oslabená po 2. vatikánskom koncile svojimi vlastnými problémami nie je schopná sama obstáť nielen v spoločnosti, ako to vidíme v ešte lepšie v krajinách na Západ od nás, ale ani v životoch mnohých rodín a osobností, ktorí sa jej  vzdávajú a opúšťajú ju. Plniť požiadavky sveta, ktorý má neohraničené rozkladné ciele znamená pre Cirkev i človeka likvidáciu.  Tí ktorí túžia po autentickom kresťanskom živote zostávajú osamelými bežcami, alebo prešli do malých spoločenstiev iných cirkevných zoskupení, kde našli viacej ľudskosti i možností pre svoj duchovný rast i zmysel cirkevného spoločenstva, ktoré spĺňa viac ich predstavy ako súčasné čudné, rozštiepené hnutia katolíckej Cirkvi súperiace o každého člena.  Súčasné tzv. „moderné“ kresťanstvo sa mi zdá že nebuduje kresťanské osobnosti, ani Cirkev a svet. Z výpredaja hodnôt a poloprávd sa prežiť trvale nedá, to je možné len dočasne.

Moderní apoštoli novo pohanstva a  liberálneho sveta, uprostred Cirkvi loviaci v konzervatívnych rybníkoch Cirkvi, ktorí svoje ovečky lacno posúvajú, či predávajú do siete liberálneho bezhodnotového sveta, nie sú obohatením pre nikoho. O nich písal už sv. Pavol a varoval pred nimi. Je našim problémom, že len oni dostávajú priestor v tzv. kresťanských médiách a ak sa proti nim niekto ohradí je hrubo urážaný a obviňovaný z extrémizmu,  spiatočníctva, že nejde s dobou , že nepochopil svet, ide proti dokumentom 2. vat. koncilu a podobne. Ich názory berú mnohí vážne, lebo dokážu témy a názory prispôsobiť auditóriu a ponúkajú odľahčené, pohodové kresťanstvo, bez kríža a zodpovednosti. Aj svet im tlieska V dnešnej mediálnej a virtuálnej dobe ich šance narastajú. Kresťania  aj vďaka nim postupne prijímajú názory tohto  sveta a ich počet sa zmenšuje, čo štatistiky  potvrdzujú.

Možno si riešia takto problémy svojho svedomia, alebo niekomu sú zaviazaní za ich prízemné služby, lebo chránia záujmy mocných a bohatých tohto sveta, alebo ich niekto draho platí a naivní sú tí, ktorí im naletia. Títo apoštoli prázdnych hláv a plného brucha a sexuálnej revolúcie, ktorí nezabúdajú zdôrazniť, že Cirkev má aj iné problémy ako sexuálne otázky a proti potratovú agendu, ale životné prostredie, za ochranu ktorého sa schovávajú, či sociálne problémy devalvujú viac než tí, ktorí sú si vedomí dôležitosti Božieho Zákona a v tichosti, pokore, skromnosti a jednoduchosti sa ho usilujú zachovávať.

Človek k životu potrebuje trochu viac než trochu telesnej rozkoše, potešenia a materiálneho konzumu. Nestačí len konzumovať, využívať a rozdeľovať to, čo niektorí za veľkých obetí ešte dokážu vytvoriť. Ak niektorí sami nedokážu nič vytvárať, len chcú žiť z práce iných a ovplyvňovať spoločnosť podľa ich vlastných predstáv a túžob treba sa pred nimi varovať, nech sú ich heslá akokoľvek lákavé. Treba sa nám pozerať na to čo prinášajú ponúkajú do spoločného, nielen na ich slová. I preto mnohí prechádzajú od pravdy k utópiam, od reálneho sveta do sveta virtuálneho, vymodelovaného, vymysleného na základe  predstáv a túžob, ale realita života je zo dňa na deň ťažšia. Niekedy až neúnosná pre väčšinu.

Odpoveďou je náš kresťanský život, vernosť Bohu. Normou preň nie sú názory filozofov, vedcov a učencov, ale život a učenie Ježiša Krista a to máme v Biblií, ktorá by mala byť hlavnou knihou nášho života. Naša sloboda povedať nie pseudokresťanským projektom, nech ich predstavuje ktokoľvek a akýmkoľvek lákavým spôsobom a odvaha angažovať sa vždy v prospech Dobra, Pravdy, Spravodlivosti, Lásky. Stáť na strane Života, brániť Ježišovu morálku napriek tomu, že už ani vo vlastnej rodine, či Cirkvi pre to nemáme pochopenie.

Ľudovít Košík