KRÁSNO NAD KYSUCOU: Záujem rodičov a žiakov o remeslá je stále nízky

Krásno nad Kysucou 22. septembra (TASR) – Záujem rodičov a žiakov o odborné vzdelávanie je stále nízky. Napriek nedostatku remeselníkov na trhu práce i známemu a platnému porekadlu, že remeslo má zlaté dno. Pre TASR to povedal riaditeľ Strednej odbornej školy (SOŠ) drevárskej a stavebnej v Krásne nad Kysucou Ján Palko. Dobrý remeselník si podľa neho dokáže zarobiť podstatne viac ako absolvent, ktorý nerobí manuálne a ani netvorí hodnoty.

„Zohnať dobrého remeselníka je v súčasnosti veľký problém. Naozaj hľadáme s lampášom, aby sme zohnali kvalitného murára, tesára, maliara, stolára, čalúnnika. Pritom sú to remeslá žiadané na trhu práce. Veľa našich absolventov, ale aj remeselníkov ako takých, odchádza na Západ, kde sú platové podmienky iné ako u nás. Potom pociťujeme nedostatok remeselníkov. Aj keď mzdy nie sú až také zlé a aj mladí chlapci si pri práci na úkol dokážu zarobiť slušné peniaze,“ uviedol riaditeľ SOŠ drevárskej a stavebnej.

Škole, dlhoročne orientovanej na drevársku výrobu, pribudlo od septembra do názvu aj stavebníctvo. „Názov vystihuje profiláciu školy. S tým, že vzdelávame žiakov v oblasti spracovania dreva, výroby nábytku a stavebníctva. K 15. septembru mala škola 368 žiakov v drevárskych a stavebných odboroch. Drevári sú klasický stolár, čalúnnik, operátor drevárskej, nábytkárskej výroby, drevársky manažment. Pri stavbároch je to murár, tesár, maliar, operátor stavebnej výroby a technológia tvorby a ochrany životného prostredia,“ informoval Palko.

V minulom školskom roku spolupracovala SOŠ v rámci odbornej praxe žiakov s 25 firmami, tento rok znížili ich počet na 18. „Nemáme problém s umiestňovaním žiakov do firiem. Každú si preveríme, v akých podmienkach bude vyučovanie. Okruh je veľmi široký, ale snažíme sa vychádzať v ústrety najmä žiakom, ktorí dochádzajú z okrajových častí regiónu. Aby nemuseli cestovať na praktické vyučovanie do Krásna nad Kysucou. Na zákazku sa vždy snažíme umiestňovať žiakov z regiónu, v ktorom ju dostaneme. Napríklad, keď máme zákazku na horných Kysuciach, idú tam žiaci z horných Kysúc. Aby sme im ušetrili cestovné náklady a skrátili cestovanie,“ doplnil riaditeľ SOŠ.

V rámci odbornej praxe sa podľa jeho slov osvedčuje aj práca žiakov v rodinných firmách. „Získavajú kompetencie, ktoré sú predpísané školským vzdelávacím programom. Mesiac, dva, potom ich sústreďujeme do dielní, kde s nimi majstri prejdú všetky tematické celky. Aby nebola výroba jednostranná. Lebo, môže byť firma zameraná na stavebno-stolárske výrobky a nerobí nábytok. Takže, aby sme prebrali na praktickom vyučovaní všetko, čo na teoretickom vyučovaní. Aby pri ukončení štúdia mali potrebné vedomosti a zručnosti,“ dodal Palko.

Zatraktívnenie odborného vzdelávania a remesiel sa musí podľa neho začať už v základnej škole. Poukázal pritom na vyučovanie technickej výchovy v minulosti, vďaka čomu žiaci získavali motorické zručnosti, prehľad o obrábaní dreva, kovov, plastov. „Dozvedeli sa, ako sa vyrábajú predmety dennej spotreby alebo úžitkové predmety, s ktorými sa stretávame. A potom je to aj náročná práca výchovných poradcov, aby žiaka usmernili do oblasti, na ktorú má predpoklady. Nemôže byť každý chirurgom, dobrým stolárom či tesárom. Ale každý človek má predpoklady na výkony určitých povolaní alebo činností. A vybrať si správne remeslo, ktoré by ho bavilo a napĺňalo, je pre mladého človeka veľká výhra,“ uzatvoril riaditeľ SOŠ drevárskej a stavebnej.

UPOZORNENIE: TASR vydáva k správe zvukový záznam a fotoreportáž.