Môj profil 
Predplatné
Je jasné, že keď všetky tieto práva sa stanu ľudskými právami, civilizácia sa nezastaví vo svojom vývoji a nastane ďalší progres v rozvoji ľudských práv.
Určite si na svoje dôjdu pedofili, ktorí sa už dnes hlásia o svoje práva a konečne si budú môcť legálne dať svoju vytúženú dvanástku alebo dvanástka, neskôr desiatku alebo desiatka, potom svoju milovanú osmičku alebo malého osmička a tak ďalej, stále nižšie a nižšie až budú môcť sexuálne stimulovať batoľa, lebo po tom túži. Časom, postupne, po troške, trpezlivo, lebo keby žiadali všetko odrazu, mohlo by sa to zdať tým zadubencom okolo nich úchylné.
Je jasné, že časom bude možné legálne uzavrieť manželstvo so zvieraťom alebo vecou. Tomu predsa nebudeme brániť je to každého osobná vec. Časom to dokonca určite bude ľudsko-zvieracím právom.
Potom budeme musieť vyriešiť status týchto milých zvieracích životných partnerov. Určite nebudú môcť mať iba také práva ako ostatné zvieratá. Budú to predsa životní partneri ľudí. Preto by mali mať tiež niektoré majetkové práva a práva vyplývajúce zo sociálneho zabezpečenia. Mali by mať právo poberať niektoré druhy sociálnych dávok. Možno príspevok na bývanie, možno niektoré dávky v hmotnej núdzi. Možno dávku na diétu, lebo sa možno nebudú môcť stravovať so svojím životným partnerom. A čo ostatné zvieratá? Vystačia s bežnými právami, keď vlastne každé z nich je potencionálnym životným partnerom človeka?
A čo ak bude životným partnerom vec. Napríklad stolička. Nemala by mať potom právo aspoň na dávku na vykonanie opravy? Nebude ju predsa možné po desiatich rokoch len tak vyhodiť na smetisko, veď to by sa rovnalo smrti životného partnera a teda by vznikol nárok na vdovský dôchodok.
Ale verím, že všetky tieto problémy ako spoločnosť, civilizácia ľahko vyriešime.
Čo potom ďalej? Čo vylepšiť? Pravdepodobne dôjdeme k tomu, že každý by mal mať právo na šťastie, že právo na šťastie musí byť základné ľudské právo a zároveň povinnosť. Drogy budú vtedy už iste všetky legálne, ale to asi nebude stačiť. Bude potrebný orgán, ktorý by kontroloval, či všetci ľudia vo všetkých krajinách EÚ šťastie dosiahli a či ho konzumujú. Bude možné potrestať tých, ktorí šťastie nevedia v predpísanej minimálnej miere dosiahnuť? Nastal by tak paradox šťastia, lebo civilizácia, ktorá predpisuje, dopraje a kontroluje šťastie, by ho jeho zakázaním, respektíve uložením trestu, za jeho nedosiahnutie, zmarila. Čo v takom prípade?
A čo potom ďalej? Čo potom ďalej, keď už budeme všetci šťastní a úplne slobodní?
